Django

Osobně bych tento film do kategorie "životopisný" neřadil, jde spíše o připomínku židovského holokaustu v okupované Francii s využitím některých fragmentů životního příběhu slavného jazzového kytaristy cikánského původu na pozadí tehdejší dusné atmosféry, kdy svou neblahou roli sehrávali i francouzští kolaboranti. Film je i díky hudbě dobře stravitelný, což je ovšem dáno také tím, že klouže spíš po povrchu a nejde příliš do hloubky ani v psychologii postav ani ve vykreslení brutality nacismu, která je zde spíš cudně naznačena než nemilosrdně zobrazena. Každopádně je to ale dobře natočený film, má spád a také mi doplnil některé kamínky do mozaiky mého vnímání, ať už válečných událostí či jedné z osobností tehdejší romské kultury, přesahující významem hranice svého etnika. (14.08.2020)

turututututudu tudu tududur tudu tu tu tu tudun turun tun tun tun tudun turun tun tun tun tudun turun tudun tun tun tun nanananaaa nananaaa naaa nanaaaanaannaanaaa. Kdo by to byl býval byl řekl, že mě k tomuto muzikantovi dostane počítačová hra Mafia : The Cit of Lost Heaven. Cikánská hudba Djanga byla jednoznačně v době války provokativní, hlavně původ zpěváka otevíral jistě kudly v kapse, nicméně díky vlivné pařížské smetánce se prokousal dobou a chtě nechtě mohl alespoň nějak fungovat. Ve filmu Django nepůsobí jako kdovíjaký sympaťák, spíše chladný hrdina se kterým jsem nejvíce sdílel respekt skrze hudbu nikoliv jak byl kategoricky zahrán. (18.08.2020)

Film je natočený podľa románu Alexisa Salatka "Folles de Django". Hlavnou ideou tohto filmu bola neuveriteľná hudbu Djanga (Jean Baptiste Reinhardt) a prenasledovanie Rómov nacistickým Nemeckom. Prijatím diskriminačných zákonov boli cigáni od roku 1935 postavení úplne na okraj spoločnosti. Nacistickí lekári začali sterilizovať cigánske ženy, museli nosiť hnedý cigánsky trojuholník, boli sústreďovaní v zberných táboroch, nesmeli žiť v mestách a museli tvrdo fyzický pracovať . Väčšina z nich putovala do Osvienčima. Celkovo bolo v Európe zabitých 277 100 cigánov. V krátkom časovom úseku komentujem už druhý film zaoberajúci sa cigánskym holokaustom (Nezabudnite na toto dievčatko,1960). Django je čiastočne životopisným filmom o belgickom cigánskom hudobníkovi, ale film nemá nič spoločné so skutočným hudobníkom. Django bol síce výborným hudobníkom ale nebol silnou osobnosťou, otázku holokaustu neriešil, pokiaľ sa konkrétne nezačala týkať jeho rodiny. Mal trvalé bolesti v ruke nakoľko mal funkčné iba 3 prsty na ľavej ruke a aj vďaka tomu sa zrodil nový hudobný štýl „cigánsky jazz“. O 2 prsty prišiel pri požiaru v roku1928. Film by mal odovzdávať jeho silnú lásku k hudbe a cigánsky temperament, ale vôbec sa nezmieňuje o jeho kamarátovi Štefanovi Grappellim, ktorý bol taktiež vynikajúcim hudobníkom. Dej sa venuje roku 1943 v dobe nemeckej okupácie Francúzska, kedy bol Django veľkou hviezdou v Paríži, obdivovali ho aj okupujúci nacisti. A tak dostal ponuku hrať na olympijskom štadióne v Berlíne, on radšej volil útek do Švajčiarska, ktorý ale bol komplikovanejší, ako sa zdalo. V záverečnej scéne z roku 1945 počujeme Rekviem pre cigánskych bratov (Cigánska omša), ktorá zaznela po 2. svetovej vojne iba raz nakoľko partitúra sa stratila. (05.04.2018)

Francúzsky rómsky Pianista sa nekoná, i keď veľa nechýbalo. Na to by Djanga musel nakrútiť napríklad.... Roman Polanski. Film vyzerá veľmi dobre, výprava, kostýmy aj casting nemajú chybu. Dvojhodinovej snímke ale chýbajú dramatické scény a tým pádom aj spád. Väčšinu stopáže postavy medzi sebou diskutujú, či sa vážne odohráva to, čo sa vonku odohráva a my z tých hrôz nič nevidíme. Poteší určite hudba, sekvencie v rómskych usadlostiach a ak by bolo okolo filmu väčšie haló, smotanu by zlízal aj Reda Kateb. Ako ďalšia lekcia z histórie Django určite uspel, je len škoda, že nedokázal vyvolať silnejšie emócie. (27.10.2020)

Fantastická hudba a náznak riešenia neárijskej otázky nadradenou rasou, keď som si prečítal životopis gitarového mága, nešlo mi do hlavy, ako mohol s takým hendikepom vyrásť na inštrumentálneho ekvilibristu, chlapi sa nedali zlákať jednoduchou životopisnou líniou, skôr vytiahli hudobno-dramatický rozmer neželaného virtuóza v krátkom časovom výreze, jeho chovanie a uvedomovanie si neúnosnosti situácie v okupovanom Francúzsku, úžasné sú tiež momentky organovej podobizne Requiem pre cigánskych bratov no a vyvrcholenie tejto skladby v orchestrálnej podobe, takže 65%. (19.06.2023)