HoR

Ondine je presne taký romantický žáner, akého tu máme neskutočné množstvo. Len málokto by neočakával pri takto sa rozvíjajúcom príbehu nejakú krízu a ani v tomto prípade nezostal sklamaný. Ona tá kríza proste prišla a film tak vôbec nevyčnieva z radu. Síce sa to celé skrýva za rozprávkový závoj ale aj vďaka otravnému modrému filtru to pôsobí dosť realisticky. Na záver samozejme happyend a rozprávka môže pokračovať už bez účasti diváka.

Stačí pretrpieť nie príliš vydarený a možno trochu natiahnutý úvod a dostane sa Vám vcelku obstojného a pútaveho zážitku zasadeného do tajomnej a pochmúrnej stredovekej atmosféry. Z môjho pohľadu docela slušný odvar z podobného Black Death s prídavkom možno trochu prehnaného fantasy žánru. Dokonca ani duo Cage a Perlman vôbec nieje zlé. S odretými ušami a na úkor môjho lepšieho spánku patrí tejto atypickej stredovekej roadmovie 4*

Už som si pomaly začínal myslieť, že nápady už filmárom nadobro došli a že už na obrazovke neuvidím nič, čo by nevykrádalo aspom časť príbehu iného filmu. Celé to bolo dostatočne napínavé, zdramatizované presne tak, ako sa na ekonomickú krízu hodí a hlavne bolo z toho cítiť, že z niečoho malého sa vykľuje niečo naozaj veľké. Príbeh ma držal v napätí, ako to celé skončí. Bolo to absolútne zbytočné, pretože čakať na koniec, ktorý asi všetci velmi dobre poznajú zo správ je absolútne zbytočné. Koniec filmu - začiatok krízy. Nebyť Z. Quinta, v ktorom som neustále videl ušatého Spocka zo Star-Treku, tak som si film vychutnal bez rušivého momentu.

Nádherný príbeh v "nádhernej" amerike. V dnešnej dobe by ten hafan skončil niekde v útulku (v tom lepšom prípade...). Gere tu žije svoj pohodový a kľudný život, do istej miery americký sen. Ľudia okolo neho sú veľmi milí, priateľskí a svoju ľudskosť dávajú pocítiť i štvornohému hlavnému hrdinovi. Práve týmto sa príbeh trocha vymyká súčastnosti. Považujem to ale za akýsi emočný základ, na ktorom celý film stojí. Práve vďaka tomuto základu je zvrat v príbehu tak dojímavý, teda aspoň na mňa tak pôsobil.

Chcete vidieť naozaj podivnú židovskú rodinku? Docela ma pobavila interpretácia životných skúseností vojnou "ostrieľaných" židov prostredníctvom tejto podarenej frašky.

Koho Frank nezabil, ten spáchal samovraždu. Vôbec mi to neprekážalo, pretože všetci tí ľudia mi boli absolútne nesympatickí. Celé sa to tiahlo až príliš nadoraz s využitím i tej najmenšej výhody. Žiadna klaustrofóbia, žiaden strach a žiadne napätie, pričom drsných scén tu bolo dosť. Ten americký štýl, akým sa chovajú postavy v čo i len trochu bezradnej situácii, sa mi prestáva páčiť. Okrem vizuálnej stránky to nemalo takmer nič, čím by to mohlo zaujať.

House je hajzel, preto ho mám rád. (Top - 1. a 2. epizóda 6. série)

Ako navodiť pocit beznádeje, opustenosti a strachu inak, ako pár miliónov kilometrov od domova, kdesi v chladnom vesmíre na kraji slnečnej sústavy. Scéna s Weirovou manželkou, ktorá bola tak nejak "slepá" krátko po úvode prezradila v akom duchu sa bude dej filmu niesť a ja som nemal pochýb o tom, že dostanem dávku napätia a môjho obľúbeného "hororového" strachu ako som očakával. Škoda že záver bol už len naháňanie sa s pokrájaným a horiacim indivíduom so silnými rečami. V opačnom prípade, pri zachovaní pôvodnej dejovej línie, ktorá značne prevažovala počas celého filmu, by bolo hviezd 5.

Absencia nadabovanej DVD/BR edície ma donútila zhliadnuť túto chuťovku v pôvodnom znení. Hodne dlhú dobu som to odkladal s nádejou, že sa na pulty konečne dostane DVD s dabingom. Mám radšej dabing, no v tomto prípade, po neskoršom zhliadnutí konečne nadabovanej verzie na HBO, by som musel hodnotenie upraviť nie zrovna pozitívnym smerom. Vďačím svojej netrpezlivosti za parádny zážitok. Spočiatku som od Cesty čakal viac postapokaliptickej atmosféry s nejakými dychberúcimi scénami spustošeného sveta. Tu ale hlavnú úlohu zohral predovšetkým dojemný príbeh putovania otca a syna za akousi možnou nádejou na lepší život. Pár nepravdepodobných situácií a v istých úsekoch trocha zdĺhavý dej, ale i tak som bol doslova "zahryznutý" do celého filmu.

Tak to je nešťastie, že tá diaľnica nesmerovala skrz dom. Ušetrilo by to rodinke psychické zrútenie, pretože by boli už dávno na inom mieste. I keď vlastne, rodina, ktorá vie žiť spôsobom "na Adama" to podľa môjho názoru nemohla mať v hlavách v poriadku už pred prvým prejazdom automobilu. Zaujímavé, trochu deprimujúce, vďaka námetu jedinečné ale hlave nie nudné.