HoR

Monštrum je typ filmu, pri ktorom je nutné prestať racionálne rozmýšľať. V opačnom prípade sa efekt, ktorý ma film divákovi priniesť, nedostaví a bude Vám to pripadať ako abnormálne zveličená a nelogická fraška. Vďaka skvelému zvuku a obstojnej kamere, som nemal problém sa do tej naspeedovanej parády zahryznúť a keď zabudnem na nie príliš vydarený a zdĺhavý úvod, tak to bol naozaj veľkolepý zážitok. Kamera ukazovala "to podstatné" iba sporadicky a iba po kúskoch odkrývala onu príšeru. Nútilo ma to sledovať tak, aby mi neušla ani snímka, ktorá by mohla veľa prezradiť. Zaobišiel by som sa aj bez záverečného detailu na príšeru, ktorý mi pripadal tak, že jej cieľom je iba nájsť kameru a zožrať ju aj s kameramanom. Ale i tak to bol "monštrózny" zážitok.

Chybičiek, ktoré by sa dali filmu vytknúť bolo dosť a popravde niektoré ma v podvedomí trocha otravovali počas celého sledovania. Najmä kamarát robot, ktorého som si predstavoval postupom príbehu ako potenciálneho nepriateľa, bol až príliš otvorený k svojmu chránencovi. Čakal som trocha väčšiu drámu, no postup v deji bol veľmi jednoduchý a všetko mi bolo jasné skôr, ako to film dal najavo. No i tak som sklamaný nebol. Mesiac mi naozaj pripomínal mesiac a s tým spojená atmosféra bola zvládnutá na výbornú.

Výrok tisícov nespokojných spoluobčanov: "Za komunistov bolo lepšie" - KRAVINA !!!

Dúfam, že môj obľúbený filmový kanál nezaplní viac takýchto výtvorov. Prišlo mi to trocha intelektuálne pritiahnuté za vlasy, no vďaka niektorým akčným scénam (vyzdvyhujem "niektorým") sa ten galimatiáš dal pretrpieť.

Akcia, akcia, akcia... Epilepticky rýchla kamera a neustále napätie, k tomu trocha morbídne humorných scén a Statham s turbovrtuľou v zadku. Žiadna oddychovka.

Musím priznať, tiež som mal v hlave riadny chaoz, až som to dopozeral.

To ani nemohlo skončiť inak ako happyendom. A potom že duchov sa musíme báť...

Tak túto železnú škatuľu, poznačenú hrdzou a nemálo podobnú Johnnymu 5 som si veľmi obľúbil. Pixar vdýchol ducha dieťaťa do svojho animovaného robota tak dokonale, že vôbec nepotrebuje slová k tomu, aby ukázal jeho charakter a ľudskosť. (Podobne ako u Scrata z Ice Age). Vtipnosť príbehu spočíva práve v robotovej nemotornosti a v zábavných situáciách, ktoré ma sprevádzali počas celého príbehu. Ten by bez wall-eho iniciatívy bol iba báchorkou pre zarytého ekológa. Celé to dopĺňa naozaj skvelé hudobné pozadie.

"Ty posíláš šílence zpátky na místo kde se zbláznil ?!" Tešil som sa na tento posledný diel, no po záverečnom "goodbye" mi začal veľmi chýbať.

Úplne súhlasím so subjektívnym Subjektivovým komentárom s tým rozdielom, že já tomu tú hviezdu nedám...