Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 799)

plagát

The Windigo (2023) 

Mladý Indián sa dostane do konfliktu s feťákmi a aby zaistil ochranu svojej rodiny, vyvolá zlého démona, s ktorým je dokonca telepaticky spojený. Fakt to nebolo dobré. Prvá polovica celá o ničom, potom sa to príchodom toho Windiga aspoň trochu rozbehne, ale keď už mali ukázať nejakú poriadnu gore scénu, tak väčšinou kamera radšej zutekala. Vydesiť to nevydesí, tvári sa to vážne ale pôsobí skôr komicky, ústredný hrdina je fakt otrasný (najmä scény tej jeho akože "posadnutosti" sú iritujúce), plus sem tam nejaké lacné CGI... aspoň na vizáži démona celkom popracovali a je chvályhodné, že ho neukázali 2 minúty pred koncom, ako to väčšinou býva. Čo už, ale nejaká snaha tam bola.

plagát

Karusell (2023) 

Skupina mladých v zábavnom parku verzus maskovaný zabijak, nič nové pod slnkom. Typický slasher so všetkými kladmi a zápormi v tomto žánri. Postavy sa chovajú idiotsky, takže namiesto toho, aby držali spolu, sa rozdeľujú... a umierajú. V priebehu filmu sa postupne odhaľuje motivácia vraha, ktorá mi ale veľmi zaujímavá neprišla. Herci sú celkom sympatickí, čakajú nás asi dve-tri podarenejšie vraždy, technická stránka fajn, a to je asi tak všetko. Ani samotné prostredie veľa atmosféry nepobralo, celkovo sledovateľný stereotyp bez výraznejšej snahy niečím prekvapiť.

plagát

Confessions of a Necrophile Girl (2021) 

Po eROTik ďalšia nekrofília od môjho obľúbeného bláznivého Taliana, tentokrát však musím nadšenie trochu krotiť, pretože dejovo je to úplne nulové. Toto je jeden z tých hororov, v ktorých diváka môžu zaujímať maximálne 2 veci: či je hlavná hrdinka pekná (v tomto prípade celkom ušla) a v akých štádiách rozkladu budú jej "miláčikovia". Tých štádií tu síce napokon bude viac, ale v podstate sa budeme hodinu a pol dívať iba na to, ako sa nám blondýnečka premasturbuje od začiatku do konca. To už ma omnoho viac zaujal spomínaný eROTik či Das Verlangen der Maria D. od M. Doru, ktoré sú po exploitačnej stránke omnoho bohatšie, a nie tak prázdne a jednotvárne ako toto "dielo". Nechutnosti (ako zelený, žltý a neviem aký sliz, ktorý sa tu vyťahuje z rôznych otvorov) sa síce nájdu, ale to už nie je pre mňa nič nové ani zaujímavé.

plagát

Morozko (1924) 

Ani som netušil, že Mrázik má aj nejakú pôvodnú verziu, ktorá je 100 rokov stará, ale občas nie je zlé odbočiť od noviniek. Samozrejme, originál je trochu o niečom inom - Mrázik vystupuje skôr ako hororová postava s nasraným výrazom, ktorá skáče po stromoch, a Marfuška? S tou to teda v neskoršej rozprávkovej verzii dopadlo ešte dobre, v porovnaní s touto čiernobielou klasikou. Keby Rusi nakrútili remake a spravili z toho horor, ako sa to pôvodne zamýšľalo, určite by potešili mnohých.

plagát

Auxilio (2023) 

Tento nový nunsploitation z Argentíny celkom zaujal. Rok 1930, hlavnú hrdinku poslal ocino do kláštora, lebo sa nechcela vydať za starého generála, v kláštore sa mníšky "starajú" o duševne choré ženy pomocou mučenia, plus máme tam úchylného farára, posadnutosť, a dostatok erotických scén. S nahotou tvorcovia problém nemajú a záverečný krvavý kúpeľ ma potešil, avšak scény mučenia sa až príliš držia pri zemi. Jedna scéna s bradavkou v klieštikoch plus nejaké naťahovanie na škripec mi stačiť nemôžu, chcelo by to aspoň znásilňovanie či odrezávanie... hocičoho. V tomto smere je to veľká škoda, takže cez 3 hviezdy ma to nepustí.

plagát

Destroy All Neighbors (2024) 

Sledovateľná hororová komédia o skrachovanom hudobníkovi, ktorý vďaka smole pozabíja pár ľudí a čoskoro sa to okolo neho bude hemžiť živými mŕtvolami. Nepôsobilo to zle, len postupom času som sa akosi začal nudiť. Nevadilo mi ani tak to, že to bolo strašne hlúpe, skôr bol problém v tom, že v druhej polovici tvorcom akoby došli nápady a film stál na jednom mieste. Od smiechu sa určite nikto váľať nebude a digitálny záver stiahol kvality ešte o stupienok nižšie. Potešilo ma vlastne len zopár podarených gore efektov. Takže napokon o dosť slabšie, ako to spočiatku vyzeralo.

plagát

Hai mai avuto paura? (2023) 

Dej filmu je situovaný do začiatku 19. storočia a sleduje bohatú grófsku rodinu, ktorá žije v úplnej izolácii, zatiaľ čo chudobných obyvateľov začne sužovať záhadná beštia, ktorá počas splnu zabíja zvieratá, no neskôr aj ľudí. Vyzeralo to na nádejný vlkolačí horor. Očakávania sa však nesplnili. Film je síce pekne nakrútený, vytvorí dobovú atmosféru, vtiahne do deja vďaka slušným kostýmom a kulisám, a ani herecké výkony neboli úplne márne, avšak z hľadiska hororovej stránky je to guľatá nula. Film sa ani nepokúša vydesiť, krvi sa nedočkáme, príšeru sa im taktiež ukázať nechcelo, a až v úplnom závere sa konečne niečo málo udeje, ale to už dojmy nezlepší. Strašná nuda. A pritom stačilo aspoň minimum odvahy, pretože potenciál bolo cítiť, a mohlo to dopadnúť úspešne v štýle nedávneho Eight for Silver. Škoda preškoda.

plagát

The Piper (2023) 

O triedu lepšie ako podobný The Sonata. Pátranie po tajomnej skladbe nebohej hudobníčky spôsobí hlavnej hrdinke hotové peklo. Skladba je totiž prekliata - a musím uznať, že tá hudba mi ešte dlho bude rezonovať v ušiach. Ináč pekne nakrútený démonický horor o slávnom Krysárovi, s dobrou atmosférou, kvalitnými maskami, dokonca nečakane dôjde aj na štipku gore. Výhrady by som mal najmä k záveru. Keď už totiž tvorcovia chceli ukázať svet "na druhej strane", mohli do toho pridať trochu viac snahy. Rovnako by to chcelo trochu dramatickejšie rozuzlenie, lebo na klišé happyendy v dnešnej dobe už nikto nie je zvedavý. Na úvod roka ale fajn, a po tej režisérovej poslednej prihriatej zlátanine výrazné zlepšenie.

plagát

Santastein (2023) 

Vidno, že dvojica režisérov vianočné horory obľubuje, no žiaľ, zatiaľ nemali dostatočné finančné prostriedky, aby z toho bolo niečo viac. Mladý študent kradne mŕtvoly z márnice, aby sa mohol hrať na Frankensteina a oživiť Santu, ktorého smrť v detstve spôsobil - čo sa mu aj podarí, avšak oživí jedine vraždiace monštrum. Teenagerská slasher komédia, v ktorej sa síce objavila krv či gore, ale takýchto scén sa dá spočítať na prstoch jednej ruky, zatiaľ čo množstvo vrážd bolo (pre istotu) mimo kameru. Herci to zahrali v rámci svojich možností, no technická stránka filmu je strašná - amatérske osvetlenie, kde nie je miestami vidno takmer nič, o ozvučení už ani nehovorím. Čo sa týka masiek a efektov, vzhľadom na rozpočet to mohlo dopadnúť aj horšie. Sneženie nakrútili pekne. S vianočnými horormi a vraždiacimi Santami sa roztrhlo vrece, ale tento nezaboduje.

plagát

La mattanza (2022) 

Dario Germani, ktorý ma nedávno zaujal solídnym kanibalsko-mutantským Antropophagus 2, sa tentokrát pustil do slasheru. Samozrejme sa musel prispôsobiť modernej vlne vyvražďovačiek, v ktorej gay a lesbické páriky nesmú chýbať - nechápem to, ale čo sa dá robiť. Aspoň je to nakrútené podobne ako jeho predchádzajúca pecka - krásne, sýte farby, dobrá "baby-face" maska, nahota/sex/kozičky, krvavé vraždy. Zabijak je celkom rôznorodý v používaní vražedných zbraní - kyselina, elektrina, nožnice a podobne, vraždy sú kvalitné, krvi je dosť, pri scéne s hasiacim prístrojom som zatlieskal, pohľad na zohavené mŕtvoly potešil. Herecké výkony či interakcia kladných postáv je nulová, scenár to mať vlastne ani nemuselo - proste jeden vrah a skupina dementov v starom filmovom štúdiu. Odhalenie vraha na konci ma už zaujímalo najmenej. Režisér bude najskôr nakrúcať len hlúpučké brakové krváky, ale kým to funguje, prečo nie?