Hystory

Klasický béčkový horor zlepený z osvedčených metód predchádzajúcich kinohitov. Tak napríklad spomeňte si na hodiny z 3:15 zomrieš (The Amytiville Horror, 1979), na šatník z Poltergeist (1982), alebo na príšery Sama Raimiho z The Evil Dead (1981). Na večerných predstaveniach a v autokinách v 80. rokoch, v časoch tromáckych hitov bol Dom jedinečným zážitkom svojho druhu. Na prvý pohľad sa zdá, že tomuto projektu chýba originalita (tematika strašiacich duchov v starom dome). Pozrime sa však bližšie pod „plášť“ filmu a zistime v čom badať odchýlku resp. výnimočnosť od doterajších projektov. Lineárne prebiehajúci dej naozaj nie je ničím novátorským, avšak fantazmagória hlavného hrdinu je pozoruhodná, dokonca jej duálne stvárnenie je priam raritou. Zo skutočného sveta nevedome prechádzame do ireálneho prostredia, ktoré sa inherentne člení na dva svety a to na "románový svet" a na akoby "zrkadlový" odraz tohto sveta, ktorý samostatne existuje mimo abstraktného priestoru a času. Je to svet v ktorom autor stratil kontrolu nad vlastným dielom, výtvorom. Oba dominujú príznakom tajomna. Existuje však aj tretí, nepriamo uvádzaný svet a ním je sen resp. snívanie. Práve tento tvorí akýsi rámec medzi skutočnosťou i vidinami a predstavuje akýsi pilier nejednoznačnosti, t.j. ovplyvňuje presah jedného sveta cez druhý a určuje nevypočítavosť presnejšie náhodu, osud. Tieto elementy vzbudzujú v divákovi hrôzu a motivujú ho k tomu aby znovu zhliadol film a vylúštil záhady, alebo posvietil na spomínanú tajomnosť. Ďalšia časť sa týka žánrovej diferenciácie a to komédie a hororu. Komédia v našom prípade značí čiernu komédiu, konkrétnejšie jej pochmúrnejší variant. Aj napriek tomu, že tieto humorné sekvencie sú pomerne funkčne vložené do deja, občas pôsobia dojmom zbytočnosti (viď. infantilný záver) inokedy dojmom prehnanosti (kamery pred šatníkom a typický "americký" sused). Ďalšia problematika sa týka hororových pasáží, lebo kvôli presýtenosti príbehu (z dôvodu asymetrického striedania sa svetov) a scenára sú hrôzostrašné prvky znížené na minimum. Z tejto preplnenosti vyplýva aj to, že jednotlivé vedľajšie postavy sa len mihnú na plátne, pričom by mohli byť prospievajúcimi časťami filmu (napr. "fešná" susedka alebo hrôzu naháňajúce mátohy). Vzhľadom na "béčkovosť" projektu, na slabé vizuálne riešenia, na pomerne dobre rozpracovaný príbeh (najmä kvôli komplikovanosti svetov) zaslúžene získava tento film tri a pol hviezdičiek, ale bohužiaľ takéto hodnotenie nemožno dať ...

Zaujímavá rodinná komédia z dielne New Line Cinema. Po zhliadnutí obalu som očakával nudný stereotypný film pre deti a dorast s ich miláčikom z Muzikálu zo strednej ale veľmi pozitívne som sa sklamal. Zac Efron (na moje prekvapenie) hral vynikajúco a prirodzene. Hoci dejovo je tento film dosť schematický a predstavuje už 100x videné veľmi ma zaujal a celý čas bavil. Konečne situácie resp. scény neviedli k nijakej prasačine (ako sme si už zvykli v sérií Prci prci prcičky) a nechceli zbytočne dojať publikum (napr. hrozná komédia s Paris Hilton Až do dna), ale zabávať a len zabávať. Na dosiahnutie efektu použili tvorcovia všetko možné od súčasných trendov (viď. keď sa chlapi pobijú v škole a ostatní to nahrávajú na mobilné telefóny) cez odkazovanie na iné filmy (asi netreba spomínať Pána prsteňov a jazyk Elfov alebo meče zo Star Wars) až k starším "retro" štýlom spoločenského života (oblečenie z roku 1989 a dobre posvietili na panovačné správanie sa rodičov). Najviac som sa sklamal v Matthew Perrym, ktorý pravda mal krátky výstup, ale ani v ňom nijak neexceloval, ani nebavil a ani sympatiu nezískal. Kým v ostatných komédiách ako Môj sused zabijak, Zmätená duša presvedčil o opaku. Aj napriek tomu som sa veľmi dobre bavil a konečne som videl ozajstnú komédiu a nie takú hlúposť "vyrobenú na jedno kopyto", ktorá sa stále točí okolo straty panenstva.

"Komédia" Miss stroskotankyňa robí hanbu filmom, ktoré sú založené na parodizovaniach skutočných blockbusterov. Od takéhoto žánru (spojenie paródie a komédie) človek očakáva nadmiernu zábavu, pričom nostalgicky si zaspomína na predošlé filmové hity. Nemám nič proti Jurskej svini, ani Noemovej arche či opiciam, ale takýto nevykompenzovaný a hrôzu naháňajúci miš-maš ktorý od začiatku presahuje rámec debility nie je len zbytočné natočiť ale vôbec distribuovať. Chyba je v tom, že úsmevné sekvencie nie sú dotiahnuté až dokonca, inde zase presahujú rámec možnej fungujúcej situácie. Napríklad úvodný tanec na letisku je zbytočný (nefunguje) a predovšetkým nemá vtipný efekt, veď prečo by som sa mal radovať, keď vidím Erica Robertsa a letušky tancovať v areáli (nie je vôbec vtipnou ale skôr trápnou záležitosťou). Podobných zdĺhavých zbytočností je tu kopa, no neviem prečo. Nápady pozbierané z ostatných častí nielen filmov (viď. Michael Jackson) nefungujú harmonicky (napr. v Bláznivej strele bol jeden dej, smerodajný priebeh cesty hlavného hrdinu v rámci ktorej boli vložené situácie slúžiace na parodizovanie jednotlivých filmov). Tu je všetko, pričom všetko je dlhé a bez pointy. Najväčšia chyba z mojej strany je to, že jedného daždivého dňa som sa chcel zabaviť pri komédií. Uvidel som tento film a bohužiaľ som si ho kúpil. Neočakával som žiadne veľdielo, ale toto je otras!

Morneau jednoducho a bez mihnutia oka zneucťuje a vykráda projekt Johna Dahla. Prvou časťou som nadmieru spokojný, je to skvelý teenegerský thriller (nie horror!). Avšak tento hybridný a otrepaný humus, pardon zmiešanina už nie je schopná stáť na vlastnej nohe a to nie ešte v televíznom (video) prevedení. Herci bieda (proti prvej časti), príbeh bez štipku originality, finále je veľmi slušne povedane chabá. O to viac je tu krvi a rozlietávajúcich sa všelijakých vnútorností. Z týchto ingrediencií však nevzniklo žiadne chutné a zdravé a vôbec nie komplexné jedlo. Ani soľ by nič nezachránila, lebo bez fantázie a nápadu je aj tá zbytočná. Dve hviezdičky darujem tomuto filmu, lebo ma na konci dojal (titulky boli skvele naplánované a zrealizované).

Hrôza ako sa môže zmeniť človek, keď ho znovu privedú k životu. Ripleyová by o tom vedela povedať svoje. Nielen sa pohybuje medzi votrelcami ako veteránka, teraz aj z nej je podobná kreatúra (je "matkou"). Diváka priam ignoruje to, že naša hlavná hrdinka sa správa ako psychicky narušená babizňa pod sedatívami. Po tom, ako lieky prestanú aj keď len na sekundu pôsobiť potí a robí jednu haluz za druhou. Vo filme vystupujú len papuľnatí hrdinovia a chýbajú zaujímavé postavy s odtienkom sympatie. Prvé časti boli lepšie aj preto, lebo Weaverová alias Ellen sa nesprávala ako hlavná šamanka ochraňujúca zvieratá, ktoré sa ocitli na hranici vyhynutia ,ale bola jednoduchým človekom, ako hocikto iný. Občas aj sama získala nejaké také modriny. Deja Vu som mal aj vtedy, keď sa objavil robot ( tvárou kleptomanky Winony Ryderovej) a napriek očakávaniam zničiť votrelcov mal naprogramované zabiť Ripleyovú. Ani z technickej stránky som nevypadol z údivu z kresla. Na rok 1997 obsahuje pomerne slabé triky (ak sa "moceme" v tomto období, tak uvideli svetlo-sveta projekty ako Rozpútané peklo, Sudca Dred, Jumanji, Denné svetlo, atď. Schválne som nespomenul superprodukcie ako Vesmírna pechota, Stratený svet, Deň nezávislosti, lebo je očividné, že tento "filmový hit" medzi ne nepatrí!). Novátorské prvky využíval Votrelec Ridleyho Scotta z roku 1979 a o sedem rokov neskôr Votrelci Jamesa Camerona. Ničím novým neprekvapila tretia časť režírovaná Davidom Fincherom a štvorka Francúza Jeuneta je tiež len bezvýznamným pokračovaním tohto scifi-hororu, ktoré vyvráti všetko predošlé ale neprináša nič nové...

Pomerne zdĺhavý a ničím výnimočný triler (označenie horor je mylné a súvislosť s Texaským masakerom motorovou pílou je len idealizovaným snom Johna Stockwella) o naivných Američanoch, ktorí si na spestrenie všedných dní vycestujú autobusom (!) do Brazílie. Tam sa správajú tak hlúpo až to bolí. Vonkoncom sa z nich stanú úbohé obete aj napriek tomu, že oni si privolali nešťastie. Potom z tej hŕstky turistov ani jeden nemá rozum, lebo robia jednu infantilnosť za druhou. Postavy nerozmýšľajú logicky, pragmaticky a sú hrozne schematické. Už na začiatku sa nám vybaví, kto je odsúdený zomrieť a kto ostane nažive. Tri hviezdičky si tento "klenot" zaslúžil preto, lebo spracúva zaujímavý dej, dovolí nám nahliadnuť do prekrásneho brazílskeho pralesa a tých nesympatických amerických namyslencov vraždia pôsobivo až autenticky. Veľa však film neprináša, lebo až v posledných 20 minútach sa udeje niečo vhodné povšimnutiu.

Bližšie pozri http://najfilmy.wordpress.com/2010/05/03/oscar-2009/

Bližšie pozri môj článok na http://najfilmy.wordpress.com/2010/05/03/japonsky-horor/

Bližšie pozri môj článok na http://najfilmy.wordpress.com/2010/05/03/godzilla/

Škoda, škoda, veľká škoda! Nové spracovanie známej knihy prostredníctvom dielne Walt-a Disney-ho je pochmúrne. Sľuby boli, ale sa nesplnili. Lasseter, známi so svojimi filmami: Toy Story, Finding Nemo a mohol by som pokračovať, narežíroval film podobný Dinosaurus, film o malom kuriatkovi a Divočina. Táto "rozprávka" je z počítačového hľadiska nezáživnej kvality, dejisko je umelé, postavičky sú nesympatické, akcie sú až strašné. V skratke je to nič, ani pre dospelých, ani pre deti. Tak pre koho je určený? Ak tento film videli Mimozemšťania, máme pokoj. Kým existuje, oni sa neukážu.