Hystory

Známa kniha sa dočkala svojej filmovej adaptácie. Podobne ako Narnia, spĺňa iba niekoľko percent toho, čo nám kniha ponúka. Podobné sme už videli a to v lepšom spracovaní. Kým Pán prsteňov bola akčná strhujúca vojnová dráma, Eragon je nudná slátanina. Príbeh malého chlapca, ktorý so svojou tvrdohlavosťou nahromadí jeden problém za druhým, je asi pre každého málo. Predsa vznikol celovečerný film. Drak je z animatronického hľadiska prekvapujúci, ale herecké výkony sú slabé. Predstavte si dve deti, ktoré sa hrajú pred domom na rytierov. Mohol by to byť námet na pokračovanie… Vraví sa, že „človek nikdy nezabúda“. V tomto prípade je to smola.

Kniha je „najlepším priateľom človeka,“ hovorí sa. Okrem toho že je odrazom skutočnosti, dovoľuje čitateľovi vstúpiť do takého sveta, ktorý je zaujímaví aj odlišní. Čitateľ si prostredníctvom písmen vytvorí svoj vlastný svet, do ktorého sa môže ponoriť deň čo deň v posteli, alebo na pohodlnom kresle. Čiastočne odraz tohto sveta (virtuálny svet) môže dopĺňať, resp. spĺňať aj film. Jeden z dlho očakávaných príbehov o dievčatku, ktorá sa vyberie zachrániť svojich rovesníkov pred zlými ľuďmi, pomocou kompasu, ktorý ukazuje budúcnosť, bol distribuovaný New Line Cinema. Film neprináša nijaké nóvum: dostávame kríženie osvedčených elementov z Pána prsteňov, z Narnie a z nevydareného Eragonu. Nezáživná hlavná respondentka a celí príbeh svedčí o režisérovom nerozhodnosti. Hoci na filme podieľali také mená ako Nicole Kidman, Daniel Craig či Kathy Bates, dokonca aj Christopher Lee známi z Pána prsteňov, ako Saruman, nevytiahnu ho zo žľabu. Dobrý scenár je uchopení zo zlej strany, príbeh je predvídateľní a od začiatku nudný. K tej nudnej stránke patria aj technické vymoženosti. Viackrát pri filme som hlboko vzdychol a hľadal som odpoveď na otázku, začo mohol získať Oscara: V čom je lepší ako Transformers? Spomeniem aspoň jeden, z množstva príkladov, ale nepopieram, že živú zver je ťažšie animovať a dostať na filmové plátno. Občas však počítačom vytvorené postavy nezapadnú, neladia s pozadím, vtedy chybu treba hľadať niekde inde, mimo hereckých výkonov. Robot sa skladá z menších mikro- častí, ktoré sú ťažšie vytvoriteľné, lebo každá z týchto častí odráža svetelné, prírodné javy, alebo uchopiteľné predmety. Áno, hovorí sa o Transformers. Tento film ďalej obsahuje štipku humoru a veľa akcie. Nepopieram, že v Zlatom kompase sú vydarené pasáže, no očividne menej ako v menovanom druhom filme. Ďalej za chybu považujem aj to, že príbeh nie je ucelený, t.j. viackrát predskočia udalosti, potom sa vracajú bez toho aby doriešili preskočenú časť, týmto sa stráca následnosť s dojmom neucelenosti. Mnohé predznamenávané udalosti sú nedoriešené, a divák nadarmo čaká veľkolepí- konečný boj, dostáva iba malý zlomok toho v nekvalitnom spracovaní. K tomuto problému môžem vyčítať nezáživnosť celého projektu, čo sa odráža najmä v nepochopení dejovej línie (vždy otázka Prečo?). Ďalšia závažná otázka je, že komu resp. akej vekovej kategórie je určený samotný film: pre deti je príliš drastický a komplikovaný, pre dospelých je zase príliš jednostranný a nudný. Nasledujúci šok bol, že autori (v podobnej replike ako v Pánu prsteňov!) nechali otvorení príbeh na pokračovanie. Neviem, či niekto bude zvedavý na kŕčovité a technicky slabé, dokonca na nesympatické postavy (či už zvieracie, alebo ľudské) a ich blúdenie po svete.

Román napísaný v denníkovej forme, ktorý od roku 1997 sa preslávil nielen v Maďarsku, ale aj v iných krajinách. Závada napísal naozaj famózny príbeh a tom, ako sa dva navzájom si blízke, ale predsa odlišné svety spájajú. Mal som možnosť prečítať dielo, takže nebudem písať bludy. V prvom rade je tu problém samotnej formy: denník nie je možné prepracovať na filmové plátno, lebo každý si do neho zapíše to, čo pokladá za vhodné a nemusí to byť vždy chronologicky. Kniha sa skladá z viacerých kapitol, najprv písal Ondrej, a po jeho smrti manželka Jadviga, ale nie sú ukladané po sebe, čiže po každej Ondrišovej kapitole, nasleduje memoár manželky. Závada a Deáková tieto svety výborne spojili. Problém je však v tom, že v listoch prevláda subjektivita a hercom je samotný jazyk. Cez jazyk prežívame osudy rodiny Ostatníovcov, a túto jazykovú stránku nevedeli uplatniť a autentizovať vo filme. Väčší dôraz kládli na vizuálnu stránku. Ďalšia problematika sa týka samotného deja: tým pádom, že sú to len útržky z listov, ktoré napokon spojila tretia ruka, a to Mišova, je tu absencia príbehu. Vieme len to, že film sa odohráva od roku 1915 do 1937 (román od 1915 do 1987), keď titulný hrdina zomiera. Nie dej a história má dominanciu, ale pocity protagonistov a dovŕšenie ich osudu. Do tretice je tu problém peňazí, lebo pred natáčaním filmu Nemecko aj Slovensko odstúpilo z koprodukcie a mnohé časti boli natočené narýchlo (myslím na pasáže, keď hrdinka potuluje po mestách). Aj napriek týmto nezrovnalostiam, film neurobil hanbu románu, drží sa toho čo sa tam nachádza, dokonca sú prebraté aj niektoré dialógy, ale chýba súdržnosť a tretí zapisovateľ Mišo, ktorý to osladil svojským humorom a vlastným pohľadom na skutočnosti, ktoré podávajú jeho rodičia, akoby pravdivé...

Ako sa vraví “jednotka je vždy lepšia“. Je to väčšinou pravda. Ak nemajú vymyslenú konštrukciu druhej časti filmu, tak načo sa doň púšťajú? Na ťahanie vzácnych minút pred obrazovkou je rozprávka preplnená všelijakými spomaľujúcimi pesničkami. Milučké postavy z jednotky strácajú svoje čaro. Ak by tam nebol Mushu, Mulan 2 by sa hádam ani nedal do produkcie. Dejová línia sa skladá na jeho postavu, v jeho tieni sa odohráva slabý dej a tým sa stráca hlavná myšlienka. Hneď na prvý pohľad zistíme že je to takzv. okopírovanie „jednotky“: Prichádzajú nepriatelia zdolať Čínu a Cisár na výmenu pošle svoje tri dcéry (prečo asi presne tri?). Tie musia odprevadiť naši hlavný hrdinovia...