Martin741

Dalsi nadcasovy klenot zo zanru noir filmov, presne to je Laura. Ide tu o klasicku kriminalku : vysetrovanie vrazdy Laury Hunt. A vsetko sa toci okolo tohoto tematu. Rezia, herecke vykony, dialogy, dejova linia, praca s kamerou .. vsetky atributy. Takze par slov ku kazdemu atributu. Reziser Otto Preminger natocil vskutku uchvatny noir, vidno skusenu ruku rezisera a precizne budovanu atmosferu. Tu musim len chvalit. Hlavny detektiv Mark McPherson je citovo vyhraneny, a kludne moze svojou postavou konkurovat noirovej ykone akou bol Robert Mitchum /ano, Robert Mitchum je pre mna prava noirova ykona, zadny precenovany Hampry Bogart/. Ostatne postavy - Gene Tierney, filmovy Waldo Lydecker, Anne Treadwell ... su spravne cynicke, a vedu cynicke dialogy, ktore obcas hranicia s humorom. K zaujimavemu zvratu dojde asi v polke filmu, je to fakt prekvapive a oplati sa kvoli tejto scene film sledovat. Samozrejme, tempo ani po tomto zvrate nepolavi, a divak sa teda nebude nudit. nejsu tu sice klasicke prvky noiru - prehnity svet korupcie, intrig a politiky, ale aj tak film ma stale aj po 70 rokoch cim zaujat. Pritmie, vecne potemnela atmosfera /dazd/, expresivna praca so svetlom, vecne temna atmosfera. Herecke vykony su taktiez na urovni, tam sa ich divak nabazi plnym priehrstim. Takze Laura je dalsi filmovy klenot noir filmu - ano, najlepsie noiry sa tocili v USA v 40. a 50. rokoch 20. storocia. Ano, stale tvrdim, ze francuzske koniny Motyl na rameni s Vino Lenturom treba splachnut do hajzlu /pri vsetkej ucte k panovi menom Vino Lentura/. Takze Damy a Pani, nadherny noir v plnej nadhere a krase : 100 %

Reziser Sam Peckinpah natocil nadpriemerny film o Juniorovi Bonnerovi, ktory prichadza na rodeo, a stretava rozvratenu rodinu /otec v spitali, brat predava rodny ranc/dom ..../, a tak zacne plynut tento film. Dejova linia je skor sci -fi nez realita, a prilis sa na moje pomery tliacha o medziludskych vztahoch a rozoberaju sa surodeneceke vztahy : brat sa pobil s bratom, zmierenie. Film stoji a pada hlavne na vybornom Stevovi McQueenovi, ktory to sam pekne taha + rezia talentovaneho Krvaveho Sama. Potom Junior Bonner odchadza, aby zvladol istu militantnu nasranu faunu /byk/. Jedine, co u mna film potiahlo do priemeru, bolo rodeo s touto rozzurenou nasranou faunou. 76 %

Priemerny film. Neskutocne priemerny film. Mia Farrow a Dustin Hoffman su fajn, ale na moj vkus odznie prilis vela prazdneho tlachania o medziludskych vztahoch a dejova linia - to je tuna ciste vakuum. 50 %

Stale tvrdim, ze zivotne filmy Sama Peckinpaha su Wild Bunch a Straw Dogs, a ze po roku 1971 uz nenatocil nic, co by sa spominanym dvom kultom dokazalo priblizit. Pat Garrett a Billy Kid mal nakrocene dobre, ale ani ten film sa nedokazal priblizit tym dvom kultom. Film Bring Me the Head of Alfredo Garcia je najviac biografickym filmom Sama Peckinpaha, ktory dovolil divakovi nahliadnut do jeho duse, stavu mysli a tela. Vysoko vyzdvihujem temnu a dost obskurnu atmosferu 70. rokov 20. storocia, je to doba, v ktorej nasilie nema presne vytycene motivy a mnoho otazok ostane bez odpovede. Zaroven vsak film ma urcity pribeh, ktory sa sinie celym filmom. A mna ako divaka nenudil tento pribeh /dobre, tak 10 minut ma fuckt nudilo/. V hlavnej roli sa predstavil vyborny Warren Oates /In the Heat of the Night, Wild Bunch/, vo filme sice nenajdeme obdivuhodne herecke koncerty /Peckinpah bol dusou i telom kovboj a stara skola/, ale najdeme tu zaujimave momenty : znasilnenie, clovek sam proti vacsine, cintorin a ta znama scena na nom. Plus nadherne okamziky romantiky so samicou a este stale pokus o tzv. kultove hlasky, ktore su aj v tomto filme. Celkovo vidim v Samovi Peckinpahovi stale kovboja, cloveka, ktory ide v mnohom proti prudu, mylovnika starych dobrych casov, ale aj alkoholika a fandu prestreliek - predsa len western bol Peckinpahovym oblubenym zanrom. Zaverecna scena - to bol zase peckinpahovsky masakrozny /rozumej spravne : zase sa striela na vsetko, co sa hybe, a co len prejavi naznaky pohybu + tecu potoky krvi/ zaver. Vdaka, pan Peckinpah za tento uhol pohladu a vdaka za moznost nahliadnut do stavu vasej mysle a duse v roku 1974. 89 %

Reziser Jean Delannoy /komisar Maigret - Maigret klade past a Pripad Komisare Maigreta/ natocil vkusnu francuzsku gangsterku. Filmu suverenne kraluje Jean Gabin /Maigret klade past 1958, Pripad Komisare Maigreta 1959 a Komisar Maigret Zuri 1963/ v roli znudeneho Dennisa Farrauda, ktory je na starobu zabezpeceny, ale kedysi byval dobrodruhom a burlivakom. Potom prijme ponuku na kseft od akeho mladeho cloveka .... a zacina prava nefalsovana zabava. Filmuchtivy divak si uzije herecke koncerty plnym priehrstim, atmosfera je nadherne uvolnena, a pribeh k filmu ani chvilu nenudi. Rezia Delannoya je vyborna, kazdy zaber je prepracovany, a vidno, ze sa s kazdou scenou pekne pohral. To sa plne podpisuje na vyslednom filme a efekte. Takze dalsi legendarny kusok z francuzskej kinematografie, ktory som videl - a to som si na film uz dost dlho brusil zuby! 94 %

Nuda. Dvaja dedovia, z ktorych jeden dedo mal 70 sa stretli v ultranudnej nicnehovoriacej beckovej bachorke. Dialogy boli nudne, kulisy Appalacov zas tiez nedokazali zaujat. 30 %

Plati vsetko to, co som vypisal u dvoch predchadzajucich dielov. A opakovat to uz nemienim. Normalizacny vyplach. 5 %

Dalsia nudna ceska konina o hovne. Nezachranil to ani celkom sympaticky Krystof Hadek. 30 %

Dalsi nudny western a debut rezisera Williama A. Frakera /kameraman k filmu Rosemary ma detatko/. Nic sa dohromady nedeje, len kopa nudnych dialogov, a je to bieda sledovat, ako dvaja kovboji hladaju pracu po skonceni /asi/ zlatej horucky na Divokom Zapade/. Z hercov si zasluzi pozornost Lee Marvin /Man who shoot Liberty Valance 1962, Canicule 1984 /, Jeanne Moreau /Proces/ a Jack Palance /Panic in the streets/. Takze ne, taketo westerny nemam rad a nudia ma. 30 %

Ponajprv musim napisat, ze mam rad neme filmy starej ery 20. rokov 20. storocia /Upir Nosferatu, a samozrejme nielen ten/, ale tuna co sa porobilo, na to nemam slov. Nie je problem to, ze film je nemy a ciernobiely, ale nic sa dohromady nedeje. A nebavilo ma ani riesenie ci ma nemy film prezit, alebo ustupit novej ere. Takze som sa nazorovo rozisiel s Akademiou, a furt tvrdim, ze Oskara mal dostat Warrior, alebo aspon Drive s Goslingom. 30 %