jakeer

Pomerne jednoduchý a priamočiary scenár. Ale niekedy je realita tak silná a neútešná, že žiadne scenáristické odbočky nie sú potrebné. Najmä výborný herecký výkon mladej herečky v hlavnej role tomu pridáva na autenticite a divák môže trpieť spolu s ňou.

Sedem rokov som o tom počúval, že aké je to skvelé a zábavné. A pritom to je len ďalšie chladné sci-fi bez deja. V treťom tisícročí hádam už nemôže stačiť len dobrý vizuál. Udržali ma pri tom len dve hlavné herecké hviezdy, ktoré odviedli svoj štandard.

Hoci je to film s prvkami nadprirodzena, stále ide v škandinávskej línii a teda je realistický a autentický. Je autentický v momente, ktorý postavy prežívajú, nehrá na efekt a nikam sa neponáhľa. Je to seversky pomalý film, kde sa aj mlčí. Viem si predstaviť, že americký film o telekinéze by bol plný efektov, akcie či jumpscarov. Hoci o telekinéze asi nemôžeme hovoriť, lebo tá (akože neexistuje) hovorí len o schopnosti hýbať vecami, nie o celkovom prispôsobení si udalostí podľa svojho želania, či schopnosti meniť druhým myšlienky - čo bol prípad Thelmy. Ten LGBT leitmotív podľa mňa nie je samoúčelný, lebo rodičia sa snažili Thelmin "dar" liečiť náboženstvom a preto homosexuálnym vzťah zapadá doThelminho obdobia vzdoru. Carrie od Kinga som len čítal (a teda nevidel), no je tu obrovský rozdiel v motivácii oboch hrdiniek - kým u Carrie divák (čitateľ) sleduje dlho očakávanú satisfakciu (lepšie povedané pomstu), Thelma si skôr ide konečne  za normálnym životom.

Zozačiatku sa mi to nepáčilo, ten konverzačný humor v podaní "dvojičiek" mi nesadol, koniec koncov nesmial sa nik v kine. Postupne som sa však naladil na hru tvorcov (začal fungovať situačný humor). Primárne to má byť akčný film, ktorý sa neberie vážne. Nepríde mi to však ako výkladná skriňa Hollywoodu, skôr ako dôsledok toho, čo s diváckym vkusom urobil za tie roky pandémie Netflix. Už nie sú osemdesiate či deväťdesiate roky, aby divákovi padla sánka z výborného vizuálu. Nie v dobe pokročilého a relatívne lacného CGI. Bol to pomerne zábavný film, miestami až príliš absurdný, s pomerne uletenou akciou. Nemalo to však príbeh, ktorý by chytil za srdce - bolo mi v podstate jedno, ako to dopadne. Vo svetle toho, čomu som dal v poslednej dobe štyri hviezdičky, som teraz v hodnotení skromnejší, hoci to reálne vidím na 70 %.

Christopher Nolan raz povedal, že každý dobrý film potrebuje kúsok Michaela Caina. No to vtedy asi netušil, že sa raz stane režisérom Jákl. Napokon ani môj obľúbený britský bard (kvôli ktorému som išiel do kina na tento film v pôvodnom - anglickom znení) film nespasil. Rôzne celebritky stihli za prvý deň predpremiéry Žižku vychváliť na Instagrame, no to sa stane vždy, keď nejaký blockbuster vytiahne do kín divákov, ktorí vidia jeden film ročne. Ani hollywoodsky look nemôže zastrieť fakt, že po dramatickej stránke je to biedne - takto sa natáčali podobné medieval veci v deväťdesiatych rokoch - až som čakal, či v tých lesoch nevyskočia spoza stromu Xena s Herkulom). Po technickej stránke bez výhrad, no v rozprávaní príbehu sa Jákl od Kajínka neposunul. Postavy nerozprávajú, ale hláškujú. Je to neustála spektakulárna krvavá mastenica popretkávaná chladnou lovestory (až sa na záver prekvapivo dozviem, že to mal byť boj za slobodu). Všetko je tak prvoplánovo klišoidné. Absolútne hrozná scéna so CGI levom, Žižka a.k.a. Neo z Matrixu sám masakrujúci desiatky protivníkov, srdcervúce posledné slová umierajúcej dôležitej postavy a následne Žižkovo nežné zastretie jeho mŕtvych očí, Žižka zachraňujúci život postavy, ktorú ako jedinú nechce nik zabiť a ako čerešnička na torte: vo finálnej bitke súboj Žižku s hlavným zloduchom, uprostred bitevného poľa ("Nechajte ho mne!"). Človek nemá pocit, že sleduje dobový film, že Žižka naozaj taký bol a že sa to tak mohlo stať. Všetko sa robí na efekt a tak v tej istej scéne ten istý človek rozseká jedného protivníka mečom, druhému strelí lukom do ksichtu a tretieho zapáli (aby sme asi mali prehľad o rôznych spôsoboch, akými sa dá prísť o život). Český divák odkojený na povestiach o Žižkovi sa možno ponorí do toho kinematografického spektáklu. No pre amerického diváka (pre ktorého sa film primárne točil) pre absenciu akéhokoľvek deja, ktorý by mohol človeka chytiť za srdce, to bude len ďalší medieval film v rade, kde sa ľudia masakrujú.

Vždy je u mňa pocitový problém, ak si pozriem talianský film po tom, ako som videl predtým škandinávsky. Obzvlášť, ak oba hovoria o tom "ako to v živote chodí." V porovnaní s ultrarealistickým škandinávskym herectvom vychádza to talianske ako príliš exponované, čo sa našťastie v Najlepších rokoch neudialo. Výhodou je, že sa film neberie príliš vážne a miestami sa sám paroduje. Celoživotné priateľstvo štyroch kamarátov z detstva je tu vykreslené trochu literárne, až má človek problém uveriť, či je niečo také možné. Hlavným posolstvom je však poznanie, že život sa nevyvíja tak, ako sme si to kedysi vysnívali. Limonádkové momenty sú tu citlivo vyvážené s tými ťaživými a filmu napokon svedčí aj horkoskadký happyend.

Ťažko vysvetľovať artovo neznalému divákovi, prečo sú škandinávske filmy také dobré. Alebo, že keď je ten film taký dobrý, o čom vlastne bol. Lebo to nie je podstatné. Bodujú tou neskutočnou autenticitou - v réžii, scenári, hereckých výkonoch... To povyšuje v podstate ničím výnimočný príbeh na umelecký piedestál. A hoci to je stále pomalší film než hocičo z americkej produkcie, už dávno pominuli časy Dogmy 95, ktorá nám podsúvala raw zábery z ručnej kamery, bez akejkoľvek hudby či vizuálnych trikov. V tomto filme vidíme aj filmársku hravosť, má to rozprávača, stop motion, timing do filmovej hudby... A pritom to stále zostáva škandinávsky autentické. P.S. Celý čas som premýšľal, že koho mi predstaviteľ hlavnej mužskej postavy pripomína. Až keď nemal na konci vlasy, spomenul som si, že hral predtým Breivika.

Opäť nerozumiem všeobecnému nadšeniu. Hlavným problémom filmu je, že ide po osemdesiatkovej nostalgii filmu, ktorý bol zlý. Tu sa nedá ani argumentovať, že na pôvodný film musíme pozerať vtedajšou optikou, lebo ono to bolo zlé aj na tú dobu, akurát sa to stalo nejakým nedopatrením kultom (lebo na konci studenej vojny asi stačilo natáčať patriotické srajdy). Nový Top Gun kopíruje asi všetky scény jednotky, vrátane tých najvysmievanejších (ako napríklad plážové športy aka gay soft porno). Aj taký skvelý herec ako Jon Hamm musí hrať najšablónovitejšiu postavu. Finálna bitka je menej uveriteľná ako v jednotke. Keď to vyzeralo, že Maverick je mŕtvy, potešil som sa, že sa scenáristi konečne snažia o nejakú hĺbku. Napriek tomu, že to je film s priemerným dejom a klíšeovitymi dialógmi, stále je to o stupienok vyššie než jednotka, ktorá bola úplne debilná.

Pozrel som si to len preto, lebo zajtra idem do kina na dvojku. Inak by som to vypol asi po polhodine. Osemdesiatkové filmy asi nemôžeme vnímať dnešnou optikou, ale skôr s rezervou. Ale tuto bolo zlé všetko. Scenár, herecké výkony, zápletka... Absolútne neuveriteľná lovestory. Až smiešne vykreslené vzťahy medzi letcami. Pri milostnej scéne som sa skoro pomočil od smiechu. Naozaj sa čudujem, že to dokázalo v reálnom čase pôsobiť patrioticky. Ja byť americkým pilotom v 86-tom a vidieť toto, zbehnem k Sovietom,

Za mňa sú všetky tri doterajšie diely na rovnakej úrovni. Tešil som sa na Madsa, ktorý je mojim najobľúbenejším hercom súčasnosti a bolo to naozaj dobré. Takto to malo byť od začiatku - hodí sa to aj do kánonu, Grindelwald mal byt cudzinec s prízvukom. V podaní Deppa to bol skôr charizmatický líder, Mads do toho priniesol viac chladnokrvnosti. Aj do toho gay vibeu medzi Albusom a Gellertom sa viac hodí Mads (nehovoriac o tom, že Depp bol už aj pred mediálnou popravou vyhoretý - snáď mu vynikajúci herecký výkon na súde vleje do žíl novú krv). Čo sa týka príbehu, opäť utrpela logika. Je absurdné, že o voľbe čarodejníckeho lídra má rozhodnúť malá srna. Taktiež relevancia hlavnej postavy predchádzajúcich dvoch dielov - Newta -  ide do úzadia, lebo už naozaj ide predovšetkým o súboj Dumbledora s Grindelwaldom - o čom podľa mňa celá séria mala byť (stačili by dva filmy a fanúšikovia by sa išli zblázniť). Postava Kowalskeho je už úplne zbytočná, no z nejakého dôvodu stále figuruje v Dumbledorových plánoch (o ktorých už z pôvodnej série vieme, že sú šialené, nepravdepodobné, ale zjavne mu vychádzajú). Našťastie už nezostal vôbec čas na lovestory Newta a Tiny (celá jej postava je okresaná na asi jednu minútu stopáže). Ale aby sme urobili woke culture zadosť, je tu nová postava mladej šikovnej černošky.  Credence mal byť mega hrozba pre Dumbledora a scenáristi to vyriešili tak, že ho de facto vyškrtli. Ja dúfam, že ak bude séria pokračovať, tak to nebude naozaj dokopy päť filmov ako plánovali, ale ukončia to už tým nasledujúcim a bude to len o súboji dvoch mocných gay čarodejníkov.