jakeer

Asi pred ôsmimi až deviatimi rokmi som prepadol životnému príbehu Elvisa, napísal som o ňom aj pár blogov (lebo vtedy sa také veci robili) a tak ma v príbehu nič neprekvapilo. Niektoré ikonické momenty som si užil, naopak ma scenáristi rozčuľovali, keď samoúčelne manipulovali reáliami (no nie je priveľká náhoda, že mladého Kennedyho zastrelia práve počas Elvisovho návratového koncertu, alebo že počas koncertu, kde Elvisa zatknú má pár kilometrov vedľa míting senátor, ktorý ho chce zakázať?). Nedostatočne sa venujeme jeho vzťahu s Priscillou, kde ona z filmu vychádza ako submisívna hlupaňa, kým v skutočnosti ho opustila v momente, keď už sama mala rozbehnutú vlastnú úspešnú kariéru. Problémom je, že rozprávačom je Elvisov chamtivý manažér, ktorého príbehu sa venuje zbytočne veľa času a naopak nezostáva priestor na skutočne dôležité udalosti zo života Elvisa. Nebyť toho, film nemusel pôsobiť ako neúplná mozaika. Aj pre nefanúšika Elvisa však musí byť už otravná tá hollywoodska mustra životopisných filmov, s ktorými sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Rutina, kde sa akurát mení hlavný protagonista. A podobne ako v Bohemian Rhapsody môže herec hlavnú rolu stvárniť akokoľvek zručne, osobnostné kúzlo a charizmu predlohy len ťažko napodobní (Austin Butler na mňa celý čas pôsobil ako Elvis z Wishu). Napokon, zas a znova sa mi potvrdilo, že Tom Hanks je lepší v roliach dobrákov než vagabundov.

Pirátov som si pozrel až 19 rokov od ich vzniku (čiastočne aj pod vplyvom aktuálneho úspešného ťaženia Johnnyho Deppa na súde proti Amber). Pritom film bol pre mňa legendou dlhé roky - najlepšia filmová hudba všetkých čias ma sprevádzala a definovala počas celých mojich 20's. Zámerne som sa však filmu vyhýbal a po včerajšku konštatujem, že vďakabohu. Samozrejme, že za tie roky som si vytvoril o kapitánovi Jackovi Sparrowovi istú predstavu, ktorá sa bohužiaľ nestretla s filmovou realitou. Jack má byť síce hlavnou postavou ale príbeh ťahá lovestory Blooma a Knightley, ktorí obaja hrajú podoriemerne. Deppa som tiež už videl hrať lepšie, a nielen charakterové role, ale aj podobné fantasy. Herec sám o sebe má väčšiu charizmu, než táto postava. Skutočne dobre hlavného záporáka stvárnil Rush. Príbeh je všeho všudy priemerný a ak má byť toto suverénne najlepší diel série, tak asi zvyšok ani nepotrebujem vidieť. Najviac som si užíval tu skvelú Zimnerovú hudbu, o ktorej sa po dvoch desaťročiach dozvedám, že tiež nie je tak celkom jeho.

Ohlasy mali Vlastníci skvelé. Moje pocity sú rozporuplné. Geniálne momenty tu striedajú tie jednoduchšie, akokeby určené pre diváka nováckych (či markizáckych) seriálov. Verné vyobrazenie častej absurdnosti bytových schôdzi striedajú prvoplánovo vymyslené nezmysly (nemožnosť opustiť schôdzu, keď už ste na prezenčke či voľba skrutátorov a pod.). Tereza Ramba tu hrá jedinú autentickú postavu, zvyšok sú karikatúrne postavičky. Postava Šveca má byť zrejme ľahko zostalá, hoci má prejav ako herec z národného... Dagmar Havlová na vlastnú žiadosť hrala postavu, ktorá sa jej vôbec nehodí (pričom postava Procházkovej, na ktorú ju pôvodne režisér Havelka zvažoval by sa jej hodila viac). Záver má akože vygradovať do absurdna, no ukončíme to fatalistickymi obrázkami kombinovanými s klasickou hudbou, ako keby mal byť celý film artovka od Sorrentina... Ťažko hodnotiť.

Plne rozumiem, prečo sa to toľkým nepáči. Vždy, keď sa rieši v literárnom či filmovom diele vnútorný život spisovateľa, tak sa mainstream búri. No ja mám také veci rád, viem sa s tým stotožniť. Film je pre mňa guilty pleasure, lebo objektívne má mnoho chýb. Je to občas kameňákovský humor, či niektoré absurdné scénky priamo z reálneho života hlavnej postavy. Vo filme sa tak stretávajú veľmi nekvalitné scény s veľmi dobrými, pričom samotná myšlienka prepojenia literárnych postáv so spisovateľovým životom je geniálna. A celé to tiahne Svěrákova charizma.

Smrť Josefa Abrháma ma primäla si pozrieť jeho najslávnejší film, ktorý som mal zbežne uložený v pamäti z detstva. A je to niečo iné, ako by som bol očakával na základe tunajších komentárov. Nie je to supervtipná komédia, dokonca nerozumiem, ako mohli niektoré hlášky tak zľudovieť. Funguje to ako odľahčený príbeh o charizmatickom záporákovi, ktorému divák drží palce a zároveň škodoradostne čaká, dokým mu to bude prechádzať. Na tú dobu bol dej pomerne voľnomyšlienkárský, čo sa bude páčiť aj dnes. Filmy zo Svěrákovho pera sú zárukou, že z toho nebude smrdieť totalita, no aj tak som videl od neho (aj z tej doby) lepšie filmy, s menej samoúčelným dejom.

Spôsob, akým sa pristupuje k postupnému rozprávaniu príbehu je priam dokonalý. Źivot v dezolátskej rodine pohľadom 12 ročného chlapca je vykreslený geniálne. Bizarné situácie, čierny humor, no napokon aj apatia okolia k stelesnenému ľudskému zlu sú namixované veľmi dobre. No ako fanúšik dánskej kinematografie som už videl iks podobných ťaživých príbehov a tak ma to až na päť hviezd neohúrilo.

Veľmi zábavný film. Nič, čo by sme už nevideli od Finchera, ale stále veľmi inteligentný dej. Čo už je inteligentné menej, je vyobrazenie policajnej práce (takýmto spôsobom by Europol sotva niekoho chytil), no to je špecialita nemeckej kinematografie.

Filmy by mali natáčať už iba Dáni.

Americké nezávislé filmy (narozdiel od hollywoodskych) nemám rád, nevedia to tak ako Európania. Kým takí Dáni by podobnú látku spracovali civilne a autenticky, tuto je cítiť z každej scény štylizovanosť. V ústave sú všetky postavy doslova archetypy problémových tínedžerov. Dokonca aj tá depresívna nálada napokon smerovala k "sladkému" happyendu. Som však rád, že po tomto filme štvorica hlavných hereckých predstaviteľov urobila kariéru - v nasledujúcich rokoch som videl každého jedného z nich v niečom kvalitnom. Tu musím vyzdvihnúť mladú Kaitlyn Dever, ktorá už v šestnástich hrala veľmi dobre.

Po rokoch som si napokon pustil tento miliónkrát parodovaný blockbuster a nestačím sa čudovať. Ani nie tak kvalite filmu, než tunajšiemu hodnoteniu, či celosvetovému úspechu. Áno, scenár je béčkový, ale... vlastne žiadne ale nie je. Od dvoch hviezdičiek to zachraňuje charizma Neesona. Aj pri skromnej stopáži je tam niekoľko samoúčelných scén len na vyplnenie času. Vďaka tej šablónovitosti vôbec nefunguje trilerová časť filmu - niet sa o koho báť, keď vieme, že všetko napokon dobre dopadne. Nefunguje ani "krimi" - od začiatku vieme, kto stojí za únosom a vie to aj hlavná postava. Na konci dňa je to iba bezduchá strielačka, kde je akcia po remeselnej stránke kvalitne natočená. Urobiť tomu pokračovanie, bez toho aby som ho videl, je zhovadilosť. Pritom Neeson bol taký dobrý herec, ale Taken nasmeroval jeho kariéru do sračiek (útechou mu môžu byť zarobené milióny).