jakeer

Ťažko uchopiteľný seriál. Na Facebooku som si pýtal tip na dobrý sitcom a FB priateľ mi poradil Kominského metódu - vraj to sitcom nie je, ale produkoval to Chuck Lorre. Ja som vždy - keď som mal obdobie sledovania seriálov - rád na preskačku kombinoval dramatické seriály a sitcomy. A v tomto prípade je problém, že Kominského metóda nie je ani komediálny a ani dramatický seriál. Je to odľahčený vhľad do starnutia. Najprv som si hovoril, že nebyť Douglasa, nemá cenu to pozerať. Neskôr som si obľúbil aj Arkina a jeho vzájomnú chémiu s Douglasom. Problémom je záverečná - tretia séria. Koniec druhej série to ťahal zjavným smerom a to k boju Sandyho s rakovinou a pomoci jeho najlepšieho kamaráta Normana. No Arkin sa rozhodol, že tretiu sériu už nedá, jeho postavu nechali umrieť a vydali stanovisko, že to bolo od začiatku tak plánované. A tak sa Sandy z rakoviny zázračne vylieči, vykúpenie nachádza v uzmierení s exmanželkou, kde pre zmenu zas ona umiera na rakovinu a napokon obrovská životná satisfakcia pri preberaní Emmy (tento motív Chuck Lorre zopakoval z TBBT, ktorý sa končil Sheldonovým preberaním Nobelovky). No problémom tretej série okrem citeľnej absencie Arkina je to, že sa to stalo mnohokrát fraškou a mnohé postavy zradili svoje charaktery (Normanova milenka, dcéra aj vnuk, Mindyin starší priateľ, atď). P.S. Seriál bol požehnaný mnohými hviezdnymi epizódnymi rolami, no mne paradoxne najviac ulahodil Elliot Gould. Je to jeden z najvtipnejších a najnedocenejších hercov Hollywoodu. Všade, kde hral, bol skvelý - či už ako otec Rossa a Monicy v Priateľoch, alebo ako Ezra v Rayovi Donovanovi. A jeho epizódna rola bola skvelá, megavtipná a prial by si ho ešte niekde vidieť.

Obidva diely som ako dieťa rád pozeral na VHSke a miloval som najmä druhý - letný počin. No prvý raz po zhliadnutí dospeláckymi očami musím ohodnotiť na plnú šupu práve jednotku. Film veľmi autentický a dobre vymyslený. Akosi sa tu dá pochopiť pozícia všetkých troch - matky, otca aj malého syna. Režisérka inšpirovaná vlastnou životnou situáciou osamelej matky, ktorej syn nahovára ženíchov. Na tú dobu veľmi progresívny, ba až feministický počin. Uprostred tuhej normalizácie nie sú hlavnými postavami dojička či traktorista, ale baletná tanečnica a horolezec zdolavajuci osemtisícovky, čo je ďalšie plus. Preissová a Němec výborní a to samoúčelná živelnosť Tomáša Holého je v tomto prípade režisérsky ukočírovaná ku prospechu veci. Tento štyridsaťpäť ročný film sa nemusí hanbiť ani dnes, v konkurencii moderných artových filmov zo Škandinávie.

Taliansky originál ma narozdiel od všeobecného nadšenia neohúril, ale herci aspoň do toho dali srdce a roly im sadli. V tejto federálnej verzii som neveril postavu žiadnemu hercovi a navyše ešte viac vynikala debilnosť a neprirodzenosť dialógov najmä z úvodu filmu (čo bol problém aj originálu). Je to bez duše vyprodukovaná replika - je komické, že postavy mali dokonca aj podobné oblečenie ako v talianskej predlohe.

Páčilo sa mi, ako režisér prepojil všetky tie nepopulárne subžánre do jedného celku a vytvoril tak funkčný príbeh. Áno, je to horor, lebo film o kanibaloch ním musí byť. Áno, je to road movie, lebo človek s takouto vášňou sa musí logicky premiestňovať. Áno, je tam romantika, ale vďaka nej prenikáme do vnútra postáv a lepšie im porozumieme. Na to, aká je hlavná téma exponovaná, je film prekvapivo civilný. Žiadne samoúčelné policajné naháňačky, ktoré by sa prvoplánovo pýtali. Samozrejme, viaceré podobné filmy sú dnes situované do osemdesiatok, lebo v dnešnej dobe je človek vďaka technológiám oveľa ľahšie vytrackovateľný. Zároveň, ak by tento film vznikol naozaj v osemdesiatych rokoch, tak by hlavná ženská postava bola naivná ujačaná hlupaňa. Preto réžii a scenáru kvitujem, že hlavná hrdinka bola silnou ženou. Jednu hviezdičku odoberám za záver a v podstate celú linku so Sullym, ktorá ako jediná v filme zaváňala samoúčelnosťou. Neviem však, či film odporúčať, nie každý ho strávi (he, he, he).

Film, ktorý nenudil, ale ani neohúril. Dve hlavné hviezdy ani nepredvádzajú extra herecký výkon, atmosféru skôr tlačí osobné fluidum Fiennesa a Taylor-Joy. Na to, ako sa to tvári zozačiatku záhadne je to napokon lineárne odrozprávaný triler. A od momentu, keď sa odhalí skutočný zámer hlavnej postavy už nemá film ničím prekvapiť. Keďže námet vystačí skôr na poviedku, naťahuje sa to zbytočnými scénami s naháňačkou či ženským súbojom na nože. Musím však oceniť jeden zážitok z kina - čoby príklad spoločného diváckeho prežívania - keď Fiennes predniesol repliku, že daný recept sa naučil v Bratislave, vybuchla celá kinosála.

Ked sa táto séria premierovala, akurát som končil vysokú školu a dosť ma to rozptyľovalo popri písaní diplomovky. Bola to totiž veľká vec, odchod Charlieho Sheena bol mediálnou bombou. Verejnosť samozrejme v spore Chuckom Lorrem dávala za pravdu Charliemu, ale len kvôli jeho popularite. Ťažko mu uznať, že bol v práve, drogy sa na ňom viditeľne podpísali (veď si len porovnajte, ako vyzeral v siedmej a ako v ôsmej sérii). Aj nebyť odchodu Sheena, seriál v pôvodnej zostave strácal dych - scenáriasti chceli v predošlých sériach ako taký vývoj postáv demonštrovať na tom, že mal Charlie dva vážne vzťahy, kde visela svadba na vlásku. No keď v siedmej sérii vyškrtli Chelsea, v ôsmej im nezostávalo nič iné, len vrátiť sa do starých koľají a z Charlieho bol zas ožratý kurevník. Úplne absurdný bol ten Alanov motiv s ponziho schémou. Preto koniec Sheena bol pre seriál vykúpením. Teraz, po desiatich rokoch som si pozrel série s Kutcherom opäť a potvrdil sa mi pôvodný pocit. Aspoň túto prvú Ashtonovu sériu musím okomentovať a vysloviť jej špeciálny kredit. Kutcher sa absolútne skvelé zhostil hlavnej úlohy v zabehnutom megapopulárnom sitkome. Scenáristom kvitujem, že vymysleli úplne novú postavu a nehľadali druhého Sheena. Trochu si pomohli tým, čo Kutcher hral v iných sitkomoch a vďaka tomu bol uveriteľný. Aby to zostalo staré dobré Dva a pol chlapa, maximálne vyťažili overené vedľajšie postavy (Bertu, Evelyn, Berta...), dokonca dali väčší priestor Lyndsay, čo bol správny krok. Prvé dve série s Ashtonom bol napriek všetkej kritike áčkovým sitkomom a Kutcher opäť ukázal, aký je to nedocenený herec.

Mohlo to byť výborné, ale nebolo. Hlavným problémom je scenár a to najmä päťkorunové dialógy. Malo to pôsobiť civilne, ale práve vďaka tým jednoduchým vetám, ktoré musia  áčkoví herci vypúšťať z úst to pôsobí, že vo filme hrajú amatéri. Bárdos, Geislerovú a najmä Luknára som videl stvárňovať už lepšie postavy, ktoré neboli tak schématické. Oveľa jednoduchšie to mali herci v hlavných rolách, napríklad predstavitelia eštebákov, lebo tu stačí zahrať prvoplánovú sviňu a je to autentické. A hoci film hovorí o dôležitej téme (a kiež by naša nedávna história naozaj pamätala takto odvážnych ľudí), nakoniec snímku zabíja spomínaná schématickosť. P.S. Naozaj by komunisti pchali obrovské prostriedky do dcéry emigranta a disidentky, teda do niekoho, u koho by pravdepodobnosť emigrácie na olympiáde v USA bola stopercentná?

Olivera Stona nemám rád, ale tento film je fajn. Nerozumiem nízkemu hodnoteniu a tým častým dvom hviezdičkám. Dve hviezdičky ja osobne dávam až vtedy, ak má film vážny problém - po hereckej stránke, či stránke deja. Tuto je to však výborne zahraté (či už dvaja hlavní hrdinovia, alebo ich manželky vo vedľajších rolách) a scenár je síce pomerne jednoduchý a priamočiary - ale čo chcete viac? Stone v tomto prípade zvolil citlivý prístup, nechcel vybuchujúce lietadlá, ľudí vyskakujúcich z vrchných poschodí či explicitné zábery na padajúce budovy. Z úcty k pozostalým či preživším sa to dá pochopiť aj teraz, viac ako dvadsať rokov od útokov a o to viac to bolo pochopiteľné po necelých piatich rokoch, keď boli rany ešte čerstvé. Neberiem ani argument, že nebyť dobrej známosti tragédie, dej filmu by nebol ničím zaujímavý. No práve vysokej známosti vás zamrazí pri zábere na čo i len tieň chvostu lietadla a ste ušetrení úvodu do deja (ako napríklad pri trojhodinovom Titanicu - čo bola tragédia, ktorá za 85 rokov predsa len vyšumela z pamäti).

Obsahuje spoiler: Mohol to byť super triler s detektívnym nádychom. Malo to atmosféru, vtip, skvelých hercov. No napokon musela prísť bombastická pointa. To, že sa všetko odohráva len v hlave niektorej z postáv je už tradične asi najdebilnejšie scenáristické vykorčuľovanie zo zápletky. Ako už bolo povedané v iných komentároch, tá nutnosť šokujúceho konca bola v tých rokoch trendom (7even, Usual suspects, The Sixty Sense, atď)

Nedokážem sa rozpamätať, prečo som na tom nebol v kine. Snažím sa totiž chodiť na všetkých päť filmov, ktoré sa na Slovensku za rok natočia. Je to už niekoľký film v poradí, ktorý hovorí o nefunkčnosti nášho štátu. V porovnaní s výpravným Únosom či Sviňou kvitujem civilnejšie poňatie. V tomto prípade to bolo nevyhnutné, keďže kľúčový je boj otca s veternými mlynmi. Luknár podal asi najlepší herecký výkon, aký som mal možnosť vidieť v slovenskom filme. Tá autentickosť mi dokonca pripomínala škandinávsku kinematografiu. Bohužiaľ, ďalší herci sa nepridali, lebo ich postavy sú aj z pohľadu scenára skôr karikatúrou. Preto aj tie mnohé výčitky k uveriteľnosti celého procesu - arogancia štátnej moci nie je ani na Slovensku taká doslovná.