jakeer

Sú filmy, ktoré vo vás rezonujú dni po ich projekcii a predsa im nedáte plné hodnotenie. Pre mňa je jedným z takých filmov aj Aftersun (a uznávam, že v podobných prípadoch som tak nízku známku ešte nedal). Tri hviezdičky vyjadrujú totiž môj autentický pocit priamo v kinosále, kde ma film proste nebavil. Áno, ten pomalý dej smeroval k záverečnej bombastickej scéne (kataklizme), tá však nenapravila dojem z predošlých deväťdesiatich minút. A to som absolvoval (aj v kine) stovky pomalých artoviek. A aj uznám, že v tomto filme je skvelo vystihnutá atmosféra 90’s, že je tu výborný strih, že dve hlavné postavy (a to najmä detská herečka) hrajú neuveriteľne dobre. No ako mnohí iní predo mnou v komentároch uviedli, že to nie je príbehový, ale pocitový film, u mňa bola primárnym pocitom nuda. Možno sa k filmu po rokoch vrátim a "nafeelujem" ho na päť hviezdičiek.

Vzhľadom na to, koľko toho mám na srdci, budem čo najstručnejší. 1. Som rád, že na Slovensku a ergo na Markíze vznikla miniséria. Popri tých nekonečných telenoveloidných zverstvách, ktoré bežne produkujú, to bol balzam na dušu. Námet ma zaujal už od uputávok pred uvedením do vysielania. 2. V slovenských reáliách pôsobí táto licencia komicky. Doktor býva v megadome v intraviláne Bratislavy, učiteľka taktiež, jej sestra dokonca býva v diplomatickej štvrti. Policajtka žijúca so svojou partnerkou čaká dieťa a v Slovakistane to každému príde úplne bežné. Muž - právnik na rodičovskej dovolenke je tiež riadne sci-fi. 3. Dialógy šuštia papierom. Už v jednej z prvých scén, ktorú Markíza promovala na YouTube (dve hlavné postavy sa stretávajú pred školou a kurizujú si) bola tak neuveriteľne neprirodzená a toporná. A ono sa to za ostávajúci dvanásť epizód nezlepšilo. 4. Vysoký herecký štandard predviedol iba Ľubos Kostelný, ktorý hral vedľajšiu rolu. Maštalír odviedol svoj štandard, opäť na hranici uveriteľnosti. Keď som videl herecký prejav Moniky Horváthovej, neveril som, že hrá inak v Národnom. Nevie ani len rozprávať. Najväčším negatívnym prekvapením je však Zuzana Fialová – tak zle som ju hrať ešte nevidel. V Teleráne sa chválila, že namiesto britskej predlohy, kde bola stvárňovaná policajtka poňatá „chlapsky“, ona sa rozhodla to hrať odtiahnuto, bez emócií. Vôbec v tej polohe nepôsobila autenticky (zrejme až príliš veľký kontrast voči jej afektovanému normálu). Višňovský si po rokoch opäť zahral vyšetrovateľa a bolo to ok, rutinérske. Arató tiež ok. Zvyšok castu úplne zabudnuteľný. 5. Seriál vizuálne zobrazuje len tú atraktívnejšiu tvár Bratislavy – mrakodrapy, reštaurácie na Dunaji a luxusné autá. To je legitímna umelecká licencia. No keď vnímame vyrozprávaný príbeh v jeho komplexnosti, je to nezmysel. Spočiatku si myslíme, že to celé bude o znásilnení. Dovtedy ako taká konzistentnosť funguje (autori umne narábajú s pochybnosťami diváka, ktorý sa nevie dočkať, kto vlastne hovorí pravdu). Po pomerne rýchlom odhalení toho ako s veci majú sme už svedkami iba neprirodzeného správania sa postáv. Druhá polovica je o vyšetrovaní vraždy. Tam už akékoľvek napätie nehrozí, lebo divák sotva bude tŕpnuť, že kto spáchal úplne legitímnu vraždu. SPOILER: Rozuzlenie v poslednej epizóde je absurdné. Dozvedáme, že celá vražda nebola vraždu, ale sebaobranou – kde by páchateľke/poškodenej nič nehrozilo, no ona sa z akejsi hrdosti nepriznala a celých šesť epizód nás vodila za nos. SUMMA SUMMARUM: Ešte raz musím Markízu pochváliť, že vyrobila seriál s ohraničeným počtom epizód, ktorý mal ako tak hlavu a pätu. Aj z toho, čo uverejňovali na YouTube môžeme vidieť, že hercom na tom veľmi záležalo a urobili maixmum pre čo najlepší výsledok. A nepoznať súčasnú svetovú seriálovú tvorbu, ale len napr. markizácke telenovely, bol by som úplne nadšený. P.S. Vidím, že najhoršie hodnotená tu je retrospektívna epizóda Otec, ktorá mne osobne prišla najlepšia - ako po hereckej, tak aj scenáristickej stránke.

V čase, ked jeden ruský Voloďa pred celým svetom zohráva svoju životnú rolu v novodobej antickej tragédii, sa tento národ rozhodol natočiť film o inom Voloďovi, ktorý prežil idylickú mladosť v Sovietskom zväze. Hlavnou postavou je napokon Voloďova novomanželka, ktorá ako jediná prežije haváriu lietadla a stroskotá. V sovietskej tajge musí čeliť mnohým nástrahám ako napríklad tigrovi, pohyblivému blatu či opäť idylickým spomienkam na život v ZSSR. Tento boj o holé prežitie sa prelína s retrospektívnymi zábermi na ľúbostné spomienky  s (už nebohým) Voloďom, čo je podľa môjho názoru najhoršie zvládnute prelínanie dejových línii, aké som kedy videl. Milostné scény pôsobia veľmi gýčovito a herecky hrozne zvládnuté (filmári asi chceli docieliť nenútenosť, akú videli v nejakých nie áčkových amerických filmoch). Na Ameriku sa tu hráme po celý čas - a hoci jediná vydarená scéna z celého filmu je samotná havária lietadla, štylizovanosť (a opäť gýčovitosť) kamery či réžie je v mnohých prípadoch komická. Hrať tu nevedia nielen dvaja najhlavnejší herci, ale ani tí vo vedľajších rolach. Keď sa matka dozvie, že jej syn zrejme zomrel, je to herecký výkon hodný jojkárskej Súdnej siene. Aj zdanlivá kritika sovietskej spoločnosti tu je len naoko, v zmysle socialistickej komunálnej satiry. Kritizujeme tu zlyhania jednotlivcov, nie systému. Toto celé je komplexný problém ruskej mainstreamovej kinematografie, ktorá sa chce hrať na Hollywood a napokon z toho vylezie Hollywood z Wishu. Na druhú stranu súčasní ruskí nezávislí filmári si už dokázali nájsť vlastný rukopis (ako môžeme vidieť z rôznych festivalov) a aspoň oni tvoria niečo hodnotné.

Námet prevzatý z amerických komédií určených pre tíndžerov, samozrejme aj v hlavnej role s tínedžermi. Tuto to s plnou vážnosťou hrajú štyrisatnici/päťdesiatnici. Amatérske dialógy film zrážajú aj pod úroveň priemeru.

Malo to mojich obľúbených hercov z Dogmy, malo to môjho obľúbeného režiséra, malo to Madsa. Ale nado všetko v mojom subjektivínom hodnotení vyplával fakt, že ja gangsterky fakt nemám rád. Film sa snaží aj o psychologický rozbor postáv, flasbackmi do detských čias zisťujeme, ako sa štyria dezoláti stali dezolátmi. Páči sa mi, ako si dánski režiséri vytvárajú svoj mikrosvet a svojich obľúbených hercov si opakovane obsadzujú aj do menších rolí. Ak som napríklad z Mäsiarov cítil ľudskosť, tuto mi prišlo, že sa na ňu len hrám. Opäť je to príjemný žánrový mix, avšak s dejom, ktorý mne nič nehovorí. Filmu dávam silné tri škandinávske hviezdičky.

Geniálna záležitosť. Niektorí tu hodnotiaci sa nechali zmiasť tým, že ako prvý žáner tu je uvedená komédia. No asi zabudli, že to je škandinávska komédia! Za seba priznávam, že na scénach, ktoré mali byť absurdne vtipné, som sa smial ako blázon. Napriek uletenému scenáru vidíme v príbehu veľa ľudskosti. Dej je výborne vystavaný a každá blbôstka, každý náznak, každá pseudotrápnosť (ako napríklad plyšová žirafa) tam má svoje miesto. Mads na začiatku svojej hviezdnej kariéry, Nikolaj už ošľahaný Dogmou. Zaujímavé sledovať. ako Mads dokáže so svojim ksichtom hrať ako sexošov, tak aj hnusákov ako práve v tomto filme.

Takto nejako mohol vyzerať Žižka, ak by Jákl vedel natáčať filmy. On to zrejme robil s lstivým úmyslom, že aký je mainstreamový a pritom ten film skončil v hlbokom mínuse. A stavil by som sa, že Traja musketieri budú v zelených číslach, hoci sa neuchýlili k takémuto filmovému populizmu. Práve naopak, hoc s niektorými odľahčenými scénami, ale stále je to veľmi seriózna záležitosť. Je zjavné, že tvorcovia mali snahu nie o knižnú romantickú formu, ale chceli vtedajšiu dobu predstaviť autenticky, s celou jej surovosťou. Narozdiel od predošlých spracovaní tu vidíme celú komplikovanú politickú situáciu tej doby a nielen arcizloducha Richelieuho. Postava (samozrejme filmová) Evy Green je miernym sklamaním, lebo musí hrať tak trochu karikatúrnu záporáčku. Moderné poňatie je vidieť aj v hudobnom sprievode, ktorý sa nezakladá na rádoby stredovekom citarovom brnkaní, ale ide skôr do Zimmera. Vytknúť musím iba záver, ktorý bol už filmovým klišé (keď dôležitá zásielka z Anglicka dorazila naozaj na poslednú chvíľu). Teším sa na pokračovanie.

Je to životopisný film ako mnohé iné z ostatných rokov. Ak by som sa bol zaujímal o basketbal, alebo módu alebo by som bol americký černoch, zrejme by som si to užíval. No takto je to pomerne nezaujímavý príbeh. Po pravde mi je jedno, ako (pre mnohých) ikonická spolupráca Michaela Jordana a Nike vznikla. Musím však kvitovať dobovú atmosféru, ktorá sa drží po celý čas (to je síce vec, ktorú Hollywood vie, ale napríklad európski filmári ani nie, čiže to stále nie je samozrejmosť). V konečnom dôsledku sú na deji najzaujímavejšie nie príbehy nastávajúcich basketbalových hviezd, či rodiaci sa komerčný úspech športovej značky, ale strasti obyčajných malých ľudí, ktorí musia kalkulovať s rizikami, aby náhodou nezrušili celú ich divíziu a oni tak neprišli o prácu (hoci v časoch brutálnej americkej konjunktúry by sa ihneď zamestnali inde). Neviem, či to je film horší ako napríklad Zakladateľ (ktorému som dal vyššie hodnotenie), ale proste príbeh McDonaldu ma zaujímal viac ako príbeh Air Jordan.

Veľmi som váhal medzi troma a štyrmi hviezdičkami. Ako milovník trilerov som bol nadšený tým, ako film odštartoval a akú atmosféru si držal takmer po celý čas. Bohužiaľ, záver je úplne mimo žánru, film stráca tempo a fakt, že jedinou motiváciou tak geniálneho plánu boli peniaze je zvláštny. Prevažujú však neodškriepiteľné pozitíva a to civilné herectvo a veľká autenticita (napriek exponovanému námetu), dokonca sú tu ponechané aj rôzne brepty, čo dodáva filmu šmrnc. Naozaj škoda záveru, mohol to byť plný zásah.

Nikdy som nehral D&D, nie som znalcom toho sveta, no predpokladám, že to má rovnako väčšina divákov, pre ktorých sa tento film točil.  Byť fanúšikom, zrejme by som si to užil. Takto sa mi dostalo nanajvýš priemerné fantasy s nie príliš kvalitným humorom. Celé mi to prišlo také deväťdesiatkové, dajme tomu ako výpravnejšia epizóda Xeny či Herkula. Už v amatérskych fantazijných poviedkových súťažiach sa odporúča, aby fantasy svet mal jasné mantinely, ktoré sú divákovi či čitateľovi vopred známe. Ale tuto máme super silnú čarodejnicu, ktorá je neporaziteľná, keď tu zrazu sa dozvieme o helme, ktorá jej silu neutralizuje. V podstate celý príbeh je vystavaný na takýchto deus ex ftákovinách. Rešpektujem, že väčšine asi prídu postavy sympatické, je to vraj "príma parta", no mňa nechali chladným. Vôbec ma tá ich misia či vzájomné vzťahy nezaujimáli - v podstate ak by uprostred všetci umreli, bol by som len rád, že som ušetril hodinu času. Môj zámer dať dve hviezdičky napokon zmenil záver, ktorý už mal zrozumiteľnú akciu, hlavu a pätu a jedinú scénku, na ktorej som sa zasmial.