Desperado

Je prekvapujúce, že z mizivého rozpočtu a neoriginálneho námetu sa dá spraviť pomocou režiséra a trefných hercov originálny, mierne artový psychologický horor, okorenený občasným humorom (scéna z krematória ma rozosmieva dodnes). Jediné, čo môžem Del Torovi vyčítať, je miestami až príliš pomalé tempo. Zato Federico Luppi sa mi prvýkrát výrazne vryl do pamäti.

Jeden z prvých hollywoodskych projektov Guillerma Del Tora hodnotím vysoko pozitívne. Aj keď sa zďaleka nejedná o jeho najlepší film, vo svojej dobe príjemne prekvapil. A to nielen šokujúcim nekorektným mordom dieťaťa. Herci síce výrazní veľmi nie sú, napriek relatívne zvučným menám, ale Del Toro svojím typickým rukopisom, toho zachránil veľa. Nakoľko si viem predstaviť, čo by dokázal iný režisér spraviť z takéhoto lacného béčkového námetu.

Del Toro aj v tejto duchárskej dráme nezostáva nič dlžný svojej povesti. Opäť tu líči večný boj dobra so zlom, kde sa zlo skrýva za maskou nevinnosti či naopak. Del Toro na jednej projekcii sám prehlásil, že vo svojich filmoch sa to snaží povedať stručne: buď ste zlosyn alebo anjel. Aj keď som film videl dávno pred Faunovým labyrintom, môžem prehlásiť, že majú mnoho spoločného. Či už audiovizuálnou formou, ale aj práve spomenutou témou boja s dobrom, pohľadom režiséra. Do jeho pohľadu patria neodmysliteľne aj naturalistické chuťovky, to aby sa vykreslila autentickosť filmu. Práve v dráme z vojnového Španielska sa to hodí o to viac. Tak ako pri Mimic, ako aj pri Faunovom labyrinte, aj tu režisér zúžitkoval skúsenosti a hlavne cit pre prácu s detskými predstaviteľmi. Herci sú spoľahliví, kamera detailná a hudba mrazivá. Dokopy sa jedná o výborný atmosferický zážitok, a mať o 20 rokov menej, asi by to so mnou zalomcovalo trvalejšie. 90%

Mysteriózna báchorka tváriaca sa viac, než v skutočnosti je. Predovšetkým obsah je viac-menej klišovitý a relatívne nezaujímavý. Akýsi detektívny príbeh okorenený s dávkou fantaskna. Čo oceňujem, je podaná forma a atmosféra. Asif Kapadia patrí rozhodne k tomu pozitívnemu, čo táto snímka prináša. U jeho postupného budovania tajomnej atmosféry a rozohraniu bizarnej detektívky, ktorá diváka takmer celý film drží v napätí a núti ho aj po niekoľkých desiatkach minút k šteklivej otázke, o čom to vlastne celé bude, mi neprekážali ani nevýrazní herci. Aj napriek tomu, že samotný záver nám vloží do roztrúsenej puzzle poslednú skladačku, a kde sa kruh uzatvára, vyšiel naprázdno a premárnene, a potvrdil mi, že príbeh by sa viac hodil na obrazovky napr. takého Hallmarku, než na veľké plátno.

Presný príklad toho, ako by nemalo vyzerať pokračovanie úspešného filmu, akým bol prvý diel. Niežeby sa jednalo o zlý film, ktorý by samostatne aj fungoval ako solídné akčné béčko, ale Cronenbergová Mucha bola úplne o niečom inom. Porovnávať akčný horor režírovaný neskúseným mladíčkom s existencionálnou sci-fi drámou skúseného režiséra je obrovská trúfalosť a tak len skonštatujem, že tu došlo k neodpustiteľnému omylu a poškodeniu dobrého mena jednej potenciálnej klasiky.

Veľmi pôsobivý pseudodokument, napriek pachuti k tradičným rekonštrukciám na televízných kanáloch Discovery Channel, Viasat či RealityTV ma film práve vďaka skvele natočenému a zahratému príbehu s citlivým prelínaním rozprávania a komentáru dvoch skutočných hlavných predstaviteľov vtiahol do deja a so zatajeným dychom som dopozeral do spásonosného konca. Na horolezectvo ma však nik nepresvedčí.

Tradičná Spielbergová limonáda pre celú rodinu, ktorá časom, teda aspoň pre mňa, postupne vyprcháva. Sám neviem do dnešných dní prísť na to, čo až tak lákalo davy na tento slzopuďák. Chápem, že rodinné zameranie snímku sľubovalo pekné tržby, ale až tak, aby sa takmer desaťročie držalo na vrchole rebríčka komerčne najúspešnejších filmov, je pre mňa stále akási záhada. Po technickej stránke filmu niet čo vyčítať, no predovšetkým s blížiacim sa záverom Spielberg ždíme zo sentimentálnej polohy filmu takmer všetko, čo len môže. A nejednému cukrovkárovi môže prísť nevoľno. Asi sa vekom mením na cynika.

Tu je zreteľný Crichtonov typický rukopis. Tvorca technických thrillerov, ktorý tak rád kĺbi tému "zhmotnené sny za hranicou sci-fi verzus ľudský faktor", teda čoho by sme boli schopní, no nie sme na to pripravení, sa tu začal pohrávať s myšlienkou akéhosi zábavného parku, ktorú tak spopularizoval a dotiahol do monštróznych rozmerov v preslávenom Jurskom parku, a pre svoju víziu zábavného dobrodružného sci-fi s jasným vyššie zmieňovaným posolstvom sa mu podarilo získať slušné herecké osdenstvo. Lebo predstava, že by ma mal prenasledovať a naháňať android s tak chladným a mrazivým pohľadom, aký mu prepožičal Yul Brynner, je naozaj skľučujúca pri každom pomyslení na tento film.

Opäť Crichtonov román, ktorý zabrdol do bahna priemeru. Zároveň sa tu začínali peripetie medzi režisérmi a samotným spisovateľom, a teda následný nie nelogický komerčný pád Crichtonových sfilmovaných románov. Nechápem jedno, prečo sa réžie svojich diel neujme práve on? Jeho Kóma, Prvá vlaková lúpež či Westworld dokázali, že ani na tomto poli by to nemusela byť prehra. Pretože natočiť historický, takmer mytologický román s výraznou príchuťou hororu ako nabúchanú akčnú jazdu so smiešnymi maskami obávaných netvorov, kde práve tá mysterióznosť inak tenkej knižky tak zaniká, je naozaj obrovské nedorozumenie. No stále zostávam na trojhviezdičkovom "Crichtonovskom" štandarde.

Dávam síce svoje obligátne tri hviezdičky, hlavne kvôli spádu a akcii, no musím pokarhať tvorcov za nevyužitie tak sľubného potenciálu, ktorú kniha ponúkala. Tá sa naozaj čítala jedným dychom, nemálokrát s predstavou nádherného filmového spektáklu. Scenár je však príliš oklieštený, Donner tu funguje viacmenej na zotrvačnosť a nevýrazní herci tomu taktiež nepomáhajú. Pôsobí to celé ako šumienková limonáda. Škoda. Ten Crichton naozaj nemá v poslednej dobe na filmové prepisy svojich románov akosi šťastie. Len ktovie, aký podiel viny na tom nesie on. A to nemyslím jeho knihy.