Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (285)

plagát

Oculus (2013) 

Sympatický minimalistický hororový počin s dostatočnou mierou strašidelnosti (ľakačiek nie veľa ale docela účinné), so zaujímavým pútavým spôsobom podávania príbehu (prelínanie minulosti a prítomnosti) a s mojou vcelku obľúbenou herečkou v hlavnej úlohe.

plagát

Duna (2021) 

Nemôžem si pomôcť, ale ja tieto fantasy príbehy o akomsi spasiteľovi (či mesiášovi) a o súperiacich rodoch či frakciách o nejakú nadvládu fakt nemusím. Už originál z roku 1984 bol dosť veľký prúser, čakal som (i na základe značne vyššieho hodnotenia) že v tomto prípade bude príbeh nejak vylepšený, napínavejší, ale nič také sa nekonalo. Darmo tu bude niekto písať o audio-vizuálnych orgiách - bez dobrého príbehu, zápletky, zaujímavých postáv a napätia sú mi tieto aspekty nanič. Nudil som sa takmer celý čas a iba čakal kedy bude koniec a vôbec ma nezaujíma čo bude v druhom dieli.

plagát

Amélia z Montmartru (2001) 

To bol ale podivný film. Na svoju dobu istotne inovatívny, originálny a netradičný, ku koncu už však tak zbytočne prekombinovaný, že som si úprimne želal aby hlavnej hrdinke (ktorá už evidentne nevedela čo so sebou) toho borca (čo síce nebol asi žiadne životné terno, lebo pôsobil ako nejaký skrachovanec – keď sa prvýkrát objavil na obrazovke vyberajúc čosi spod automatu, myslel som si, že je to voľajaký bezdomovec) prebrala nejaká náhodná okoloidúca šťabajzna a zlízala tak smotanu. Pri takomto závere by som tu teraz asi písal samé ovácie, lenže na také rozuzlenie žiaľ žiadny tvorca romantickej komédie nenaberie odvahu. Samozrejme nereálna rozprávka, ktorá opäť trpí neduhom viacerých romantických filmov, ktoré sa snažia nahovoriť diváckemu publiku, že aj na osamelú, nesmelú, plachú, podivínsku, sivú myšku čaká niekde šťastie. V poriadku, ja netvrdím, že nie, ale prečo tvorcovia, ktorí chcú vytvoriť takýto profil hlavnej hrdinky opäť obsadia do hlavnej úlohy herečku-krásavicu, okolo ktorej by sa v skutočnom svete, len čo by vyšla na ulicu, točilo nespočet nápadníkov a nadržancov a mohla by si spomedzi chlapov vyberať lusknutím prsta. Mohli obsadiť nejakú skutočnú zakomplexovanú šeredu a potom by to bolo uveriteľnejšie, lenže to už by nebolo tak divácky atraktívne a cute, že? Svoje výhrady teda mám, ale hodnotím zhovievavo pretože aj keď nie som cieľovka tohto žánru tak z nejakého záhadného dôvodu som sa pri sledovaní vôbec nenudil a na jedno zhliadnutie pri kompletnom vypnutí mozgu vcelku fajn oddychovka.

plagát

X (2022) 

Ak bolo zámerom vytvoriť dokonalú ilúziu toho, že horor sa nielen odohrával, ale akoby bol aj natočený v 70.-tych rokoch, tak sa to podarilo na jedničku - kamera, prostredie, oblečenie, celková atmosféra i zvuková stránka (čo sa týka soundtracku, potešila ma najmä prítomnosť výbornej chytľavej skladby od Blue Oyster Cult : Don't Fear The Reaper – a to zrovna v kľúčovom momente kedy sa film zvrtol z budovania napätia do akcie a divák sa dočkal prvej obete).

plagát

Nevyzpytatelné cesty Boží (2022) 

Ten režisér Oriol Paulo je iný frajer. Ďalší jeho skvelý počin, opäť prepracovaný zamotaný scenár plný zvratov (niektoré prekvapili, niektoré sa dali vytušiť) a zas musím dať plný počet. Dve a pol hodiny stopáže ubehli ako voda a ja som bol po celý čas prikovaný k obrazovke so zatajeným dychom. K tomu fajnovo zobrazené prostredie blázninca s rozmanito podivným osadenstvom. A zástupkyňa riaditeľa veľká sympaťáčka – dosť som sa o ňu bál aby ju náhodou neodkrágľovali (teraz vlastne zisťujem že herečka ma zaujala už pred časom v špičkovom španielskom seriáli Vlasť).

plagát

The Twin (2022) 

Komentár obsahuje náznak SPOILERU ! Slabota. Nepokladám sám seba za príliš bystrého a vnímavého diváka, ale záverečnú pointu som tentokrát okamžite odhadol a to nie je dobré. Prvotná myšlienka ma podvedome napadla už niekedy v 6. minúte (že jedna scéna, konkrétne vystupovanie z auta pôsobí akosi čudne a niečo mi na nej nesedí) a ešte počas prvých 20 minút sa moja domnienka definitívne potvrdila (pri zahrabávaní krabičky už mi bolo všetko jasné). Takže tým pádom celý zvyšný čas viacmenej nuda a záver pre mňa nebol žiadnym šokujúcim twistom ale iba potvrdil nevyhnutné. Veľmi amatérske a celý čas priehľadné.

plagát

Midsommar (2019) 

Mohol z toho byť dobrý horor vďaka námetu o vyšinutej komunite a zaujímavo zvolenej lokalite (taktiež ma prilákalo označenie "horor odohrávajúci sa za denného svetla" keďže sa príliš nezvyknem vyžívať v hororoch, ktorých kľúčový dej prebieha pri trepotajúcej sa kamere niekde v tme, kde vlastne nič poriadne nie je vidieť). Bol som teda plný očakávania. Potenciál však zostal trestuhodne nevyužitý a ja som sa najmä nudil. Za istých okolností mi nezvykne vadiť samotná dĺžka filmu ani fakt, že sa tam dlho predlho nič nedeje, pokiaľ sa darí správne budovanie napätia (keď je vo vzduchu cítiť, že postupne sa k niečomu zlovestnému schyľuje). Tuna sa (s výnimkou úvodu) prvú hodinu nedeje nič, potom sa niečo čudné udeje (logiku správania postáv teraz odsuňme bokom – o tom by sa tiež dalo polemizovať), potom zas nič (iba tanečky, všelijaké divné rituály), ku koncu jedna vcelku vtipná (docela vydarená) pasáž a pokiaľ divák čaká nejaké záverečné nervydrásajúce inferno, tak sa ho (asi) nedočká (resp. ja by som si ho predstavoval inak). Vrátim sa ale k samotnému budovaniu napätia (to je niečo, čo si na hororoch cením najviac a toto malo byť pravdepodobne hlavnou silnou stránkou tohto filmu). Nuž takto sa to ale nerobí. Pri tak dlhej stopáži by som ja napríklad prijal, keby v cca prvej hodinke namiesto zbytočne naťahovaného zoznamovania sa s debilnou komunitou, bola dôkladnejšie vykreslená napr. cesta z letiska po krásnej škandinávskej krajine až na miesto určenia, proste nejaká zaujímavá vedľajšia dejová línia. Partia sa mohla zastaviť trebárs na nejakej divokej párty v Stockholme (ako si to pôvodne želal jeden týpek), mohli pribrať povedzme spolucestujúcich (nejaké nové zaujímavé postavy do deja - „mäso na porážku“). Ale nie že pristanú na letisku, ktosi povie že ich čaká štvorhodinová cesta autom (tá začína sľubne s drtivým hudobným podmazom tak trochu pripomínajúcim môj obľúbený horor The Shining) ale odrazu z ničoho nič bum, strih a zrazu už sú tam, na severe krajiny, rovno v komunite na akejsi lúke a nastáva dlhokánska nuda kým sa čosi udeje (edit : ok, v director´s cut je pridaných zopár kratučkých scénok z cesty ale aj to slabota). Odhliadnuc od toho, že mi nič nehovoria nejaké vymyslené zvyky, tradície, slovné formulky a rituály (ktorým sa tu dával enormný priestor) ma najviac sklamalo práve to odfláknuté budovanie napätia. A postavy boli taktiež nesympatické, nebolo komu fandiť.

plagát

Čierny telefón (2021) 

Originálny nápad, výborné spracovanie, napínavé od začiatku až do konca... k tomu ako čerešnička na torte aj najlepšia pesnička od skupiny Sweet : Fox On The Run.

plagát

Asi to ukončím (2020) odpad!

Nezvyknem sa fixovať na hereckých predstaviteľov, ale v tomto prípade jediným lákadlom, kvôli ktorému som si film pustil bola prítomnosť mojej vcelku obľúbenej a sympatickej herečky Jessie Buckley (Taboo, Černobyl). Pri zbežnom prezretí komentárov som nemal vysoké očakávania, počítal som s tým, že asi to nebude príliš na môj vkus, taktiež ma desila aj premrštená dĺžka filmu (pokladám sa za hrdinu, že som to celé poctivo dopozeral). Avšak trailer nevyzeral zle (teraz už viem že rafinovane klamal), aj prostredie sa javilo ako celkom pekné. No nič. Film je samozrejme hotová katastrofa, nehorázna nuda, nula bodov. Iba sa tam drísta o ničom, furt filozofujú nad somarinami, nič sa nedeje a hlavný „heartbreaker“ pôsobí ako z castingu na reality show Farmár hľadá ženu. Hororovému fanúšikovi je semtam servírovaná falošná nádej, že TERAZ je ten moment kedy sa to už konečne zvrtne v slasher a spoza rohu vybehne psychopat s motorovou pílou, ale nič také sa žiaľ nestane. Najzbytočnejšie strávené vyše dve hodiny. Tak ma to nasralo, že Jessie Buckley vyhadzujem zo zoznamu obľúbených herečiek (keby si aspoň v jednom momente nezapálila tú cigaretu, možno by ostala). Hodnoteniu odpad sa zvyknem vyhýbať, nedávam ho často, iba vtedy ak mám na to vážny dôvod a teraz ho naozaj mám. Sledovanie tohto filmu bolo utrpenie a žiadna sofistikovaná pointa na mojom názore nič nezmení.

plagát

Escape Room: Niet úniku (2021) 

Bavil som sa výborne, logiku v tomto prípade neriešim, hlavne že dej odsýpal jedna radosť, akurát nechápem ako môžu existovať dve dejovo navzájom nekompatibilné verzie (obe sú dobré, ale prípadné ďalšie pokračovanie sa bude odvíjať od ktorej z nich?)