Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (285)

plagát

Černý krab (2022) 

Príbeh bol vcelku napínavý, nenudil som sa + zaujímavé prostredie/lokalita, spočiatku som oceňoval aj tajuplné pozadie konfliktu, ale očakával som vysvetlenie, takže nakoniec ma naštvalo že som sa nedozvedel kto vlastne bojuje proti komu a prečo, dôvod, príčiny, atď. Aspoň že sme sa dozvedeli čo bolo obsahom čiernej krabičky, lebo aj toho som sa obával že ostane v rovine „divák, domysli si“. Záver žiaľ vyložene nelogický, stupídny a nereálny. Taký sled udalostí by sa na serióznej vojenskej základni s nejakým stupňom zabezpečenia jednoducho nemohol odohrať.

plagát

Musarañas (2014) 

To bol ale skvelý horor. Bez nadprirodzených prvkov, bez ľakačiek, odohrávajúci sa takmer stále na jednom mieste, v jednom byte. Ja nepotrebujem ku šťastiu vysokorozpočtové blockbustery s veľkolepými efektami alebo akčnými scénami. Takýto minimalizmus s bravúrnymi hereckými výkonmi a perfektne stvárnenými a uveriteľnými postavami si cením oveľa viac. Ani chvíľku som sa nenudil, dychberúci príbeh s výbornou zápletkou. A jasný dôkaz, že aj so záporákmi/záporáčkami sa dá sympatizovať.

plagát

Mechanický pomaranč (1971) 

Miestami príliš zdĺhavé, spočiatku aj dosť nudné, niektoré scény zbytočne naťahované, bizarne poňaté spracovanie príbehu, postavy nesympatické (odmietam čo i len náznakom sympatizovať s násilníckym, primitívnym a úchylným buranom), čudné dialógy, záver nahovno. Posolstvo, nech už je akokoľvek prevratné, ma v tomto prípade nezaujíma. Ja chcem hlavne plynule odsýpajúci a pútavý dej – chvíľami som sa ho síce dočkal, väčšinou však nie. Napriek množstvu výhrad to ale celé pôsobí v kontexte roku vzniku akosi podivne nadčasovo (hlavne po vizuálnej stránke – prostredie, architektúra, neviem to ani vysvetliť). Práve preto udeľujem vcelku zhovievavé hodnotenie. Keby bol tento tzv. „skvost“ natočený povedzme o desať, pätnásť rokov neskôr, posudzoval by som ho prísnejšie.

plagát

Východiskový bod (2014) 

Romantické sci-fi je kombinácia žánrov od ktorej takmer nikdy neočakávam veľa dobrého, automaticky predpokladám, že do môjho vkusu sa takéto filmy jednoducho nehodia. Preto som rád, že tento film zbúral moje predsudky a môžem konštatovať, že toto sa fakt podarilo. Ono zas tam nebolo až toľko tej presladenej romantiky a sci-fi v podstate zostalo (pri istom uhle pohľadu) v ako-tak realistickej rovine. Príbeh s veľmi zaujímavou zápletkou by sa teda mohol teoreticky aj reálne odohrať. Postavy úplne v pohode (fandil som praktikantke :) ), dej pomerne nepredvídateľný (za predpokladu že človek vôbec vopred neprečíta jeho popis) -  jednu udalosť som nečakal vôbec a druhú som potom odhadol zle (resp. nastala inokedy než som ju očakával). Záver veľmi dobrý a aj keď sa snaží niekam nasmerovať pointu, stále môže ostať v rovine nie až tak celkom jednoznačný a môžu ho prijať aj tvrdí skeptici a realisti. A až počas písania komentáru som zistil, že existuje ešte jedna dodatočná potitulková (wow) scéna (ktorú som pôvodne ani nemohol vidieť, keďže niektoré TV stanice majú zvyk záverečné titulky vôbec nepustiť a šupnúť hneď reklamu) a mám teraz nutkanie zdvihnúť hodnotenie na plný počet, ale zatiaľ nechám tak ako je. Veľmi silné 4*.

plagát

Nevina (2021) (seriál) 

Akože k úplnej dokonalosti tento seriál možno nesiaha, tú dosahujú iba jeho úvodné fenomenálne 2-3 časti opradené záhadnosťou príbehu so zásadnou otázkou „O čo tam dokelu ide a čo sa z toho nakoniec vykľuje?“. Paradoxne diely venované postupnému rozmotávaniu spletitého príbehu boli pre mňa o čosi menej napínavé a možno na pohľad až príliš prekombinované (plus som nedokázal akceptovať jedno čudné vrcholne nepravdepodobné (ne)konanie a motiváciu jednej z postáv v jednom konkrétnom momente, keď nepochopiteľne nevyužila príležitosť na vykonanie pomsty za incident z minulosti). Ale čo je podstatné že v závere všetko úplne do seba nakoniec perfektne zapadne a poskytne sa na celé dovtedajšie dianie nový pohľad a práve vďaka tomuto vynikajúcemu scenáru bez logických príbehových dier a tomu, že s divákom nikto z tvorcov nevybabral nejakým nelogickým chaotickým vyústením príbehu udeľujem (aj keď s miernymi výčitkami svedomia) plný počet. V poslednej dobe v oblasti kinematografie jednoducho Španielsko boduje

plagát

Záhadná bouře (2018) 

Som maximálne uchvátený – jeden z najlepších filmov aký som kedy v živote videl. Hlavný mysteriózny námet, ktorý čerpá z Frekvencie je tu dokonale vyšperkovaný, sofistikovanejší a v podstate realistickejšie podaný. Skvelý geniálny scenár plný zvratov, kde všetko do seba krásne zapadá a za istých okolností by ponúkal aj viacero možných vysvetlení. Ani som nedýchal, tak som bol vtiahnutý do deja a celkovej atmosféry. Totálny filmársky a scenáristický masterpiece bez zbytočných scén a bez akýchkoľvek rušivých momentov.

plagát

Hra na oliheň (2021) (seriál) 

Silno návykový, zábavný, v istých momentoch aj docela napínavý, plynule odsýpajúci seriálový megahit s prekvapivo pútavou nielen hlavnou súťažovou, ale aj vedľajšou dejovou líniou (infiltrácia, biznis s ľudskými orgánmi). U mňa však hodnotenie zráža istá predvídateľnosť čo sa týka vyraďovania. Tvorcovia nám jasne servírujú postavy ktoré to dotiahnu v súťaži ďaleko a ostatní sú len štatisti určení na masovú likvidáciu, bez toho aby nejak výraznejšie zasiahli do deja. Žiadalo by sa viacej prekvapujúceho a menej očakávaného vývoja (rozuzlenie ohľadne utajovanej identity jednej osoby bolo napr. veľmi predvídateľné). Posledné dve epizódy prvej série taktiež stratili tempo a sú žiaľ omnoho slabšie než všetky predošlé. Napriek týmto výhradám prvá séria silno chytľavá a zhliadnutá na jeden záťah.

plagát

U Zlatej rukavičky (2019) 

Bravúrne stvárnenie a herecký výkon predstaviteľa hlavného antihrdinu (riadne som sa na ňom rehotal) ale aj všetkých ostatných postáv a excelentne realistické vykreslenie celkového prostredia tamojšieho špecifického spoločenského undergroundu. (+ výstižný komentár od pána verbala :)

plagát

Normální lidi (2020) (seriál) 

Toto nie je žiadny seriál o normálnych ľuďoch. Životy normálnych ľudí sa predsa netočia iba okolo toho, kto koho kedy pozval/nepozval na nejaký trápny ples, kto sa s kým kedy dal dokopy, prečo sa potom rozišli, aby sa potom zas dali dohromady a furt len všelijaké vzťahy, citové vzplanutia, depresie z blbostí, nedorozumenia, rozchody atď. Normálni ľudia musia riešiť v živote problémy v práci, zdravotné problémy, finančné problémy, existenčné problémy, normálni ľudia nemajú bežne po Európe letné rezidencie, kam si chodia užívať a ku*viť sa. Normálny život je každodenný boj o holú existenciu a tuna „normálni ľudia“ akurát nevedeli od dobroty čo so sebou a tak ich najväčšie psychické zrútenie spočívalo v tom keď ona v romantickej chvíli zatúžila po sado/maso praktikách a on nechcel (nedokázal) vyhovieť tejto jej požiadavke. No hotová osobná tragédia. Takže už samotný názov je v tomto prípade hanebne zavádzajúci, možno dokonca zámerne provokatívny. Základná zápletka nie je ničím výnimočná – v kolektíve obľúbený týpek sa zabuchne do outsiderky a hanbí sa to pred povrchnými kamarátmi priznať, čím jej veľmi ublíži avšak po čase sa karta obráti. Ale spomeniem aj nejaké pozitívum : hlavná hrdinka je spočiatku sympatická (stvárnená veľmi peknou herečkou) – čož je opäť mätúce, pretože v reálnom živote by sa takejto babe spolužiaci neposmievali a neodstrkovali ju, ale by sa jej všetci borci snažili dvoriť a zbaliť ju (ale tak tvorcovia si asi nemohli dovoliť do romantického seriálu obsadiť nejakú herečku s odpudivým zjavom). Sympatickosť hlavnej ženskej postavy sa ale vytratí v momente, kedy sa na scéne objaví prvýkrát s cigaretlou v hube (čo naznačuje istú zmenu povahy), odvtedy už nastupuje inakší príbeh, s niekoľkými nudnými naťahovanými pasážami, možno záver je v rámci možností celkom podarenejší než som v kontexte predošlého vývoja očakával.

plagát

Inrang (2018) 

Spočiatku celkom v pohode akčný film s peknou profi vizuálnou stránkou i keď podivnou a zložitejšou zápletkou (musel som byť fakt sústredený aby som pochopil kto tam ide vlastne proti komu). Posledná polhodina ale ťažká nuda (to by som aj ja vedel machrovať, že masovo likvidujem nejakú zásahovú jednotku keby som bol navlečený v akomsi nepriestrelnom nezničiteľnom plechovom brnení, s takouto výhodou by som ani špeciálny výcvik nepotreboval). A úplný záver už postrádal akúkoľvek logiku, úplne nelogický nasilu vykonštruovaný súboj ktorého jediný zmysel bol iba taký, aby to tvorcovia zakončili ešte nejakou akciou.