AlexUnited

Mám iba štyri výčitky: 1.Aj keď sa nepokladám za nejakého extra fanúšika skupiny Queen (od každého interpreta totiž zvyknem posudzovať len konkrétne skladby), pri tom množstve hitov musím samozrejme uznať, že niekoľko ich pesničiek sa mi vcelku páči a preto ma zamrzelo, že niektoré z nich sa vo filme vôbec neobjavili i keď sú to pomerne známe hity. Toto je tým pádom čisto len moja subjektívna výhrada vyplývajúca z otázky osobného vkusu. 2.Nevyužitý potenciál v súvislosti s témou Freddieho orientácie, jeho coming out bol pomerne zvláštne a podivne vyobrazený asi v takejto povrchnej postupnosti: Freddie pri telefónnej búdke zamyslene sleduje nejakého chlapa jak ide na verejné záchody. Strih. Scéna, v ktorej mu partnerka povie „ty si gay“ (bez toho aby divák poznal súvislosti na základe čoho je o tom presvedčená). Strih. Následne zmena imidžu a decentný náznak pravdepodobného prevádzkovania homo-orgií. 3.Podobným spôsobom nedostatočné mi prišlo takisto aj spracovanie prechodu skupiny na hudobné výslnie. Z pomerne neznámeho hudobného spolku sa vzápätí (až príliš hladkým priebehom bez dostatočného vyobrazenia tohto postupu na vrchol) stáva fenomén, ktorý ako keby z ničoho nič absolvuje masívne turné po Spojených štátoch. Jednoducho mi chýbal podrobnejší popis (hoci nech aj strmej a okamžitej) cesty ku sláve. 4.Myslím si, že bolo chybou, že film končí koncertom Live Aid (aj keď rozumiem, že to bol vhodný námet na veľkolepé vyvrcholenie) a ďalšie roky už žiaľ nedostali priestor. Pretože nasledujúce obdobie do roku 1991 ponúkalo solídny podklad pre mnoho silných momentov, medzi ktorými malo byť nepochybne zakomponovanie podľa mňa jednoznačne najlepšej skladby od kapely Queen – The Show Must Go On. Objavenie sa tejto piesne až na konci záverečných titulkov pokladám za extrémne premrhaný potenciál. Odhliadnuc od spomenutých výčitiek bolo však celkové spracovanie kvalitné, profesionálne, na vysokej úrovni a dej plynulo odsýpal. P.S.: Súcitil som s tým chudákom z hudobného vydavateľstva :) Ak by som ja bol programový riaditeľ alebo hudobný dramaturg nejakého rádia, takisto by sa mi skladba Bohemian Rhapsody (keďže ju osobne teda moc nemusím) zdala zvláštna, bez šance na komerčný úspech a často by som ju do playlistu nezaraďoval a taktiež by som si kvôli zlému odhadu mohol neskôr trieskať hlavu o stenu.

Drtivý začiatok v podobe prvej časti, ktorá diváka rovno vrhne do deja a do akcie od osudného momentu následne pokračuje dvomi ďalšími špičkovými dielmi s realistickou a ponurou atmosférou, kvalitnými hereckými výkonmi a niekoľkými strhujúcimi scénami. Osobne sa mi asi úplne najviac páčila epizóda číslo tri. Predposledná štvrtá časť podľa mňa o kúsok zaostáva, má slabšie a zdĺhavejšie tempo ale taktiež sa i tu vyskytuje zopár vcelku silných momentov. Posledný piaty diel ale opäť skvelý a takmer bezchybný, najmä vďaka tomu akým štýlom tvorcovia zvolili uzavretie a definitívne vysvetlenie celej mozaiky príbehu a objasnenie príčin incidentu. K tomu treba osobitne vyzdvihnúť finálnu mrazivú pasáž s textovými údajmi doplnenú vhodným hudobným podmazom.

Keď som sa ešte pred začiatkom súťaže oboznamoval so skladbami, ktoré budú reprezentovať jednotlivé krajiny, všimol som si dosť podstatný rozdiel medzi jednotlivými semifinálovými kolami. Pomerne nešťastné rozloženie ukazovalo, že v prvom semifinále boli na môj vkus až na pár výnimiek dosť slabé pesničky a vopred bolo jasné že finálovú miestenku si zabezpečia aj interpreti, ktorí si ju tak celkom nezaslúžia, kým druhé semifinále bolo napratané favoritmi a kvalitnými songami a očakával som obrovský masaker a vypadnutie mnohých dobrých piesní. Zvlášť o osud jednej z nich som sa strachoval úplne že najviac a otázka jej postupu bola pre mňa existenčná záležitosť. Veľmi som sa teda obával v akom zložení bude konečná finálová zostava a vedel som, že od toho sa bude odvíjať moje hodnotenie. Z prvého semifinále mi jednoznačne záležalo iba na tom, aby postúpilo Slovinsko (Zala Kralj & Gašper Šantl : Sebi) a Cyprus (Tamta : Replay) a taktiež som si vravel, že by ma celkom potešil postup Srbska, na ostatných mi nezáležalo. Výsledok bol fantastický. Všetky spomínané krajiny sa kvalifikovali, obzvlášť radostný moment kedy som skoro vyskočil z kože nastal, keď ako posledného postupujúceho moderátori oznámili Slovinsko, v čo som už vtedy rezignovane ani nedúfal. Jedna bitka teda dopadla víťazne, najkrutejší boj som ale očakával v druhom semifinále. Favoriti na celkové víťazstvo sa nachádzali práve tam a pretlak skladieb, ktoré podľa odhadov a diskusií mali zaručene postúpiť spôsoboval vážne obavy, ako dopadnú skladby, ktoré sa páčili mne ale zároveň nepatrili k topfavoritom. Úplne najkľúčovejšia bola pre mňa ale speváčka reprezentujúca Albánsko (Jonida Maliqi : Ktheju Tokes), ktorej som brutálne najviac fandil a stále som si opakoval nasledujúcu kauzálnu postupnosť aká by pri prípadnom nepriaznivom scenári nastala – že ak do veľkého grand finále Albánsko nepostúpi, tak televízor v tom momente letí von oknom. Ako druhému najobľúbenejšiemu som držal palce Nórsku (Keiino : Spirit In The Sky), taktiež dobrí boli u mňa Švajčiarsko, Švédsko a Malta. A teraz som už len očakával, koľkí a ktorí z nich vyletia a najmä aký osud bude čakať Albánsko a tým pádom aj môj televízor. Výsledok bol fenomenálny, všetci moji favoriti kvalifikovaní, krása, nádhera – takýto scenár sa mi hádam pri Eurovízii ešte nikdy nestal. Tak som sa absolútne spokojný mohol tešiť na finále aj keď celkový víťaz bol podľa predikcii vopred očakávaný a zrejmý. Prvá vec, ktorá mi vo finálovom kole nezahrala do kariet bola skutočnosť, že Albánka si vyžrebovala svoje finálové vystúpenie ako druhé v poradí, čo je škoda, pretože interpreti ktorí spievajú na začiatku sú v podstatnej nevýhode oproti tým čo spievajú ku koncu. Jej konečný výsledok mohol byť za iných okolností lepší, pretože odspievala špičkovo. Ďalej ma zamrzelo, ale možno sa mi to iba zdalo, že slovinská speváčka vo finále podala o čosi slabší výkon ako v semifinále, asi bola viacej vystresovaná. A najväčšia nehoráznosť celej Eurovízie sa opäť zopakovala – a to hlasovanie tzv. odborných porôt, ktorí tam opäť skreslili výsledky, rozhodne nehlasovali objektívne podľa kvality (napr. výborné Španielsko podľa poroty na poslednom mieste) a ak by sa bralo do úvahy iba hlasovanie divákov, tak najväčší favorit z Holandska by vlastne šokujúco nevyhral, ale víťazi by boli Nóri, jedni z mojich obľúbených, lenže porota ich proste zarezala. A to ani nehovorím o tom, že na základe dodatočne zverejnených výsledkov by v druhom semifinále podľa poradia porotcovských hlasov spomínané Nórsko ani Albánsko vôbec nepostúpili (čo považujem za škandál) a zachraňovali ich tak našťastie až hlasy uvedomelých a inteligentných divákov. Táto súťaž jednoducho nebude spravodlivá dovtedy, pokiaľ sa nezruší hlasovanie porôt a nenechá sa všetko čisto len na demokratickom diváckom hlasovaní. V tomto ročníku našťastie náhoda zariadila, že kombinácia diváckych a porotcovských hlasov v semifinálových kolách vygenerovala do finále zostavu, ktorá mi vyhovovala, ale bolo to dosť tesné. Nabudúce sa zasa môže stať, že porota odpáli kvalitné vystúpenia mimo finále, ako to bolo už mnohokrát v minulosti. Inak pomerne vydarený ročník (aj napriek tomu, že sa mi spočiatku zdalo, že jednotlivé štáty mohli vyslať aj lepších zástupcov), organizácia zvládnutá, moderátori v pohode, kultúrne vložky vyplňujúce čas počas hlasovania a sčítavania hlasov nehodnotím, najväčšie pozitívum je pre mňa ale jednoznačne postup komplet všetkých mojich favoritov do finále, čo sa stalo prvýkrát odkedy túto súťaž sledujem.

Fanúšikom katastrofických a apokalyptických žánrov môže prekážať, že tento seriál nie je primárne o akcii a už vôbec nie o veľkolepých kataklizmatických efektoch ale je skôr psychologickou drámou o vyrovnaní sa s nevyhnutnosťou definitívneho absolútneho konca, prípadne o zúfalých pokusoch na poslednú chvíľu nejak získať aspoň mizivú šancu na prežitie. Ja za seba vyjadrujem spokojnosť, postavy sú viacmenej v pohode, škoda len, že občas konajú nelogicky a unáhlene, je tu jeden kvalitne stvárnený záporák, jednoznačne najlepšia epizóda bola podľa mňa piata a vysoko pozitívne hodnotím fantastickú úvodnú drtivo-desivú znelku seriálu, ktorá sa perfektne hodí k námetu.

Kontroverzný dokument, ktorý svojim spôsobom prispieva k polarizácii spoločnosti, keďže vo veľkej miere rozdeľuje ľudí na dve pomerne krajne vyhranené skupiny. Jedna skupina je zhrozená, zhnusená, šokovaná a po zhliadnutí tvrdí, že je to jasné – Jackson bol úchylák a opovrhnutiahodný človek (aj keď sa to vždy tak nejak tušilo ale teraz je to podľa nich už definitívne potvrdené) a v rámci tejto skupiny istá militantne extrémisticky-kaviarenská „progresívna“ časť požaduje dokonca okamžitú cenzúru a zákaz hrania jeho pesničiek, čo sa už aj bohužiaľ niekde deje. Druhá skupina je skeptická, taktiež pobúrená ale z úplne iného dôvodu – odzneným a popísaným obvineniam neverí, odvoláva sa na súdne procesy, ktoré potvrdili Michaelovu nevinu a pýta sa prečo sa údajné obete ozvali až teraz 10 rokov po jeho smrti, čo tým sledujú a tento dokument považuje iba za pošpinenie pamiatky človeka, ktorý sa už nemôže brániť. V rámci tejto skupiny sa nachádza taktiež istá vyhrotenejšia časť a to tvrdé jadro jeho skalných fanúšikov, ktorí by aj v prípade objavenia sa explicitného a nezvrátiteľného dôkazu potvrdzujúceho protiprávne konanie nedali na svoj idol dopustiť a hocijaký aj ten najsilnejší dôkaz by považovali za výmysel a konšpiráciu. Ja z pozície obyčajného diváka, ktorý má len sprostredkované informácie sa neodvážim byť skalopevne presvedčený aká je pravda, aj keď by som sa asi skôr opatrne priklonil k názoru, že výpovede obetí (aj ich rodinných príslušníkov) zneli dôveryhodne a M.J. pravdepodobne nebol celkom normálny človek. I keď na druhej strane máme detailné forenzné vyšetrovanie, ktoré mu nikdy žiaden trestný čin nedokázalo. Môžem teda hodnotiť akurát objektívnu úroveň spracovania dokumentu a tú hodnotím prekvapujúco pozitívne. Keďže som vopred vedel, že celý čas budem iba sledovať dvoch sediacich chlapov, ktorí budú štyri hodiny kecať do kamery, obával som sa že to bude nehorázna nuda. Avšak obavy sa nenaplnili, ich rozprávanie bolo zaujímavé, všetko kvalitne zostrihané, doplnené o dobové fotografie, videá a výpovede ďalších zainteresovaných ľudí. A o relevantnosti a hodnovernosti nech si každý urobí názor sám. Ja nie som žiadny moc veľký fanúšik tvorby Michaela Jacksona, niektoré pesničky má podľa mňa dobré, niektoré mi lezú na nervy, ale kým ešte nie je na blackliste, idem si ja teraz pustiť z jeho diskografie podľa môjho názoru najlepší a najkvalitnejší song – Smooth Criminal.

Fantastický (údajne najdrahší nemecký) seriál, mix žánrov kriminálnej drámy a politického thrilleru s kvalitnou noir atmosférou, prostredím, dobovými kostýmami a charakterovo nie až tak celkom jednoznačnými, ale špičkovo stvárnenými postavami. Strhujúci nepredvídateľný dej, vcelku dobrý soundtrack a veľmi vydarené zobrazenie a vykreslenie obdobia medzivojnovej Weimarskej republiky, kde nablýskané divoké večierky ostro kontrastujú s biedou v uliciach. V takej politicko-spoločenskej mizérii sa ani nedá príliš čudovať, kto sa môže potom ľahko dostať k moci.

Profesionálne natočené, zápletka inovatívna a zaujímavá, rozumná stopáž, plynule odsýpajúci dej, ktorý som ale príliš neprežíval v napätí. Hororová strašidelná atmosféra sa nepodarila dostatočne vybudovať, logika a uvažovanie postáv mierne hapruje. Na jedno pozretie vcelku fajn oddychovka, rozhodne som sa nenudil, ale pravdupovediac čakal som viac.

Tvorbu režiséra Darrena Aronofskeho zvyknem hodnotiť pomerne kriticky, jeho doposiaľ údajne najvydarenejšie a najpopulárnejšie diela ma nejako nenadchli, ale tento kúsok sa mi na moje prekvapenie dosť páčil. Aj bez rôznych skrytých odkazov a symboliky by to bol sám o sebe kvalitne stvárnený príbeh o tom, ako dať taktne najavo otravným návštevníkom, aby konečne vypadli, že by mal už človek rád doma kľud. Hlavná hrdinka bola sympatická, súcitil som s ňou, fandil jej a Jennifer Lawrence svoju úlohu zahrala presvedčivo a realisticky. Celý čas som očakával, čo sa z toho nakoniec vykľuje, blížiac sa k záveru nastávalo čoraz väčšie psycho, strácal som sa, nevedel som či resp. čo je skutočné, čo halucinácia, kto je normálny, komu šibe, zmätený som bol, nechápal som, ale vôbec mi to nevadilo, pretože sa na celé to dianie dobre pozeralo. Herci odvádzali solídnu robotu a taktiež potešilo niekoľko vydarených vyhrotených scén. Po prečítaní vysvetlenia (ktoré som ja, ako defacto neznalý problematiky, nemal šancu sám do detailov odhaliť a pochopiť) musím nadôvažok uznať, že čo sa javilo ako chaotická spletitosť je vlastne prepracovaný inteligentný príbeh s určitým posolstvom. Do sledovania som (aj kvôli rozporuplným recenziám a hodnoteniam) išiel s obavami, ale naozaj musím priznať, že som prekvapený aké vysoko pozitívne dojmy si odnášam.

Spočiatku som sa zdráhal udeliť plný počet, keďže som mal menšie výhrady najmä čo sa týka posledných dvoch poviedok, ale po treťom zhliadnutí už prípadné nedostatky neberiem až tak do úvahy a udeľujem také hodnotenie, aké si táto skvelá inteligentno-zábavná záležitosť zaslúži. Pretože ak človek pozná nejaký film naspamäť a napriek tomu sa teší, ako si ho (v prípade ak sa naskytne možnosť) opakovane pozrie, tak to bude asi preňho naozaj pecka. Šesť navzájom nesúvisiacich historiek, ktoré drží pohromade spoločný motív pomsty a toho, že niekomu občas v hraničnej situácii jednoducho rupnú nervy a zachová sa, jemne povedané, neštandardne :) Ak by som mal podrobne klasifikovať jednotlivé epizódy tak: 1.Lietadlo - 5* (dobrá vtipná navnadzujúca anekdota) ... 2.Reštaurácia - 5* (vcelku prekvapujúci uletený koniec) ... 3.Autá - najsilnejších 5* (jednoznačne najlepšia poviedka, minimum postáv, perfektná zápletka dovedená do absurdného vyvrcholenia, strašne som sa rehotal) ... 4.Odťahovka - medzi 4* a 5* (výstižné zobrazenie ako jedna malá blbá smolná náhoda môže spustiť reťazec okolností a udalostí, ktoré človeku dokážu zruinovať život) ... 5.Nehoda - slabšie 4* (inteligentná konverzačka, akoby nedotiahnutý záver) ... 6.Svatba - 4* (niekoľko zábavných vtipných momentov, očakával som však grandiózne finále v duchu hesla to najlepšie nakoniec, potenciál ale nebol naplno využitý). Musím teda skonštatovať, že prvé tri príbehy boli lepšie než tie ostatné tri avšak aj napriek tejto menšej nevyváženosti sú Divoké historky ako celok špičkovým diváckym zážitkom a jeden z mojich obľúbených filmov poslednej doby.

Možno som až príliš veľkorysý v hodnotení, keďže ak to malo byť niečo na pomedzí hororu, rozprávky a romantického filmu, tak tie hororové prvky nemohli splniť prípadné vysoké očakávania a nároky hororového fanúšika - strašidelnosť som nepociťoval, duchovia a ich stvárnenie resp. spôsob zjavovania sa na scéne pôsobili amatérsky, nemohli nijak vydesiť a ľakačky skoro žiadne. Príbeh jednoduchý, v závere sem-tam trošku haprovala logika, chýbal nejaký veľký zvrat či šokujúca pointa (môj tip na rozuzlenie mi teda nevyšiel). ALE - toto všetko hádžem za hlavu a spomenuté "výčitky" neberiem ako negatíva, ale ako zámer tvorcov natočiť romantický fantasy soft horor. A to sa vydarilo. Sústredím sa teda na pozitíva a v pamäti mi ostanú najmä tie kladné dojmy. Takže v prvom rade špičková nádherná krásna vizuálna stránka. Už dávno som nevidel tak perfektne vykreslené hororové prostredie s takou atmosférou. Výkladná skriňa gotického hororu z viktoriánskeho obdobia. Ďalej sympatické postavy na čele s hlavnou hrdinkou a kvalitné herecké výkony všetkých do jedného. Nijaké zdĺhavé či zbytočné pasáže, dej plynule odsýpal, vôbec som sa nenudil a to je predsa najpodstatnejšie.