Macejko

Začnime mínusmi, nech to máme z krku: 1) Úvodná (zhruba) dvadsaťminútovka je nepekne rozťahaná a pramálo zaujímavá (okrem Erikovej mladíckej eskapády u herr doktora), 2) prvá akčná scéna s Azazelom je strašne nezáživná, nedynamická a celkovo dosť príšerná (v rámci celku asi blbosť, ale nedá mi si nerýpnuť), 3) niektorí členovia Xavierovho týmu (Banshee, Havok, Angel) sú v podstate iba chodiace krabice so schopnosťami bez akejkoľvek výraznejšej hĺbky či psychológie (toto je však zápor iba tak pol na pol, pretože tieto postavy bolo treba v prvom rade predstaviť a pochopím, že sa nedalo zapodievať s každým jedným mutantom samostatne), 4) dať Magnetovi na konci takú ultra-kokotskú helmu je skoro svätorádež., 5) poslednou a najhlavnejšou výčitkou je nedostatočná psychologická podporenosť Magnetovej záverečnej zmeny názoru na vzťahy ľudí a mutantov (toto scenárista hrubo nezvládol a dosť to zrazilo výsledný dojem). *** To by bolo asi tak všetko, prejdime teda ku chváleniu. Hoci je Vaughnova réžia veľmi dobrá (od neho sa nič iné ani čakať nedá), má svoje výkyvy (napr. spomínaný úvod) a First Class rozhodne nie je natočený tak sebaisto ako Hviezdny prach alebo Kick-Ass, avšak napriek tomu je to výborný kus filmárčiny, v ktorom je všetko od adrenalínovej akcie až po emócie. Za najväčší klad ale každopádne považujem hercov. To, že Michael Fassbender bude ako Magneto super, sme vedeli už od trailerov, ale že James McAvoy stvárni Charlesa Xaviera tak dobre, že sa Fassbenderovi prinajmenšom vyrovná... o tom ma ukážky nepresvedčili a v kine som bol príjemne prekvapený. Ešte viac prekvapivé však bolo, že obaja páni (a zvyšok obsadenia spolu s nimi) sa museli chtiac-nechtiac skloniť pred výkonom Jennifer Lawrence, ktorej mladá Mystique je najlepšou postavou filmu (a to som už dupľom nečakal!). Záporák Kevin Bacon je tiež veľmi dobrý. Výpočet kladov zakončím vynikajúcou hudbou začínajúceho Henryho Jackmana, ktorého kariéru budem veľmi pozorne sledovať. Staronoví X-Men sa skrátka podarili a dúfam, že napriek vlažnému komerčnému prijatiu sa tej "Second Class" v budúcnosti dočkáme. P.S.: Najlepšou scénou bolo jednoznačne "Go fuck yourself" ;)

Asi by som si už mal zvyknúť, že v týchto nových komédiách sa už slzavého smiechu nedočkám, a tak ich musím hodnotiť podľa miery ich sympatickosti a pohodovosti. Paul dostáva 7/10.

Profesionálne po každej stránke. Mám s tým však jeden problém - ani raz sa mi nestalo, že by som mal vyslovené nutkanie alebo chuť pozrieť si ďalšiu epizódu.

V pravde famózna logika postáv na začiatku (vidláci vedia, kde vlk žije, napriek tomu sa ho až po 20 rokoch plných kántrenia ľudí a dobytka rozhodnú zabiť) ma pripravil na filmové dielko, ktoré na konci s radosťou ohodnotím známkou "odpad" a budem mať dobrý pocit z toho, že som zase raz videl nejakú sračku. Ale chyba lávky, čo som dostal, bola len mizerne zahraná, lacná a nevýpravná tvajlajťácku romantika, ktorej udeľujem dve hviezdy za to, že som identitu vlkolaka nevydedukoval správne (čiže som na tvorcov nemohol hrať machra, že akí sú trápne predvídaví - tým ale nechcem povedať, že by ma záverečné odhalenie zdvihlo z kresla), že mala solídneho digitálneho vlkolaka, nie úplne márny soundtrack, krásnu Amandu Seyfried a hlavne za fakt, že ma ten film (okrem spomínaného úvodu) neurážal. Čo ale neznamená, že je to dobrý film alebo že by som si to nedajbože chcel pozrieť znova.

Je vôbec možné, aby Nekonečnému príbehu aj po 27 rokoch od svojho vzniku zostala takáto úchvatnosť, nádhera, dojímavosť a celková dokonalosť? Neuveriteľný, naozaj neuveriteľný filmový zážitok. Opovážte sa natočiť remake!

Najserióznejší hardcore shit za dlhú dobu. Autentické, atmosférické, nekompromisné, špinavé, krvavé, kruté. A dvojka má byť ešte lepšia? Bring it, José!

1. séria: Solídna seriálová kvalitka, nasiaknutá renesančnou atmosférou. Výborná výprava, zaujímavé a hlavne životné postavy, skvelí herci (vládne objav François Arnaud). Vytkol by som absenciu výraznejšieho dramatického konfliktu (posledná epizóda vlastne žiadne "vyvrcholenie" série nepredstavuje) a taktiež fakt, že Jeremy Irons počas celých deviatich epizód dookola strieda asi tri herecké polohy bez výraznejších nuancií. Veľmi rýchlo som sa ho prejedol a prakticky ma ani raz neprekvapil. Síce ho nepovažujem za hlavnú postavu seriálu, ale zamrzelo ma to. Napriek všetkému ale spokojnosť a teším sa na druhú sezónu. (7/10)

Hanna mala všetky predpoklady pre dobrý film. Mladú a extrémne talentovanú Saoirse Ronan, Cate Blanchett a Erica Banu vo vedľajších úlohách a v neposlednom rade režiséra Joea Wrighta, čo natočil výborné Pokánie a solídneho Sólistu a ktorý dobre zvláda remeselnú aj emocionálnu stránku filmu. Preto je viac než prekvapivé, aký suchopárny, tuctový, ohraný a nezaujímavý snímok z Hanny nakoniec vznikol. Hlavným kameňom úrazu je scenár, ktorý nielenže originalitu nevidel ani z rýchlika, ale ktorý začne v neskoršej fáze pôsobiť ako niečo, čo malo byť pôvodne novou vandammeovkou (genetické experimenty, supervojaci... jednoducho tisíckrát videný bullshit), len si niekto múdry ktovie prečo povedal, že toto by bola dobrá látka pre áčkových tvorcov. Nejde len o samotný príbeh a zápletku, aj charaktery sú nepekne šablónovité (zlá agentka, dobrý tata s temnou minulosťou...) a film zachraňuje skutočne iba réžia, ktorá z toho dokáže urobiť v niektorých momentoch aj zábavný počin (hlavne v akčných scénach, ktorých je ale bohužiaľ málo). Herci sa snažia ako sa dá a občas sa to darí (Blanchettovej záporáčka je celkom fajn), občas zase nie (Bana šušle, akoby pár rokov nehovoril po anglicky). Saoirse v hlavnej úlohe ale žiaľbohu nepredvedie nič svetoborné a jej herecký prejav spočíva hlavne v chladnokrvných a uchvátených pohľadoch. Hanna je skrátka ničím nezaujímavý blábol, ktorý vyvanie z mysle rýchlejšie, ako tichý prd za veterného dňa. Možno len tie "fancy" joggingové súpravy Toma Hollandera tam budú strašiť ešte o trochu dlhšie.

Španieli síce strčia celého Wana do vrecka, ale aj napriek tomu je Insidious výborné hororové remeslo.

Spočiatku to vyzeralo tak na 3*. Skvostný Irons a nemenej skvelá Dominique Swain, avšak žiadna poriadne emotívna scéna. Potom to však prišlo. Hneď ako sa ústredná dvojica dostala na univerzitu a nastali prvé konflikty, vypukli emócie, aké som očakával, vierohodné, nevtieravé a každou minútou sa stupňujúce. Je síce pravda, že nepredstavujú čistý "ťah na bránku", slzopudný a katarzický ako napríklad v Shawhsanku alebo v Zelenej míli, ale to sa ani nedá porovnávať. Toto sú emócie nevyslovené, skryté pod povrchom, a ak nedávate pozor, uniknú vám. Tých pozorných ale po skončení filmu prinútia premýšľať. Čo Humbert pre Lolitu skutočne znamenal? Bola Lolita nestále bláznivé dievčisko, prefíkaná manipulátorka, alebo si za všetko mohol Humbert sám? Ja odpoveď nemám. Tú nech si každý nájde sám.