SarumanKo

Najlepší súčasný sitcom. Prvá epizóda je ešte mierne rozpačitá, avšak ostatné s výrazne narastajúcou tendenciou a posledná absolútne k popukaniu. To, čo by v podaní kohokoľvek iného znelo ako nezáživné jedovaté hašterenie sa dvoch zostarnutých gayov v slede prachobyčajných situácií, menia Ian McKellen a Derek Jacobi s nádychom divadelnej komornosti a teatrálnosti na festival nesmrteľných a do posledného úškrnu vychutnaných hlášok, skečov a decentne uštipačného humoru. Ak to nestratí dych, tak tu máme budúcu klasiku. (8/10)

V každom ohľade o stupienok slabšie ako prvý Star Trek, s výnimkou záporáka. Všade, kde sa objaví fenomenálny Cumbertbatch, majú ostatní herci po chlebe, dokonca aj v tejto talentovanej a zohratej zostave. Abrams stále bezchybne pracuje s postavami, príbehom i akciou, pri ktorej si človek nemusí pomyslieť, že tú sériu vesmírnych explózii už niekde videl. Tentoraz však mám pocit, že tej akcie bolo veľa a to na úkor deja. Tam, kde by si niektoré postavy ešte zaslúžili byť využité, motívy prehĺbené a udalosti dovysvetlené, J.J. uprednostňuje potreby popcornového diváka a na môj vkus ho až prehnane zahlcuje impozantnou akciou, trikovými orgiami a nadužívaním „lens flare“. V závere som slzil, nie však dojatím, ale kvôli unaveným očiam. (7/10)

„Nesmrteľná klasika, ktorá vystihuje esenciu mladosti“ podľa väčšiny civilizácie. Podľa mňa pseudointeligentný a pseudooriginálny film, ktorý svojou sladkou falošnosťou zrejme opantal zdravý rozum väčšiny divákov. The Perks of Being Wallflower by som asi najlepšie vedel charakterizovať ako manifest hipsterstva. Pózerské správanie neznesiteľných hipsterov, ktorí sú v lepšom prípade iba americkými teenagermi ako zo šablóny, ma vytáčalo do nepríčetnosti. Hipsterov, ktorí sa považujú za hudobných fajnšmekrov, ale nepoznajú Heroes od Davida Bowieho. A herecké obsadenie to veľmi nezlepšuje – Watsonka je šikovná, ale hrá postavu, na ktorej nám nemá prečo záležať, neznesiteľne slizký Miller naopak vyfasoval pomerne zaujímavo napísaný charakter. Nuž a vyblednutý protagonista Charlie, ktorý celým príbehom prepláva bez jediného zásahu do neho, bez jediného prejavu ako ľudskej bytosti, je pol na pol dielom otrasnej scenáristiky a príšerného Lermanovho herectva. Navyše je to mdlo zrežírované, čo výborný soundtrack nezachráni, bez nápadov a pri chcenom zvrate s pedofilnou tetou som sa ako divák cítil už vyslovene trápne. Kdesi v hĺbke, najmä počas celkom podarenej záverečnej scény, som skutočne počul tichučko hučať posolstvo tohto filmu o esencii mladosti vystihnutej vo svojej zmyselnej, radostnej i smutnej, „nekonečnej“ podobe. V hĺbke, ktorú prekrývajú hrubé nánosy filmárskeho bahna. (4/10)

Skutočná kavalkáda animovaných skečov, od nečastých trápnych cez početné úsmevné a nápadité po príležitostne nesmrteľné; skečov, ktoré sa pre svoju nekompromisnosť nevmestili do Griffinovcov. MacFarlane je právoplatným dedičom "monty-pythonovského" humoru. (8/10)

Poväčšinou neškodná béčková báchorečka s famóznym titulkovým introm, ktorá síce dokáže vytočiť kostrbatým dejom a invariabilným hereckým prejavom Jeremyho Rennera, ale záverečný "djangovský" masaker guľometom na sabate čarodejníc zanecháva v divákovi dojem kvalitnej remeselnej zábavy. (6/10)

Príjemná hrabalovská adaptácia a jeden z najlepších filmov českej novej vlny. Menzel nie je taký optimista ako Forman, čo je akiste dané aj témou jeho filmu, ale nevyhýba sa komediálnym prvkom – láskavý humor, akým vykresľuje svoje bizarné postavy, je v kontraste nezmyselnosťou vojnového besnenia a odbojom v upadajúcom protektoráte. Režisér odbúrava ideologický pátos komunistických filmov a do popredia posúva životné situácie, nenaplnené očakávania a sexuálne hrátky hrdinov, čím prelamuje tabu a prekvapuje dokonca aj súčasného diváka. Koniec koncov, svojráznu tragikomickú poetiku a výborné herecké výkony filmu ocenila aj americká Akadémia, ktorá filmu udelila Oscara. (8/10)

Aby tie desiatky všemožných odkazov na kultové filmy mohli plnohodnotne vyniknúť, potrebovala by sa Planéta 51 oprieť o príbeh oplývajúci aspoň štipkou originality a sofistikovaného humoru. V detskej bájke kompletne zloženej z naivných archetypálnych motívov sú scény ako tanec v kamennom daždi alebo psík-votrelec ocikávajúci pouličné lampy kyselinou iba úsmevnými atrakciami. (5/10)

Chcelo to presne troch scenáristov na napísanie takých životných, ale zároveň neotrelých dialógov, ktoré medzi výborne obsadenou ústrednou dvojkou trilukujú a iskria až to myká kútikmi. Škoda, že si tá autorská kompánia nenechala svieži a invenčný prístup aj pri vymýšľaní zápletiek a hlavne ich riešení. Očarujúce postavy (vrátane vedľajších) totiž predvídateľnú romancu s brutálne trápnym koncom nevzkriesia. (6/10)

Ako fanúšik literárnej fantasy, osudovej epiky, davovej akcie, zdravého pátosu, trikovej nádhery, zélandskej výpravy, úžasnej hudby a precíznych hereckých výkonov Pána Prsteňov nemôžem nemilovať. Tieto prvky kompaktne a neopakovateľne vytvárajú strhujúcu trilógiu, ktorú som schopný si kedykoľvek a kdekoľvek pozrieť na jeden záťah. Nazvite ma rojkom, ale vo všeobjímajúcej atmosfére Stredozeme sa cítim skutočne doma, ako vo svojom vesmíre, v totálnej fiktívno-reálnej filmárskej rovnováhe. Jackson priniesol Spoločenstvom Prsteňa, Dvoma vežami a Návratom kráľa na svet niečo, čo tu ešte nebolo. Predlohu, ktorá je geniálna už sama o sebe, pretvoril na dielo mnohonásobne pútavejšie a zaujímavejšie, na esenciu dobrodružstva vo svojej najčírejšej podobe. Predefinoval daný filmový žáner, skutočne započal aj zakončil jeho éru svojim vrcholom, kultom, Mount Everestom, ktorý nikdy nebude prevýšený. Za to mu zo srdca ďakujem. (10/10)

Monumentálny väzenský a kriminálny epos v duchu absolútneho realizmu. Audiard rozpráva klasický príbeh cez neklasické situácie a postavy, je surový, dôsledný a pôsobivý, ale popri tom oplýva veľmi svojráznou poetikou. Avšak s istým časovým odstupom sa mi zdá, že Un Prophète by sa dal skrátiť a zhutniť. (8/10)