boo-boo

Napriek prítomnosti Tatuma (ktorého sa asi nikdy nenaučím znášať) je to o niečo lepšie, než Butlerov Olympus. Tradičný guláš vlastenctva, mávania vlajkou, na hlavu postavených twistov a nakoniec aj všetkých zúčastnených nad hranicou asi drží len Jamie Foxx, ktorého to evidentne bavilo. Zvyšok je strata času, to decko by som zastrelil v prvej scéne.

Óda na penis je absolútno v najlepšom slova zmysle. Inak je Dom Hemingway totálny guláš bez smerovania, vnútorných väzieb či logiky, ktorý dokáže miestami prvotriedne pobaviť. Treba však povedať, že iba vďaka Lawovmu nasadeniu. On JE Dom Hemingway.

Neviem, na čo konkrétne vo mne Walter Mitty útočí. Trafil to ale presne, aj po opakovaných zhliadnutiach musím konštatovať, že ma nesmierne baví a napriek značnej patetickosti a minimálnemu kontaktu s realitou ho mám rád. Lebo má srdce tam, kde by som ho chcel mať ja.

Mal som problém nielen dopozerať, ale aj zaspať.

Chirurgia moderných vzťahov. To, s akou eleganciou si Gillian Flynn pohadzuje vaše sympatie z jednej strany na druhú, je nezabudnuteľné. Som rád, že sa v poslednej dobe stávajú detektívky s takýmto presahom viac-menej trendom.

Film o Nickovi Caveovi hlavne pre Nicka Cavea. Ale keďže sa maestro odhodlal skutočne otvoriť (nemyslím si, že samotní tvorcovia mali nejaké kľúčové slovo, on to tak prosto chcel), rozhodne nejde len o fanservice - povedzme si rovno, ten človek má čo povedať nielen svojmu pravidelnému publiku. Poznámka na záver - Kylie je presne taká prostoduchá, ako by sa mohlo zdať.

Nerozumiem celému tomu hejtu, ktorý sa na Interstellar zosypal. Je pravda, že príbehovo ku koncu zabŕda do (pre niekoho neúnosne) patetických vôd - ale to až po vyše dvoch hodinách putovania vesmírom s dychberúcimi scenériami, famóznym soundtrackom a rozumným dejom. Na dôvažok mi nedá nespomenúť, že väčšina často citovaných "logických dier" dierami nie je a ja takto mohutnému a napriek obrovskému merítku intímnemu filmu jeden časový paradox a jeden oslí mostík odpustím. Aj preto, že vo mne už dlho žiaden film nezrel ešte pár dní po zhliadnutí.

Odišiel som z kina, lebo sa to nedalo vydržať. Súďte ma ako chcete, ale nepodarený muzikál je v mojich očiach väčší patok, ako ľubovoľná vtákovina s polodementným dejom.

Z morálneho hľadiska je tento film najhlbšia možná žumpa. Jednoznačná óda na podvody ako také ale zároveň pomerne presne reflektuje dnešnú dobu, čo (špeciálne u Marthyo) beriem ako hutný presah a zásah do čierneho. Môžeme sa všetci biť do hrudí, aký je ten Belfort hajzlík a ako strašne museli množstvá ľudí kvôli nemu trieť biedu a trpieť. Ale zamyslime sa - presne takýchto si nás dnešná doba vychováva a presne takéto role-modely sú nám denne ponúkané zo všetkých strán. Neberiem The Wolf of Wall Street ako glorifikáciu jedného z najväčších podvodníkov v histórii burzy, skôr to vnímam ako exkurziu do jeho sveta. Aby človek pochopil, čo môže niekoho viesť k takým zverstvám. Koniec-koncov, ten film si môžete užiť aj keď vám je jasné, že takých ľudí treba strieľať. Bavil som sa kráľovsky. Je vzácnosť nájsť v kine film, ktorý zvláda nenudiť počas troch hodín!

Smrteľne vážna poloha proste Thorovi nesedí, čo ja jasne cítiť v prvej časti filmu - kým Lokiho nevytiahnu z väzenia, sú to samé osudové reči a vzletné preslovy o podstate asi úplne všetkého. V druhej polovici sa vracia klasický humor (hlavne skvelé kultúrne strety Asgard vs. Zem), no stále platí, že akcia je snímaná katastrofálne. No a šialené bitvy kdeakých mašín zo Star Wars, tým si mňa nikto nezíska. Jednoznačne najslabší Marvel.