nascendi

Nezdieľam všeobecné nadšenie panujúce v kruhoch ČSFD. Úvodný prechod cez Andy bol úchvatný, dramatická bola, aj plavba cez pereje, ale súbežne so spomaľovaním sa toku rieky spomaľoval sa aj celý film. Postaviť celý film na Klausovi Kinskom nebol najlepším nápadom i keď hral, ako obvykle, skvele s využívaním jeho hypertrofovanej charizmy. Ale celé okolie ostávalo v úlohe pasívnych štatistov, ktorých občas trafí nejaká otrávená šípka alebo neotrávený šíp. Často som si pri sledovaní tohto pomaly plynúceho filmu spomenul na Misiu, ktorú mám medzi stovkou mojich najobľúbenejších filmov. Aguirre sa k nej ani nepriblížil vďaka poloamatérskemu prístupu tvorcov a väčšiny hercov.

Pred pár dňami som sa pochvalne vyjadril o nemeckej kinematografii posledného obdobia a hneď mám k dispozícii ďalší dôkaz, že to nie je iba nejaká epizódna odchýlka od doterajšieho. Koho by napadlo, že v roku 2012 niekto nakrúti čiernobiely film, zdanlivo bez deja, s postavou sympatickou nanajvýš vizuálne, podfarbí to nevtieravou hudbou a vznikne z toho pozerateľný a dokonca príťažlivý film, ktorý bez zaškrípania plynie od úvodných po záverečné titulky. Tom Schilling je vo filme veľmi presvedčivý a patrí mu veľký podiel na celkovo dobrom vyznení.

Bolo by to ťažké vymyslieť, ak by sa to nestalo. Lesbická láska pred 70 rokmi, v bombardovanom hlavnom meste tisícročnej ríše krátko pred jej zánikom, spojenie manželky nacistu a matky štyroch detí so skrývajúcou sa židovkou, už by ma neprekvapilo ani keby Lily Wustová bola v skutočnosti Evou Braunovou. Vďaka príbehu a hereckým výkonom pozerateľný film, ktorý ma práve vďaka tomu príbehu míňal ako guľka mladého vojaka v Suchého poviedke. Ale potešilo ma, že som v priebehu štyroch dní videl najkrajšiu Írku (Nora-Jane Noone v Padlých ženách) i najkrajšiu Nemku (Maria Schrader).

Napriek šesťstopovej výške ma basketbal nikdy nejako osobitne nelákal. Ale po pravde je potrebné dodať, že ma nelákal ani šport ako taký. To iba na úvod, aby bolo jasné, že športová dráma ma nenadchne. A nenadchne ma ani biznisová dráma so športovým pozadím. Podobne by som sa mohol vyjadriť aj o filme o Jordanovi bez Jordana, o sklamaní z obtlstnutého a unaveného Matta Damona, takže ostáva už iba Ben Affleck, ktorého réžia je spravidla lepšia ako jeho herectvo. Potvrdil to, ale ani toč nemohlo zmeniť moje presvedčenie, že na viac ako na tri hviezdičky u mňa tento film nemá.

Veľmi ma potešil ďalší film môjho rovesníka a obľúbenca Stevena Spielberga, ktorý som si pozrel. Zaujímalo ma, ako si po Blízkych stretnutiach a E.T. poradí s ďalším filmom žánru sci-fi. Mal k tomu všetky predpoklady. Knihy Briana Aldissa patria k mojim obľúbeným, Haley J. Osment ma fascinoval už v Šiestom zmysle, Jude Law tiež nezvykne sklamávať, a to som prehliadol Wiliama Hurta, Robina Williamsa, Bena Kingsleyho aj Meryl Streep v epizódnych úlohách. John Williams pripravil pútavú hudbu a Spielberg mohol čarovať. Úvodná tretina ma zaujala najviac, pretože načrela do etických problémov spojených s vývojom antropomorfných robotov. Akčná pasáž bola našťastie kratšia, ako napr. v Ja, robot a až toľko nerušila. Záver tiež nebol až tak slzopudný, ako v E.T. Zopár hluchých miest a scenáristickej bezradnosti som síce prežil, ale stáli tento výnimočný film tú poslednú vzácne udeľovanú hviezdičku.

Mexický Bez návodu som nevidel, lebo má iba niečo nad 70 %. Čítal som však jeho obsah a videl asi polovicu jeho kópie, ktorá má síce 80 %, ale nemám chuť ju dopozerať. Aspoň viem aké filmy sa v súčasnosti nakrúcajú a ako na veľkú časť publika pôsobia.

Pokračovania úspešných filmov to majú ťažké. Ale básnici mali šťastie v tom, že kľúčové postavy boli k dispozícii. To umožnilo sledovať osudy známych postáv v novom prostredí a v nových situáciách. Preto nechápem dohadovanie sa o tom, ktorý diel básnikov je najlepší. Ja som to sám pre seba vyriešil všeobjímajúcimi troma hviezdičkami pre každý z troch autentických (nenadstavovaných) dielov a mám pokoj.

Ešte včera som si myslel, že úpadok básnikov začal až jeho štvrtou časťou. Dnes už viem, že sa tak stalo už v tretej časti. Vykresľovanie Štěpána, ako debila, ktorý si kupuje zhnitú fiatku, nahradenie postáv figúrkami, orgánmi schválená opatrná kritika režimu zrážajú výsledok do podpriemeru, ktorý nezachráni ani prostoreká Jana Hlaváčová, epizódny Rudolf Hrušínský a na obežnú dráhu vyslaná pôvabná Píšťalka.

Poledňákovej komédii neoddiskutovateľne priniesol úspech Tomáš Holý. Je len málo detských hercov, ktorí dokázali byť na obrazovke takí autentickí, ako bol Tomáš. Sama Poledňáková uznala, že herci v jej filme neboli iba hercami, ale aj spolutvorcami, čo im umožnilo vžitie sa do postáv, ktoré stvárňovali. Filmu mierne ublížilo nadmerné reprízovanie, ale aj tak patrí dodnes medzi obľúbené rodinné filmy.

Hneď v úvode filmu ma rozladila prítomnosť Hugha Granta (nič osobné, púha alergia). To som ešte netušil, že na scénu vstúpi Marcus a neuveriteľné stvorenie, ktoré nazýva matkou. Zúfalo veriac, že je to iba krátke nedorozumenie, že im jednoducho nevyšiel úvod, som film hrdinsky dopozeral do konca. A bolo iba horšie. Bol som náchylný obviňovať kórejský rekordér, že nahral niečo iné, než mal zadané. Vrútil som sa do ČSFD, aby som zistil, kde sa stala chyba. Ale po prečítaní zopár komentárov som sa musel zmieriť s tým, že niektoré filmy jednoducho nie sú pre mňa. Veď na komentári Pradlíka, že k totálnemu happy-endu mu chýbalo iba to, aby mŕtva kačka ožila a zožrala hodený bochník chleba som sa zabával viac, ako na celom filme, ktorý je zaradený aj ako komédia.