nascendi

Podľa stopy v pamäti, ktorú zanechal tento film, som mu dal pôvodne plný počet hviezdičiek. Keď som si ho teraz po mnohých rokoch pozrel, jednu hviezdičku uberám bez presnejšej špecifikácie príčin. Naďalej ho považujem za jeden z najlepších českých filmov s vynikajúcimi hereckými výkonmi oboch hlavných predstaviteľov.

Perinbabu som videl, keď som mal takmer päť krížikov na chrbte (preto tých päť hviezdičiek). Nemožno ma teda podozrievať, že som podľahol čaru rozprávky. Ono to vlastne ani taká pravá rozprávka nie je. Je to pravdepodobne nejaký žánrový guláš, ale jeho jednotlivé ingrediencie sú namiešané s majstrovstvom šéfkuchára. Preto v čase Vianoc, keď dochádza k návratu Perinbaby na obrazovky, a ja nemám nič súrnejšie na práci, si bez problémov pozriem tento malý klenot už po x+1. krát. A neprekvapuje ma ani to, že ako jediný zo stovky mojich sledovaných užívateľov mám Perinbabu zaradenú v desiatke najobľúbenejších filmov

Dodatočne som si uvedomil, že aj rozprávke môžem dať päť hviezdičiek. A tejto rozprávke plným právom. Minimálne preto, že krásne a navyše aj vtipné rozprávky, sú vzácne ako soľ. I keď po čase som sa upokojil a usúdil som, že štyri hviezdičky sú dostatočným ocenením tejto mimoriadne vydarenej rozprávky.

Film som videl už viackrát a ani po štyridsiatich rokoch nestratil nič zo sviežosti a vtipu. Nerieši žiadne svetoborné problémy, je iba dobrou zábavou, čo nie je málo. Pri pohľade na chudákov, ktorí vystúpali do šiesteho poschodia sa nedokážem udržať. Jane Fonda je rozkošná aj vtedy, keď nespieva: „Šama, šama, kelmalke mama.“

Popol a diamant som mal možnosť vidieť po takmer päťdesiatich rokoch. Vtedy ma inšpiroval ku kúpe literárnej predlohy od Jerzyho Andrzejewského, dnes k ubratiu jednej hviezdičky. Napriek tomu ho považujem za veľmi dobrý film, pri hodnotení ktorého je treba prihliadať ku všetkým obmedzeniam, panujúcim v dobe jeho nakrúcania. Z filmárskeho a hereckého hľadiska podľa mňa zostarol iba minimálne.

Po toľkých rokoch od premiéry a s prihliadnutím k súčasnej produkcii už málokto označí tento film za perverzný, škandálny, či poburujúci. Veď on vlastne ani nie je o sexe, ale o osamelosti, o bolesti a o zúfalstve. A o pokrytcoch. Ale tí nie sú na plátne, ale v hojnom množstve pred ním.

Tak sa mi konečne na tretí pokus podarilo dopozerať tento skvost svetovej kinematografie všetkých čias. Pri prvých pokusoch som koniec vždy prespal, pretože film televízia veľmi predvídavo dávala v neskorých nočných hodinách. Inak tie scény pôsobia rovnako odpudivo aj v predpoludňajších hodinách. Nielen scény, ale prakticky celý film mi pripadal odpudivý, odporný a zvrátený. Pristihol som sa pri pocite, že Fincher nie je výrazne menší psychopat, ako postava vo filme. Možno tiež verí na nejaké poslanie. Určite sa vo svojom remesle vyzná. Poburuje ma posolstvo, ktoré vysiela divákovi a zaujíma, kam až ho dovedie cesta, na ktorú sa vydal. Problém vystihol užívateľ, ktorý tento film porovnal s Mlčaním jahniat. Aj v ňom bolo niekoľko nevábnych záberov, ale tie neboli cieľom, vyplývali z deja a dokresľovali ho. Nemám najmenšie námietky. V rámci psychohygieny si však Sedem radšej zapamätám ako film s nezmyselne moknúcimi detektívmi, ktorí si rovnako nezmyselne svietia baterkami aj tam, kde by stačilo stlačiť vypínač. Dvoma hviezdičkami hodnotím filmy, ktoré ma sklamali až do mierneho rozčúlenia. To je prípad tohto filmu, ktorý už nehodlám vidieť, ani nič meniť na jeho hodnotení. Aj keby som mal byť exkomunikovaný z ČSFD.

Z tohto filmu som pred pár rokmi videl iba kúsok, a aj to v neskorých večerných hodinách. Už si nespomínam, čím ma tak štvorhviezdičkovo zaujal. Teraz som si ho nahral a cez deň pozorne pozrel. Obrovské prekvapenie. To je predsa film nakrútený psychopatom a pre psychopatov a vôbec ma nezaujíma, či tým psychopatom bol Stone alebo Tarantino. Prikláňam sa k názoru, že obaja. Aká satira, aké varovanie? Sú to iba bohapusté orgie násilia pre divákov, ktorí svoj záujem dokážu vybudiť iba takto silnými podnetmi. Po zhliadnutí výtvorov tohto typu sa vo mne prebúdza moralista.

Ťažko mi je vysvetľovať a odôvodňovať, prečo West Side Story patrí do desiatky mojich najobľúbenejších filmov. Ťažko mi je pochopiť, prečo som ho nenašiel medzi tromi stovkami najlepšie hodnotených filmov. Ťažko mi bolo pred 30 rokmi vysvetliť predavačke v obchodnom dome Dunaj, aký poklad vo forme LP so soundtrackom mi za púhych 300 Kčs predáva. Pretože aktualizovaný príbeh Romea a Júlie, v ktorom vytvorila Natalie Wood svoju životnú úlohu a v ktorom boli od čias Freda Astaira a Gene Kellyho najúžasnejšie tanečné kreácie nepotrebuje pri zaraďovaní do mojej Top ten žiadne zdôvodnenie. Aj 50 rokov po premiére mám z jeho sledovania rovnako skvelé pocity, ako keď som ho videl po prvý raz.

Veľkolepý, zdanlivo pomaly plynúci western, ktorý snáď ani westernom nie je. Je o stretnutí troch veľkých túžob. Túžby podnikateľa doviesť, napriek chatrnému zdraviu, železnicu k Pacifiku. Túžby osadníka, zabezpečiť pokojný život svojich detí predvídaním trasy a potrieb budovanej železnice. A túžby záhadného hráča na harmoniku, pomstiť smrť svojho brata. Obrovské detaily, páliace slnko, všadeprítomný prach, neobvyklé plášte, kvílivý zvuk ústnej harmoniky striedaný zasnenou, nádej budiacou melódiou, to všetko a mnohé ďalšie som našiel pohromade iba v tomto filme. A to je tiež dôvod, prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie a dokážem ho pozerať opakovane.