sanikope

Po všetých tých rokoch je mi ťažko uveriť že boli časy keď Luc Besson bol schopný napísať super scenár a ešte ho aj sfilmovať... plus obsadiť ultra mladú Natalie Portman, ktorú táto rola vystrelila do galaxie.... Teraz (2011) sa Luc snaží asi ako jediný v európe robiť tzv. európsky holywood a nejde mu to. Škoda ho. Bodaj by ešte natočil aspoň jeden takýto kúsok...

geriatrická pornografia vs. do esemeskovania sa unášajúca kokotina a dúfam že keď budem mať nad 50 tak sa zo mňa nestane takéto úchylné hovado ktoré si bude libovať v podobných úletoch

predvídateľne, postavy sa veľku väčšinu času chovajú absolutne nelogicky a pritom sa neustále usmievaju, slabši priemer...

Po tom ako som počul všade len hrozne negatívne reakcie som sa rozhodol skúsiť. Pozrel som si minutáž a vravel som si - to možno bude v poho nebude to moc dlhé. A to bol asi môj najväčší omyl. Scenár bol tak pritiahnutý za vlasy že som počas toho ako som zaspal len dumal či v tom reku nemá prsty D. Rapoš. Ak hej tak je všetko v tom najlepšom poriadku.

Keď som si sadal v kine do kresla, zamyslel som sa kedy som videl posledný slovenský film pre tínedžerov v kine. Vyšlo mi, že to asi bola Fontána pre Zuzanu. To veru už bolo dávno. A i preto je môj komentár troška nadhodnotený z dôvodu absolútnej vyprahnutosti slovenského filmu. Lóve je film o mladých a pre mladých. Od prvého momentu sa mi pozdáva slovník hrdinov, ktorý konečne nadávajú tak ako im huba narástla a nepoužívajú to večné televízne NEBUĎ SPROSTÝ ale nahradia to šťavnatejším SI KOKOT, UŽ TI JEBE. To bolo pre mňa najväčším pozitívom filmu. Prvých 20 minút malo dobré tempo a slovenský film o grázloch by bol ok. Avšak aby Lóve nebolo len o prachoch ale aj o láske tak bolo treba zapliesť nejakú tu love story. To sa tvorcom už tak nepodarilo. V podstate som si celý film užil a len tá pasáž keď sú naši zaľúbenci sami na plátne ma vyrušoval (oveľa viac by sa mi do hlavnej dievčenskej role hodila Tina, pôsobila by oveľa drsnejšie). Ako film speje ku koncu scenár pokryvkáva už na obe nohy. Prílišné malo pravdepodobné náhody sú vskutku neuveriteľné. A aby som nespoileroval iba napíšem- dúfam že ten záver bol viac z tlaku produkčných spoločností ako zámer tvorcov. Na slovenské pomery nadpriemerný film, keby sa však jednalo o český šlo by len o priemer.

Film o ktorého existencii som vôbec netušil som našiel v archíve. Brosnana nemôžem (asi kvôli 007) ale tu mi vôbec neprekážal. Tempo filmu je od začiatku prekvapujúce. Keď od prvých záberov sa začína na prvý pohľad krutá naháňačka v štýle ako zlí chlapi prenasledujú dobráka Pierca. Škoda že vnútro je vyplnené vatou ale koniec keď sa na scéne zjavuje Wes Studi a Anjelica Huston vyšpikuje príjemne záver. Akokoľvek tu hovorím o vate atmosféra ma úplne pohltila a viem si predstaviť že tento film si určite pozriem rád znova.

Režisérka nehodnotí, nekomentuje a nesnaží sa mi vtlačiť akýkoľvek názor. Všetko necháva iba na mne nech sa rozhodnem si nastaviť sám svoju latku odstupu. Tak ako píše uživateľ Matty- Lurdy nie su filmom ktorý vas bude baviť ale sa o ňom budete baviť. Často som si pripadal akoby som pozeral veľmi kvalitný dokument s divným osadenstvom ktoré sa chová presne tak ako by sme sa mi bežný ľudia v takých situáciach pravdepodobne správali podla našej podstaty. Jedine nastavenie hlavnej hrdinky Christine ktorá je pripútaná na vozík a trpí slerózou multiplex a jej príbehu mení i charakterové vlastnosti celého filmu. V kontexte s jej "premenou" sa nám vyplavujú na povrch mnohé vlastnosti ostatných členov zájazdu.

Malé oslavy na mňa pôsobili nekomplexne, akoby autor mal pripravené rôzne scenáre a žanre hodil to všetko do mlynčeka na mäso a čo mu s toho vyšlo bol práve tento nevydarený scenár. Škoda akurát príbehu mladej Agáty, keby sa scenár zameral iba na jej linku mohla s toho byť vcelku zaujímavejšia sociálna story. Najväčšou iritaciou boli pre mňa tí tzv. grázli v električke tie momenty keď sa mihali filmom boli absolútne vytrhnuté z kontextu a neuveriteľné, až som sa prichytil že sa štípem či sa mi oni nesnívajú či čo... Polívku akoby som už túto rolu videl hráť po x krát a mal som pocit akoby Standa z Romingu stihol emigrovať troška sa dal do gala ale furt to bol ten istý truľo ktorý už len nehreší toľko.

Výlet sa mi páčil, Tajnosti som vydržal ale najnovší kúsok od Nellis je too much i pre mňa. OK žena dostala kameru a rozhodla sa dať dokopy všetky možné emócie ktoré jej prebleskly hlavou. Všetci hrdinovia filmu prechádzajú rôznymi štádiami nespokojnosti. Film podla ktorého by som vydedukoval že si to jednoducho má každá žena ktorá či má či nemá dieťa hodiť pretože je maximálny looser. Keďže sa jedná o rôzne historky medzi jednotlivými by človek očakával aspoň dáke prepojenie avšak žiadne Amores perros sa nekoná. A čo ma vytáčalo do nepríčetnosti bol scenár. Gynekologická poradkyňa ktorá sa zjavuje a mizne v celom filme a keď už niet čo tak ide na exotickú dovolenku. To akoby sami tvorcovia chceli troška relaxovať? Plus nelogické potápanie, končím. Som znechutený a vytočený...

dal by som i viac ale ta podobnost s Babelom bola az prilis. Hlavny hrdina zavaleny v sucasnom svete konzumu odchadza do Thajska podpisat zmluvu o pocitacovych hrach. Jeho zena je lekarka a trapi ju zomierajuci chlapec ktoreho zabodla jeho vlastna matka. Ich vlastna dcera travi cas s filipinskou opatrovatelkou s ktorou sa citi lepsie ako s vlastnou matkou. Ich kontakt je viac mobilny ako fyzicky, vsetci precituju prazdnotu a do toho vsetkeho opatrovatelkine vlastne deti daleko doma zacinaju predavat sami seba len aby ich matka prisla spat domov do Filipin a nemusela pracovat tak daleko od domova....