Recenzie (395)
Nářek sněžného lva (2002)
Silná propaganda proti Čínskej politike, ale čo to hovorí aj o politike U.S.A. " Podporovali náš boj, ale len toľko, aby sme otravovali, nie zvíťazili ".
Telo ako dôkaz (1993)
Madona nehrala, Madona si rolu užívala.
Barbarosa (1982)
Oko za oko, zub za zub. Starý zákon platiaci v " Novej zemi ". Podľa niekoho nezáživné, o to pravdivé. Herci výborní.
Dobrodružství fotografie (1998) (seriál)
Rád fotím, tešil som sa, ale výber fotografov ma sklamal- samí provokatéri.
Purpurová pláň (1954)
Po smrti manželky, hľadajúc smrť vo vojne, nachádza tvárou v tvár smrti, chuť žiť. Film o nezlomnej viere vo svoje schopnosti. Keď sa človek neopustí a nevzdáva, dokáže divy. Trochu mi vadila príroda, ktorá viac pripomínala strednú Ameriku ako Barmu. V jednom zábere som si všimol Opunciu, druh kaktusu. Kaktusy v Ázii nerastú.
Farinelli (1994)
" Znetvorení " chlapci pre potešenie majetných ( zámerne neuvádzam bohatých ). Farinelli - Európa mu ležala pri nohách no šťastný nebol. Je jasné prečo. Dionisi neuveriteľne presvedčivý. Operný spev nemusím, ale s toho, čo vychádzalo z filmu mi naskakovala husacia koža. Škoda ( podľa mňa) " pokazeného " konca.
Brat Slnko, sestra Luna (1972)
Keď režisér vie o čom točí a keď herec rozumie tomu, čo má zahrať, potom je to paráda. A o čom je film? Asi o tom, že keď príde medzi " kresťanov " skutočný kresťan, vyhlásia ho za blázna.
Posledné tango v Paríži (1972)
" Leť, leť, si v oblakoch... teraz si v nebi. Prestaň, už prestaň, teraz sa už nemôžme hrať ako deti. Už sme dospelí. Dospelí? ale to je strašné! Čo robia dospelí? To neviem. Budeme si musieť vymyslieť gestá, slová. Dospelí sú vážni, logickí, priami, rozvážni ". Film o dvojici, ktorá sa nehrala na dospelých. Zaujalo ma na neuveriteľne ochlpené ohanbie mladej Márii. To sa už dnes len tak nevidí. Trochu ma mrzí dabing. Strč mi prsty do zadku a polož mi prsty na zadok je veľký rozdiel.
Súperi (1977)
Strhujúci príbeh o (podľa mňa) nezmyselných súbojoch, ktoré so cťou nemajú nič spoločné. Trochu som cítil Kubrickovho B. Lyndona a kamera čarujúca so svetlami v prírode mi zas pripomenula Polanského filmy. Keitel dostal úlohu na telo a vychutnal si ju, ja spolu s ním a lepší koniec ani nemohol byť.
Mačka na rozpálenej plechovej streche (1958)
Čakal som skôr film pre ženy, dostal som silný príbeh. Sonda do života boháčov, kde nič nechýba," iba " láska, šťastie a zdravie, pretože sa nedajú kúpiť. Sonda do duše jednotlivcov, ktorí si nahovárajú, že za ich nešťastím stojí niekto iný. Film, plný hereckých koncertov, končí tak, ako to v živote nebýva zvykom, ale dobre sa na to pozeralo a veľmi som to všetkým prial.