Lhurgoyf

Český dokument musí byť v poriadnej kríze (nechcem písať v sračkách), keď sa filmári musia chýliť k takýmto prapodivným (ale rozhodne zábavným) témam. Ba čo viac, bola to ohromná prdel. Vidieť uhrovitých prepotených 16 ročných teenagerov, ako sa snažia na kočky zapôsobiť svojim neohrabanými pohybmi a priteplenými názormi, to sa nevidí každý deň. Kadencia hlášok je takmer dokonalá - čo veta, to okamžitá klasika. Za peniaze by som na to do kina rozhodne nešiel, ale pre večerný program na ČT2 je to ako stvorené. V partii a so sedemdeckou akéhokoľvek vypalováka funguje ešte lepšie. A naviac, kde inde uvidíte poloholohlavého death-metalistu?

Zoberte jedného obyčajného týpka, pod vidinou 100.000 $ výhry ho miestnite do luxusnej vily napichnutej kamerami v štýle VyVolených, nasaďte okolo neho hercov, a tvárte sa, že je to všetko realita. Joe Schmo Show je vlastne obrátená reality show a jeden veľký experiment, kde všetko okolo nevedomej obete je asi tak reálne, ako herecké umenie Petra Novotného. Každý Joeov krok je naplánovaný, herci dokonale stvárňujú stereotypy reality-show (gay, kráska, prudič atď), a zároveň postupujú podľa predom napísaného scenára. Každé vyraďovanie súťažiacich je zmanipulované a majúce za úlohu vyvolať v obeti určité emócie. Napodiv to funguje. Joe absolútne netuší obrovskú "boudu" a niektoré pomaly do absurdity zachádzajúce situácie žerie i s navijákom. Zároveň to celé má len 6 dielov, takže nuda sa ani nemá šancu dostaviť.

6 minút extrémnych záberov na to, ako niekto chcí a serie. Vo veľkom detaile. Je to undergroundový experiment? Nie. Je to sračka.

Bol som v pokušení napariť trinástim jazerám plných 5*, ale potom som si povedal, že by to predsalen bolo k ostatným sračkám trochu nefér. Tento 130 minútový kolos, mimo iného víťaz cyklu Otrlého diváka, pásma Klubu sebevrahov, a 41. Výročného zjazdu priateľov Hanky Zagorovej, je totiž jeden z najpodivnejších filmov vôbec. Postaviť kameru na breh jazera, nasnímať 10 minút statického záberu, dofajčiť si jednu alebo dve cigaretky, zbaliť sa a vyraziť k ďalšiemu jazeru - a výsledný "film" nasadiť do kín, to by napadlo len totálneho magora. Oficiálny text distribútora sa vás zatiaľ snaží nalákať na Bayovsky akčné scény v podobe prejazdu člna, či surfu po hladine, čo vôbec nie je pravda. Na jednom jazierku 3x prefrčia cez záber tie isté vodné skútre a na druhom zas v 5 minútovom rozsahu vychádza pomaličky zo záberu tanker. Žiadne explózie, prestrelky, zombies, červy, utopenci, mojito, či sprchové scény. Čím som zostal prekvapený bol fakt, že sa v premietacom sále nachádzalo viac než 0 ludí. Zloženie divákov bolo najpravdepodobnejšie takéto: 45% spáčov, 30% intelektuálov (v čele s Meliesom), 15% masochistov, 10% sebevrahov a 1 Rumcajz. Do konca vydržal málokto, my s JAnom sme to však zvládli za cenu straty zdravého rozumu a týždennej poruchy spánku. Stálo to za to? Rozhodne. Ale druhý krát by ma na to už nikto nenahovoril...

"Dcérino riadenie auta bolo symbolom pre jej dospievanie, a teda následné uviaznutie v blate znamenalo jej nedospelosť." (copyright by Melies). Prvých 20 minút fajn komédia (čo mi dalo za pravdu pol kina, ktoré sa na zle napísaných dialógoch a absurdnom deji takmer stále zabávalo), zostávajúcich 70 už len slabá, pomalá a nezaujímavá dramatická výplň. Kim Ki-duk nesiaha väčšine "komerčným" kórejským režisérom ani po členky.

Jae-Kyung má v deň dovŕšenia svojich 19. rokov zdediť obrovský majetok svojho zosnulého starého otca. V záveti je však jasne stanovená podmienka, že tento frustrovaný mladý rebel musí ukončiť svoje štúdium a zmaturovať v dedinke menom Boram. Jae-Kyung je tak donútený presťahovať sa na pár mesiacov z rušného Seoulu na pokľudný vidiek a navštevovať miestnu školu, kde stretáva krásnu Eun-Hwan. Spočiatku frustrovaný a odťažitý búrlivák však onedlho podľahne jej neodolateľnému šarmu ... Millionaire's First Love je vo svojej podstate obrátená verzia staršieho filmu režiséra Tae-Gyun Kima Temptation of Wolves (v ktorom naopak dievča z vidieka prichádza študovať do Seoulu), s okopírovaným dejom klasiky ...ing a tonami a tonami romantických klišé. Prakticky všetok vývin postáv a každý dejový zvrat je veľmi očakávateľný a vo svojej podstate slúži len k jednému - k rozplakaniu diváka. Je to citové vydieranie? Áno. Vadilo mi to? Ani trochu. Film je totiž tak prekrásne natočený, že i nalinkovaný a predvídateľný dej sme schopní akceptovať vďaka ťahu i charisme hlavného hrdinu (stvárnený Hyun Binom) a zlatosti sladkej Lee Yeon-Hee, prekrásne farebnej (a pri záberoch exteriérov) i poetickej kamere, podfarbenej príjemnou melancholickou hudbou. Pre mňa je film vo výsledku jedným z najkrajších romantík za posledné 1 až 2 roky.

Yuen Woo-ping je pre mňa zárukou kvality. Už jeho režisérske prvotiny Snake in the Eagles Shadow a Drunken Master sa radia medzi vôbec najlegendárnejšie kúsky v oblasti kung-fáreň. Shaolin Drunkard je jedným z jeho menej známych a trošku opomíjaných filmov. Veľká chyba. Popisovať tu príbeh by bolo asi tak zbytočné, ako liať víno do bezodného krku jedného z hlavných hrdinov, poviem hádam len toľko, že v sebe zahŕňa postaršieho kung-fu vožralu s veľkými zubami (trademark HK zábavy), mladšieho kung-fu vtipálka hľadajúceho si nevestu, škaredú kung-fu dievčinu s monoklom na oku, ktorá sa ho snaží zbaliť, ultrazlého kung-fu upíra s magickou žabou a... ehm.. kopou samotného kung-fu. Možno že to všetko znie divne, ale film nie je klasickou bojovkou, ale čistokrvnou slapstick komédiou. Tento žáner sa v oblasti HK filmového (teraz zadrem kravinu) umenia vyznačuje ultrarýchlym strihom, zrýchlenými zábermi, geniálne prehrávajúcimi hercami, množstvom vtipných situácií a tonami vycibrených bojových i nebojových choreografii. V pamäti mi ešte nadlho utkvie zábavná variácia na hru kameň-papier-nožnice s ožralskou tématikou, zápas s horiacimi dlaňami a drako-golemom, chlapíka nasúkaného do absurdného kostýmu poskakujúcej žaby a veľa veľa ďalšieho... Jediná chybka tkvie v neostýchavom použití Vangelisovej hudby z Blade Runnera (a to pochybujem, že sa tvorcovia obťažovali s právami). Použitie klasickej ľudovej vybrnkávacej muzičky by sa do filmu hodilo stokrát viac, než Vangelisove pretiahle tóny syntetizátorov.

Kórejský Karate Kid. Spolužiakmi pravidelne šikanovaný Byung-Tae raz náhodne stretne tajomného majstra, ktorý ho po menšej nevôli začne vyučovať svoje umenie boja, a čo je hlavné - umenie čeliť vlastnému strachu. Áno, film je podľa očakávania veľmi predvídateľný, plný klišé, režisér sa ani nesnaží dianie nijak obzvláštniť. A to hlavné, akcia - teda samotný tréning a boj - je akoby odsunutý na druhú koľaj, dočkáme sa myslím tak troch nemastných-neslaných súbojov bez choreografie a bez krásy, či štýlovosti (keďže majster svojho žiaka neučí žiaden konkrétny bojový štýl, ale len také "máchanie" rukami). Film našťastie zachraňuje vždy charismatický Yun-Shik Baek, bez ktorého by bol Art of Fighting ako Karate Kid bez majstra Miyagiho.

Dobrý večer dámy a páni, moje meno je Jimmy Kimmel, som vašim smažmajstrom a vítam vás na dnešnej šou! Tiež vítam našich hosťov, menovite Tommyho Lee, Courtney Love, Dennisa Rodmana, Eddieho Griffina, Andyho Dicka a ďalších. A tu už nám z neba prilieta samotná Pamela Anderson, žijúci idol mužských i ženských srdcí, populárna to herečka, modelka a ochranárka zvierat známa predovšetkým svojim obrím... srdcom. Pam, tebe to dnes sekne, pohodlne sa usaď na tamto kreslo, zatiaľ čo ja uvediem nášho prvého smažiča.... Nazdar nazdar, moje meno je Greg Giraldo a Pam, poviem ti, že ty si posrala život mnohým hudobníkom viac než Napster. Viete čo dostaneme, ak odobereme Pamele kozy? Paris Hilton. Pam, tvoje ochranárske aktivity stoja za hovno, minule som bol svedkom týrania tvojho bobríka.... OK, tu nachvíľu prerušíme priamy prenos tohoto kvázi programu a povieme si, že Comedy Central Roast je jedna čistá stand-up comedy, v ktorej hlavou úlohou je zosmiešniť a uraziť hlavného hosťa programu i okolitých smažičov tým najhorším a najvulgárnejším spôsobom. V praxi to vyzerá asi tak, ako by Petr Rychlý s Petrem Novotným komentovali "domácí videa s nahatými hospodyňkami" a mali povolené používať sprosté výrazy. Čiže prvých 5 minút by mohlo byť zaujímavých, ale rozhodne nie vtipných. A to nehovorím o 90-tich minútách. Smažiči opakuju stále dokola rovnaké vtipy o Paminých kozách, penise Tommyho Leea, masturbácie pri ich spoločnej sexpáske, o homosexualite Andyho Dicka, o penise herečky Beatrice Arthur a pod. Takéto vtipy sme si naposledy rozprávali pred rokmi na strednej a bola to rozhodne väčšia bžunda. Všetci protagonisti sú očividne nachlastaní, Courteney Love je naviac sfetovaná, čo ich nevtipnosť ale rozhodne neospravedlňuje. 1* dávam za prehliadné Pamine tričko.

Bez urážky, ale človek čo nevidel všetkých 13 dielov kultového seriálu Firefly nemôže vedieť "vo co go"... Nedokáže totiž nasať všetku tú atmosféru prešpekulovaného Whedonovho vesmíru so všetkými jeho špecifikami, nedokáže sa zžiť s hrdinami, nepozná ich motivácie a charaktery (ako som bol rád, že to zlatej mechaničke Kaylee nakoniec vyšlo, juch). Všetkým tým trojhviezdičkovým hodnotiacim teda odporúčam najskôr zhliadnuť pôvodnú sériu, a až potom tu strieľať verdikty... Možno následne pochopia, že toto nie je len "ďalší z nekonečnej rady sci-fi filmov", ale vskutku jedinečný kúsok.