jayman

Jednoduché. Príbeh, zápletka, humor aj zvraty. Výborné je obsadenie, soundtrack a tá deväťdesiatková naivita. Slabá je (dopredu jasná) pointa a tá deväťdesiatková naivita. Zdá sa mi ale, že to patrí do teen-com kanónu, treba to vidieť.

Do polovice filmu, možno do trištvrtiny, som si vravel: “Načo toto dopekla niekto natáčal.” Potom som pochopil. Óda na mladosť, ktorej univerzálne atribúty sa nemenia ani po polstoročí. Nostalgia miešaná s radosťou a chuťou zažiť to ešte one last time. Skvelý zážitok.

O novom Top Gunovi by sa dalo písať hroooozne veľa. Že viac ako film je to socio-kinematografická štúdia o dnešnom divákovi. Že ho kompletne sumarizuje dvojreplika zo začiatku filmu: - Your kind is headed for extinction. - Maybe so, sir. But not today. Že úplne rezignuje na dnešný storytelling a je to vlastne sfilmovaný storyboard. A hlavne, že to celé podivným spôsobom funguje (síce na mňa nie, ale vnímam to, vnímajú to rebríčky, aj tržby.) Verdikt? Super, že si vznikol, Maverick. Ja som ťa nepotreboval, ale super, že si tu.

Po čínskom a americkom Jackiem Chanovi vidíme európskeho Jackieho, ktorý trochu aj hrá (priemerne) a trochu sa bije (rozmýšľam, či to jeho kung-fun ešte viem brať vážne). Okrem jeho línie však The Foreigner rozvíja inú, oveľa zaujímavejšiu: v tomto filme je hlavným hrdinom Pierce Brosnan. Ak by tomu tak nebolo, išlo by len o ďalší Taken klon - nenápadný muž s military minulosťou rozoberá na kúsky akýsi syndikát. Takto je to príjemný thriller, ktorý by som si pokojne pozrel ešte raz.

Ak si pamätáte na nenápadný film Smokin' Aces, tak toto je ono, len drahšie a viac cool. Radšej by som to však videl ako seriál, kopec motívov je výborných a nevyužitých; kopec postáv je prudko likable a zomrú príliš skoro. Obsadenie aj výkony poväčšinou výborné, wannabe hlboké motivácie zasa zbytočné. Ideálna vlakovina (pun intended).

Kokos, ja to milujem. Má to všetko – aj lásku, aj napätie, aj zápletku, aj twisty, aj filmárčinu, aj časové slučky a s nimi nevyhnutne spojené paradoxy, aj symboliku a priestor pre konšpirácie, aj geniálny záver; dokelu, ešte aj ten soundtrack tam zakomponovali tak krásne. A hlavne to má tú gilliamovskú deväťdesiatkovú estetiku. A ja mám zas o filmové zimomriavky viac. Ako teenager som to pozeral ako kultovku a dnes chápem a súhlasím.

Béčkový bejsik s lacnejším kasínovým zvratom na štýl Dannyho jedenástky. Vyčnieva vlastne len cast - Spaceyho zmrdstvo je dokonalé, loser v podarní Jima Sturgessa je totálne uveriteľný a Kate Bosworth má svojský sexappeal. Inak typická netflixovka na pondelkový večer.

Jediné, čo ma pri pozeraní Old School potešilo, bol pohľad na madých členov Frat Packu a na niektoré známe tváre v kamarátskych, kompartných rolách bez akéhokoľvek dejotvorného potenciálu. Okrem toho nič, zdá sa mi, že aj film na úspech neašpiroval okrem humoru ničím iným a ten prešiel mimo mňa. Neodporúčam.

Po niekoľkých dňoch od zhliadnutia Donnieho Brasca si spomínam na to, ako sa veľmi mi páčil veľavravný záver. Spomínam si na niekoľko intenzívnych scén - všetky rodinné, "being sent for" alebo japonskú reštauráciu. Spomínam si na Deppa, Madsena a Pacina. A na úžasný a (zdá sa) nereplikovateľný vibe 90kovej kinematografie. Spomínam si však to, že som to nevedel dopozerať v celku a film ostal na netflixe pauznutý aj niekoľko desiatok hodín. Donnieho som videl v minulosti, o pár rokov sa k nemu pravdepodobne dostanem znova a nebudem protestovať.

Samozrejme, že Únia je zaujímavejšou ideou, než dej filmu. Ten beží podľa mizerného scenára, ktorý pôsobí ako ušitý horúcou ihlou. Jamie Foxx je v hlavnej role mdlý a zvyšné aspekty filmu som si ani nemal chuť všímať. Neviem, prečo toto vzniklo.