Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Krimi
  • Sci-Fi

Recenzie (382)

plagát

Svetlonoc (2022) 

Keď sa zápletka vo filme dá zhrnúť vetou: "X sa vracia do svojho rodiska, aby odhalil tajomstvá minulosti a zároveň zistil, kým je." tak by film mal automaticky putovať do kategórie "zbytočný". Vo Svetlonoci to ale v druhej tretine začne naberať grády originálnym slovenským spôsobom (porobenia,  svätojánska noc) až som sa začal tešiť, že ideme do finále s hororovým rozuzlením. Nestalo sa však. Nvotová má strach dupnúť na plyn aj v tých niekoľkých scénach (obočie), kde by nás mohla vyrušiť a ostať pritom žánrovo neutrálna a tak film iba tak plyn-ie. Nehovoriac o dierach v deji (alebo strihu), resp. nedôslednému rozprávaniu a triviálnej sociálnej kritike (patriarchálny vidiek vs. "bosorácky" feminizmus). Výborné vizuálne atmosféry, obstojný scoring, priemerné hranie, žalostné "adrenalínové" finále = nulová záverečná emócia.

plagát

Díra (2019) 

Sú filmy, ktoré uchvacujú všetkým iným, než odkazom - a je to v poriadku. The Platform nie je tento typ filmu. Pri konštatnom sledovaní rovnakej minimalistickej scény a hŕstke hercov divákovi začína byť jasné, že tento film nám chce niečo povedať. Hovorí to veľmi presvedčivo a pochopiteľne, azda až príliš. A keď po dvoch tretinách stopáže dokončí svoj triviálny deskriptívny monológ, zasekne sa - a zároveň sa začne hrozne ponáhľať. Keď naskočia záverečné titulky, divákovi dojde, že žiadny odkaz nedostane - a uvedomí si, že sú filmy ktoré okrem nápadu neponúkajú už nič ďalšie. A to v poriadku nie je.

plagát

Tiesňová linka (2013) 

Základná škola thrilleru, inšpirácia Mlčaním jahniat bola naozaj zjavná. Michael Eklund sa snažil, ako vedel, ale z ústrednej trojice je najslabší. Potešila nepríjemná detailová kamera, spád a nepotešil záver - ale k nemu sa azda vyjadrovať nemusím.

plagát

Bitkári (2008) 

Fúzia dvoch svetov sa vydarila fakt dobre, videoklipovitosť bojovým športom fakt svedčí. Funguje takisto casting a tiež archetypálny príbeh o prerode chlapca v muža, za asistencie povinnej tréningovej sekvencie. Funkčné sa však často rovná obyčajné a okrem spomínanej žánrovej kolízie Never Back Down neponúka nič nevidené. Lepší priemer.

plagát

Ještěr (2023) 

Pekne natočené, pekne napísané, pekne zahrané - chýba iba povestné "to" a malo by to našliapnuté ku kultovke.

plagát

Mamma Mia! 2 (2018) 

Platí všetko, čo som napísal o trošku lepšej jednotke, tu sa k nedostatkom pridávajú ešte dejové diery (a aby som bol fér, k áčkovému obsadeniu pribúda ešte šarmantný Andy Garcia). Hoci sa nás film snaží radostným záverom presvedčiť, že bol vlastne celý cool, nedávame sa oklamať a udeľujeme mu to, čo si zaslúži - dve hviezdy.

plagát

Mamma Mia! (2008) 

Cítiť z toho snahu o europanizovanú oslavu mladosti a slobody na štýl Pomády, ale chýba tomu mojo a želaná kultovosť šumí do stratena. Mamma Mia! však pritom stojí na fakt solídnych základoch - od obsadenia cez nesporné hity až po muzikálom vlastnú radostnosť. Napriek tomu sa však zázrak nekoná, aj casting na dvoch miestach zlyháva (Walters, Baranski), muži spievajú prinajlepšom priemerne a chýbali mi veľké celky, na ktorých by vynikli choreografie.

plagát

Invalid (2023) 

Ešte som snáď nevidel slovenský film, ktorý by nezlyhával na scenári, presnejšie na dialógoch. Tomáš Dušička sa takisto nezaprel a napísal fakt pár debilných replík, ktoré týpci ako Ivo Gogál prednášajú tým najtrápnejším televíznym hlasom. Okrem toho filmu v tretej tretine dochádza dych a hoci by som rád napísal, že to vyváži epické finále, to má od epickosti ďaleko. Napriek tomu je však Invalid žánrovkou, ktorá slovenskej kinematografii chýbala. Na naše pomery preto 4.

plagát

Sandman (2022) (seriál) 

Rád by som napísal, že za všetko dobré, čo sa v seriálovom Sandmanovi udialo, môže Gaiman a za všetko zlé môže Netflix. Žiadne vydanie komiksovej predlohy som však nečítal, takže by to bolo neopodstatnené a navyše nepravdivé vyhlásenie: krásny vizuál bol určite plne v rukách tvorcov televízneho spracovania. Tam ale moja zhovievavosť končí a platnosť hypotézy z úvodu nastupuje: páčili sa mi postavy, neznášal som obsadenie; páčilo sa mi mytologicko-biblické lore, neznášal som umelú diverzitu, páčila sa mi zápletka, neznášal som nedotiahnuté emócie. Ešte pár takýchto seriálov a vrátime sa (vďakabohu) ku knihám.

plagát

Prci, prci, prcičky (1999) 

Po všetkých tých rokoch som do toho išiel so skalopevným presvedčením, že ide o vec nenatočiteľnú v 2023. Mýlil som sa, zápletka a príbeh sú vlastne celkom fajn, takisto super je casting, vrátane Blink 182 camea. Ale kto do doprdele strihal? Filmárčina na tri mínus, rovnaký je aj hviezdičkový verdikt - a to už po započítaní kultového statusu.