maddy

Nesledujem slovenské seriály, ani slovenské filmy. K Odsúdeným som sa dostal náhodou a musím uznať, že prvá séria bola naozaj výborná, škoda, že potom to už išlo totálne k čertu ...

Zaujímavý výlet do duše psychicky narušenej baletky!

Pravdupovediac, bál som sa toho ... ale nakoniec to bola neuveriteľná prča! Smial som sa snáď každú druhú minútu na plné hrdlo. Fantasticky vypointované náražky!

Remaky veľmi nemusím, navyše seriály typu True Blood, Vampire Diaries a pod. ma nudili k smrti, preto som si myslel, že Being Human bude pre mňa len stratou času ... stal sa však presný opak! Kanadská verzia britského seriálu ma jednoducho dostala, srší vtipom, napätím, krvou, romantikou a všetko to dohromady funguje presne tak ako má! Seriálové prekvapenie roku 2010. / Season 1 = 4* / Season 2 = 4* / Season 3 = 3*

Béčkový ohratý príbeh o nezastaviteľnom vlaku sa mohol v rukách iného režiséra premeniť na nestráviteľnú 100 minútovú nudu, Tony Scott z toho však dokázal vyťažiť maximum a spraviť adrenalínovú non-stop akciu, kde je aj bežný rozhovor natočený rotujúcou kamerou. Ako žánrová jednohubka skvelé 3,5*, niečo viac? asi ťažko, ale koho to zaujímavá, ja som sa 100 minút bavil, aj keď znova si to už asi nepozriem.

"A 2007's survey shows that the average monthly income of Hong Kong people is HK$10,100. But there are still 24 % people not up to that line yet. Since the handover, Hong Kong people's income has increased by 1 % . But in 2007 alone, house prices shot up by 15%. In Hong Kong, a flat of 600square feet costs more than HK$7 million. Flats with harbour view can reach HK$30,000 (US$3,200) per square foot. In a crazy city If one is to survive, he's got to be more crazy. This is based on a true story.“ Takto začína najnovší prírastok do ázijských hororových vôd, tento krát made in Hong Kong. Je pravda, že vlna ázijských hororov má svoju najúspešnejšiu dobu už dávno za sebou a dovolím si dokonca tvrdiť, že za posledné dva roky nás ani tie najproduktívnejšie krajiny ako Južná Kórea, Japonsko, Čína alebo Thajsko nezásobujú veľmi kvalitnými hororovými snímkami. Dokonca aj ich početnosť v tamojších kinách rapídne klesá. O to viac potešil nenápadný snímok akým je Dream Home. Na diváka tu nečaká žiaden duch s čiernymi dlhými vlasmi, ktorý by vyliezal zo studne alebo z postele. Dream Home je slasher ako sa patrí. Pojednáva o žene, ktorá v dopoludňajších hodinách pracuje v Call Centre jednej banky a po večeroch zase ako predavačka kabeliek. Býva v malom byte so svojím chorým otcom a bratom. Jej predstava o bývaní je však úplne iná, a preto si vysnívala jeden rozsiahly byt s výhľadom na more. Predstava o jeho získaní je však o niečo odlišná od bežnej kúpy. Vo filme sa prelínajú viaceré časové obdobia. Hlavná línia sleduje vraždiacu beštiu, ktorá nemá zľutovanie pred ničím a pred nikým. V tej druhej sa divákovi postupne odhaľuje motív jej činov, sociálna situácia a pod. Od hororu tak film miestami skĺzal až k sociálne dráme. Hlavnú postavu vidíme ako tvrdo pracujúcu ženu, ktorá strieda dve zamestnania, aby si našetrila na byt, vidíme jej pokus o získanie hypotéky, nevinné debaty s kolegami alebo s priateľmi, dokonca určitá časť sa zameriava až na jej detstvo. Postupne sa odhaľujú viaceré aspekty, ktoré ju priviedli k rozhodnutiu vraždiť. Samotné prelínanie hororových a dramatických scén však filmu neuberá na tempu, osobitnejší prístup k hlavnej postave dovoľuje divákom preniknúť hlbšie do podvedomia hrdinky a pochopiť jej posadnutosť. Vypätá scéna s umierajúcim otcom sa tak stáva v rámci filmu ako celkom racionálny krok v správaní hrdinky. Nejedná sa len o bezduchú vyvražďovačku, ale akúsi reflexiu súčasnej situácie v Hong Kongu, resp. nedávnej doby 90. rokov, kedy bol Hong Kong poznačený dramatickou výstavbou bytových domov a vysťahovaním viacerých nájomníkov. Aj napriek neustálym flashbackom dokázal režisér vytvoriť film, ktorý drží pohromade. Ak ste niekedy mali pocit, že sa v niektorých ázijských hororoch strácate kvôli častým návratom do deja, ktorý sa stal už predtým, tak tento film Vás presvedčí, že to ide aj inak. Či už sa píše rok 1991, 2004 alebo 2007 divák presne vie, v ktorej časti deja sa nachádza a prečo sleduje to, čo práve sleduje. Je až neuveriteľné ako režisér dokázal skĺbiť dva pohľady na jednu a tú istú hrdinku do takej formy, že jej veríte každý jeden čin aj napriek všetkým nechutnostiam, ktoré svojim obetiam spôsobí. Pokiaľ čakáte slasher po vzore amerických vyvražďovačiek s ratingom PG-13, tak sa odporúčam pripraviť sa na oveľa silnejšiu šálku kávy. Tvorcovia v Hong Kongu neotáčajú kameru inému smerom v prípade krvavých scén a tak si tu môžeme vychutnať naozaj detailné zábery. Ak som dobre počítal, tak obetí by malo byť okolo 11-12, tým pádom o nechutnosti nie je núdza. Prepichnutie hlavy odzadu a následne prerazenie oka je samo o sebe dosť nechutná scéna a to je v tom čase len začiatok filmu. Neskôr vrahyňa svoj nôž smeruje kdekoľvek - rozrezané brucho s vypadajúcimi črevami je len jedna z nechutností, sekať sa bude do všetkých možných častí a údov ľudského tela, dokonca bez ujmy neobišla ani tá časť tela, ktorú si pánske osadenstvo váži najviac. Pokiaľ má niekto pochybnosti ohľadom trikov tak sú naozaj neopodstatnené. Nečakajte žiadne na prvý pohľad gumové figuríny. Film dokonca búra aj také hranice, ktoré si v súčasne svetovej mainstreamovej produkcii asi nikto nedovolí – vražda tehotnej tu je vykreslená bez akéhokoľvek súcitu. Z filmu sa tak stáva oveľa šokujúcejšia záležitosť ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a čím viac sa blíži ku koncu, tým viac naberá na napätí - samotný príchod policajtov do bytu, v ktorom ešte pred sekundou vraždila naša „hrdinka“ je len čerešničkou na torte všetkej tej brutalite a vypätým scénam. Toto naozaj nie je pokus o lacno vyzerajúci splatter s hlúpym vraždením, ktorá má svojou absurdnosťou vyzerať zábavne. Nedávny pokus o slasher z roku 2009 s názvom Invitation Only od kolegov z Taiwanu pôsobí oproti Dream Home, len ako slabý čajíček. Vulgárnejší jazyk a občasný vulgárny humor už len dopĺňajú celkovú drsnosť akou je film prezentovaný. Herci odviedli dobrú prácu – Josie Ho (v Hong Kongu známa prevažne rockovo zameraná speváčka) sa dá bez problémov uveriť ktorákoľvek scéna, ostatní účinkujúci taktiež obstojne stvárňujú svoje postavy, možno prekvapivá je účasť Easona Chana v roli podvádzajúceho manžela, vzhľadom na jeho pôsobenie, čo by najznámejšieho a v súčasnosti najobľúbenejšieho Hong Kongské popového speváka. Takúto spevácku hviezdu a v takejto roli by asi nikto nečakal. Kto však o Hong Kongskej hudobnej scéne nemá ani poňatia, ten si podobné detaily nevšimne a v podstate ich ani nebude riešiť. Aby som to zhrnul... Dream Home je prekvapujúcim prírastkom v sérii ázijských hororov, ktorý sa bez akejkoľvek hanby môže rovnať so snímkami z iných zákutí sveta a dokonca ich aj hravo kvalitou prekoná. Skĺbenie sociálnej drámy a hororu dopadlo na výbornú. Hororov, nad ktorými by ste odvracali zrak kvôli ich brutalite, ale zároveň by diváka donútili zamyslieť sa nad určitými spoločenskými otázkami naozaj nie je veľa. Ja som si naozaj užil každú jednu minútu a po dlhšom čase nemal pocit, že sledujem len bezduchú vyvraždovačku. Tento Hong Kongský prírastok posúva žáner o niečo vyššie. CELKOVO: 4,5*

Episode 1: Days Gone Bye = skvelý úvod, ešte lepšie masky ako som čakal, detailné gore, zaujímavý príbeh, mrazivé scény (matka černoška, ktorá sa snaží dostať do domu), záverečná scéna v meste je to najlepšie v tomto žánri, trocha to síce vykráda 28 Days Later, ale inak bez chyby 5* / Episode 2: Guts = akčnejšie ako prvá časť, s ešte väčším napätím, síco trocha odlahčené oproti prvej epizóde (zbesilá jazda autom cez mesto), a s pár poriadne nechutnými scénami (maskovanie sa vnútornosťami zombíka) 5* / Episode 3: Tell It to the Frogs = priveľmi ukecaná časť, zo začiatku bolo zaujímavé sledovať ďalšie osudy postáv, aj dramatická línia ako tak fungovala, no celých 45 minút sa s len týmto pracovať nedalo, dohromady tam bol jeden zombík, čo je priveľmi málo, navyše keď sa príbeh nikde neposune tak to zaváňa prúserom 3* / Episode 4: Vatos - po trocha rozťahanej tretej časti sa štvorka opäť vracia do kvalitným vôd, zo začiatku sa síce rozbieha pomalšie, ale brutálny masaker v záver to celé vynahradí 4* / Episode 5: Wildfire - po skvelom zakončení štvrtej epizódy , som od tejto piatej čakal poriadne "nárez", bohužiaľ nestalo sa, piata epizóda pripomínala skôr tretiu, kde sa väčšinu času len rozprávalo a dej sa 3/4 času nikde neposunul, navyše opäť málo zombies, pár scén stále veľmi zaujímavých (sestry, záver v meste), ale inak priveľmi rozťahané 3* / Episode 6: TS-19 - skvelé zakončenie série, najnapínavejšia časť pokiaľ nepočítam úvodnú epizódu, využité zaujímavé prkvy ako návrat a objasnenie udalostí z prvej časti (nemocnica), vysvetlenie vírusu (síce 100x videné v iných filmoch, ale stále rovnako úderné), riešenie vzťahov tentokrát na rozumnej úrovni (hlavne scéna Shane VS. manželka), k tomu výborná hudba, zombíkov síce pomenej (len pár na začiatku a na konci), ale kupodivu to v tejto epizóde vôbec nevadilo 5*. CELKOVO: škoda slabších dielov 3 a 5, dva slabšie časti sú však na (zatiaľ) 6 dielný seriál trochu veľa, no stále sa jedná o vysoký nadpriemer v súčasnej seriálovej tvorbe = 4* PS: len kto ma vydržať rok čakať na druhú sériu pri takomto zakončení?! / Season 1 = 4* (8/10) / Season 2 = 3* (6/10) / Season 3 = 3,5* (7/10) / Season 4 = 3,5* (7/10) / Season 5 = 3* (6/10) / Season 6 = 2,5* (5/10)

Nikdy som si nemyslel, že "ticho" bude tak znepokojujúce. Film s neskutočnou atmosférou, ktorá má vtiahla hneď na začiatku a po celý film držala v napätí. Briti a Francúzi opäť ukázali, že vedia natočiť inteligentný horor bez litrov krvi. Možno malá výčitka za časté opakovanie niektorých scén, ale inak skvelé!

My name is Alice ... novodobá akčná hrdinka Milla Jovovich v podaní Alice uvádza na scénu ďalší Resident Evil a už po štvrtý krát sa vyhráža spoločnosti Umbrella, že ju raz a navždy zničí. Do režisérskej stoličky sa vrátil Paul W. S. Anderson, ktorý mal svojho času na starosti štart tejto série. Všetci, ktorí sa dostali až k Afterlife majú určite v živej pamäti zakončenie predchádzajúceho dielu Extinction. Séria Resident Evil si nikdy neodpustila záverečný cliffhanger, ktorý donútil diváka slintať nad čakaním na ďalší diel. Nebolo tomu inak ani minule. Pokiaľ však niekto čakal, že sa bude 90 minút pozerať na tisíc klonov Milly Jovovich pobehujúcich po plátne a ničiť Tokyo, tak čakal márne. Úvodná perfektná 15 minútová akcia ala Matrix vyrieši udalosti z predošlého dielu a zároveň zbaví Alice super schopností (po pravde však ide iba o to aby nepožívala svoje nadobudnuté telepatické vymoženosti). Ďalej už na nás čaká klasická one-woman-show, kde Alice navštívi Aljašku – to má byť tá zasľúbená zem bez nákazy, ďalej sa vyberie do zdevastovaného Los Angeles, až nakoniec dôjde opäť do útrob Umbrelly. Keď sa to tak vezme, príbeh sa počas celého filmu výrazne dopredu neposunie, ide hlavne o akciu, ale nalejme si čistej zmutovanej zombie krvi. Kto už chodí na filmy typu Resident Evil kvôli príbehu? Ním neoplývali ani predošlé diely, takže očakávať od štvrtého dielu „intelektuálny“ zážitok typu Inception je skôr na zasmiatie. Pokiaľ sa však chcete baviť nad efektnou réžiou, neutíchajúcou videoklipovou (alebo videohernou?) akciou s hlučným soundtrackom, je tu Afterlife. Celkovo hudba filmu dopomáha viac ako by sa čakalo a pridáva akčným (väčšinou spomaleným) scénam na dynamickosti. Dvojica tomandandy vsadila na elektro-rockový zvuk. Škoda, že sa po pri ňom zabudlo na hlavný theme song od Marilyna Mansona z predošlých dielov. Z nových postáv sa tu predstaví hlavne z hier známy Chris Redclief v podaní „prison breakového“ Wentwortha Millera (ako inak Alice ho oslobodí z väzenského zajatia). Známa tvár sa dobre predáva, takže je jasné, že s ním tvorcovia počítajú aj do ďalších častí, prekvapivo však v Afterlife zostal mierne zatienený a nevýrazný. Postava bývalého hráča basketbalu, ktorú stvárňuje herec Boris Kodjoe mi prišla oveľa charizmatickejšia. Poteší návrat Jill Valentine z Apokalypsy v úplnom závere filmu, jej výskyt však zostáva záhadou. Zároveň je tu očividná aj inšpirácia v piatej časti hernej série – Wesker sa dokáže premiestňovať v priestore, zombie trčia z úst chápadlá, Axeman atď. Herný fanúšikovia sa môžu len predbiehať v hľadí odkazov na Resident Evil 5. Bol to očividný krok od Andersona, keďže za prvý diel si vypočul dosť ostrú kritiku od hráčov za to, že pre prvý Resident Evil z roku 2002 si vypožičal „iba“ názov slávnej hry (či je tomu tak, nech si už odpovie každý sám). Samozrejme, môžeme Andersonovi vyčítať, že nie je nijako originálny režisér a vykráda ďalšiu stovku podobných akčných filmov, ale hral sa Afterlife od začiatku na niečo iné? Myslím si, že nie. Všetko bolo jasné už z trailerov, ktoré kládli dôraz na akciu, akciu a ešte raz akciu. Či už sú to spomalené zábery na bežiacich hrdinov alebo bullet time, všetko pôsobí presne tak efektívne ako to Anderson zamýšľal. Pri súboji s Axemanom alebo pri útoku tisíce zombies na väznicu sa jedná o vizuálne orgie. A to je to, o čo Andersonovi ide. Zároveň však nezabúda, že stále točí horor a tak tu na diváka čaká aj pár skvelo načasovaných ľakačiek vo väznici. Je pravda, že nové postavy sú dosť nevýrazné a je viac než jasné, že tu sú len kvôli tomu, aby mohli zomrieť. Divák určite nebude mať problém vopred odhadnúť, v ktorej scéne zomrie, ktorá postava. Pár príbehových momentov mohlo byť vysvetlených, napr. zombie a chápadlá z úst (v hrách za to môže nový typ vírusu, tu o ňom však nie je ani zmienka), čo tam robí Axeman a pod. Udeliť hodnotenie Resident Evilu: Afterlife nie je vôbec jednoduché. Ten komu sa nepáčia predošlé diely sa popáli aj tento krát, taktiež aj ten kto nemá rád tieto typy akčných hororov a vsádza skôr na atmosférické žánrové kúsky. Pokiaľ Vám však nevadí popcornová zábava, ste fanúšikom hororov a potrebujete po namáhavom týždni konečne „vypnúť“ je Afterlife výborná voľba. Ak takýto typ zábavy niekomu nič nehovorí, odoberie si z hodnotenia minimálne 3 hviezdy. Bez hanby sa priznávam, že ja som si tých 97 minút výborne užil. Navyše som aj veľký fanúšik hernej série a Millu Jovovich v podaní akčnej hrdinky si nenechám nikdy ujsť, takže bavil som sa o to viac. Je pravda, že u kritikov nový diel úplne prepadol, a niektoré zlé jazyky dokonca zachádzali tak ďaleko, že ho nazývali Ultraviolet 3D, ale prípady kedy sa zhodne kritika a diváci sú veľmi zriedkavé. Diváci prijali film nad očakávania dobre, o čom svedčia aj najväčšie tržby za otvárací víkend v histórii série Resident Evil. Anderson sa už dokonca zmienil o piatom pokračovaní, takže sa snáď konečne dozvieme ako to je s Jill Valentine ;) CELKOVO: 4*

Výborná psychologická dráma krížena mysterióznym thrillerom až hororom. Od začiatku až do konca ma držala v napätí, v očakávaní dalšieho zvratu v príbehu. Hororové scény fungujú tak ako režisér zamýšľal, atmosféru sa mu darí taktiež udržať po celú dobu, neskôr nastupuje thrillerová časť, aby záver mohol prekvapiť očakávaným spin-offom. Na to všetko ešte veľmi slušný herecký výkon Song Jia. Za plné 5* to nieje, lebo predsa len mám pociť, že toto som pri ázijských filmoch už videl a zároveň mi to pokazil úplny záver filmu, ktorý sa mi tu teda vôbec nehodil. Celkovo 4,5*