FeiNike

Formálne i obsahovo mimoriadne pozoruhodné dielo o tom, akú sebadeštruktívnu silu môže nadobudnúť jeden ľúbostný cit a že prúd času väčšinou rany hojí, občas ich však dokáže rozorvať ešte viac než predtým..Film je nabitý emóciami, moje vlastné však nezasiahol natoľko, aby som hodnotil päťhviezdičkovo..Pravdepodobne za to môže občas naozaj nesympatické konanie hlavnej hrdinky, plus prehnaná prekombinovanosť v scenári smerom k finále.

Iné svety skryté za tajomnými dverami, skriňami, závesmi [ prípadne ďalšími interiérovými časťami rodinných domov ] čakajúce na objavenie síce nie sú tou najoriginálnejšou ingredienciou filmových fantasy príbehov, v prípade Koralíny však od tohto faktu úspešne odvádza pozornosť úchvatná animácia, kúzelná hudba a smršť geniálnych tvorivých nápadov, ktoré mi v tých najbizarnejších a najkomickejších scénach filmu od úžasu rozšírili oči na dva veľké gombíky.

Film o vyrovnávaní sa so stratou najbližšieho človeka je plný adekvátnej melanchólie a smútku a chvíľami mi evokoval pocit, že nesledujem čínsky filmový počin ale skôr európsky ..Plynie veľmi pomaly, neobsahuje žiadne prekvapivé dejové zvraty, možno by sa dalo povedať, že je ľahko predvídateľný..Podstatné ale je, že ma nezbombardoval dávkami lacnej sentimentality [ aj keď niektoré flashbacky na to mali nebezpečný nábeh ] a to hlavne zásluhou veľmi sympatických a prirodzených hercov..Tradične skvelý Ye Liu a vynikajúca Karena Lam, herečka ktorú som predtým vôbec nepoznal, ale od tejto chvíle ju začínam pozorne brať na vedomie..Po hudobnej a kamerovej stránke ide tiež o pekný zážitok.

Mimoriadne pevný základ v podobe silného a pútavého scenára využil Clint Eastwood dokonale a stvoril brilantnú dobovú drámu [ obohatenú o niekoľko pekelne mrazivých thrillerových prvkov ], ktorá pôsobí a šokuje o to viac tým, že je natočená podľa skutočných udalostí..Herecké stvárnenie osudom preťažko skúšanej matky v podaní Angeliny Jolie vo mne vzbudilo nesmierne hlbokú empatiu a "pohlo" so mnou ešte viac než som očakával.

To, že tento film tak celkom úplne nepochopím, som prirodzene očakával, keďže tvorba Davida Lyncha mi nie je neznáma..Ale že budem totálne stratený v záplave nekonečne vrstvených wtf scén ma mierne zaskočilo a priznávam že aj značne rozčúlilo, neviem a nechcem sa s tým zmieriť..Lenže akokoľvek komplikovaný a tvrdohlavo neprístupný resp. výsmešný voči divákovi je Lynch ako scenárista, ako režisér bol, je a bude tento pán zbožne uctievaný [ mnou a hádam aj pár ostatnými ľuďmi ] asi naveky vekov..Aj v Inland Empire totiž dokázal vytvoriť neskutočne podmanivú atmosféru akéhosi skrytého zla, toho najtemnejšieho a najtajomnejšieho tajomna, ktorá ma prinútila film aj napriek podľa môjho názoru fakt prehnane dlhej stopáži dopozerať až do konca a impulzívne nevyhodiť do kategórie odpad..Impozantný herecký výkon Laury Dern ako aj pár skvelých hercov vo vedľajších úlohách beriem ako výrazné plus, avšak použitie digitálnej kamery ma dvakrát nenadchlo..A tak dávam 3, doprajem svojmu mozgu potrebný a zaslúžený odpočinok a potom si Inland Empire pozriem znova a budem možno naivne dúfať, že ten vodopád nevysvetliteľne príťažlivých absurdností a bizarností uvidím v trochu jasnejšom svetle.

Na čo najstručnejší popis efektu, ktorý tento film vyvoláva, sa klišé formulka "chytí za srdce" hodí dokonale a preto ju chtiac nechtiac musím použiť v tomto komente, lebo neuveriteľne intenzívna sila životného príbehu Christyho Browna fakt preniká až do srdca..To, čo tento chlap dokázal aj napriek telesnej forme v ktorej prišiel na svet musí pre každého aspoň minimálnej sebareflexie schopného zdravého resp. žiadnym telesným defektom netrpiaceho jedinca pôsobiť inšpiratívne a zdrvujúco obdivuhodne.. Podľa očakávaní strhujúci Daniel Day Lewis tu nepredvádza herectvo, ale skôr absolútnu inkarnáciu do každej jednej bunky zničeného tela ako aj trápenej, po živote smädnej duše Christyho Browna.

Len a len kvôli tvári Kim Basinger, ktorá aj napriek pokročilejšiemu veku stále pôsobí na môj zrak tak zvláštne upokojujúco až blahodárne, som vydržal prezívať až do konca tento absolútne nezvládnutý pokus o satanistický horor.

Film, ktorý si odporúčanie TREBA VIDIEŤ zaslúži viac ako ktorýkoľvek iný.

Nie prvé a zrejme ani posledné televízne spracovanie vďačného námetu zo života a doby kráľa Henricha VIII. chce byť evidentne atraktívne hlavne pre široké, moderné obecenstvo a to na úkor historickej presnosti a presvedčivosti..Keďže ja osobne sa neradím k hardcore znalcom anglickej histórie, postupom času sa u mňa vyvinula mierna závislosť na Tudorovcoch, i keď pripúšťam že dokonalým by som tento seriál nenazval..Tvorcovia šikovne stupňujú napätie a dramatické momenty [ako napríklad v hojnom počte sa vyskytujúce popravy] sú natočené veľmi pôsobivo, scenár však občas zaškrípe samoúčelnými sexuálnymi scénami [na tie som si ale celkom rýchlo zvykol:] a zbytočne veľkým množstvom vedľajších, nepodstatných postáv..Dobové kostýmy a kulisy sú na televízne pomery nadštandardné a hlavný hudobný motív je tiež vydarený..Za najsilnejší prvok celých Tudorovcov považujem výborné herectvo prevažnej väčšiny osadenstva kráľovského dvora, predovšetkým vyzdvihujem intenzívneho Jonathana Rhys Meyersa v hlavnej úlohe.

Cárske Rusko ako moju obľúbenú filmovú kulisu som si prostredníctvom krásnych záberov na zasnežené cimburie Moskvy či šíre brezové háje na Sibíri, umocnené pôsobivou hudbou a veľkolepou výpravou vychutnal naozaj s veľkým pôžitkom..Na "pekelný stroj" šialeného vynálezcu som hľadel s patričným úžasom, charakteristiky "ruskej duše" ma celkom pobavili, i keď som mal pocit, že občas sa až príliš tlačilo na pílu.. A ten najdôležitejší element klasických veľkofilmov - silná love story - ma tiež dostala tam kam mala, aj keď svojou intenzitou sa predsa len nevyrovnala [ v mojich očiach ] neprekonateľnému príbehu lásky Jurija Živaga a Larisy Antipovny..Michalkov demonštruje svoje režijné zručnosti [ obrovské ako Rusko ] v každej scéne a podarilo sa mu stvoriť pre niekoho možno trochu "hollywoodsky" ale v každom prípade mnohými pôvabmi oplývajúci historický veľkofilm.