infotext

Ako film to zas až tak dobré nie je, a viem si predstaviť aj spôsoby, akými by mohlo byť, ale ruku na srdce - napadlo by vás, že niekedy môže pod značkou Barbie vzniknúť čosi podobné? Číra cukríková anarchia. Zaslúžený blockbuster podľa pravidiel 5-ročného dieťaťa v 50-ročnej feministke. A vlastne by mi vôbec nevadilo vidieť to ešte raz. Ale subtílnosť Malých žien nečakajte...

Možno je to tým, že som čítal Raymonda Carvera (a svojím spôsobom ho mám rád - ono sa celý ten film dá pozerať vlastne aj ako pocta jemu a M. Keatonovi, resp. ako autorsky poňatá adaptácia Carvera - kniha v divadle vo filme zároveň), možno tým, že som prežil krátky, ale intenzívny čas v divadelnom zákulisí, možno tým, že som si o filme nič nezisťoval a vďaka tomu ma dokázal prekvapiť... mňa to každopádne dostalo a neváhal by som si to pozrieť ihneď znovu. Inak je až šokujúce, že ten film má desať rokov - vôbec nezostarol. Scenár, réžia, kamera, herci, bubeník - všetko excelentné. Keby som si robil rebríčky, tak jednoznačne TOP 10 minulého desaťročia (2010-2020). Láska.

Lokálny film z lokálnych zdrojov o lokálnej téme pre (prevažne) lokálne publikum. Ale pozor - prívlastok "lokálny" tu neznamená menejcenný, práve naopak, ide o vyslovene pozitívnu vlastnosť. Je to skvelý príklad toho, ako urobiť za minimálne peniaze pôsobivý výsledok. Púšťal by som to ako ukážkovú "case study" pre všetkých tvorcov rozličných dokumentov na objednávku a povinných jázd Dvojky RTVS. Obsahovo treba film oceniť za to, že si nezatvára oči ani pred negatívami a zlyhaniami, hoci sa v nich ani príliš silno nerýpe, čo je zas pochopiteľné vzhľadom k téme a osobnému zaangažovaniu spolurežisérky. Formálne je zas zaujímavé sledovať ako tvorcovia z nedostatkov resp. obmedzení robia prednosti (typické aj pre ďalšie Pavlíkove filmy, najmä OUCA je v tomto veľmi kreatívna a navyše aj divácky univerzálnejšia). Rozprávanie cez fotky nie je až tak ojedinelé, hoci tu tvorí 95 percent filmu, ale použitý materiál je dosť rozmanitý na to, aby to nenudilo. Mne osobne to nevadilo vôbec, väčšinu času som si to ani neuvedomoval...