FeiNike

Išiel som na Everest a dosiahol som presne to čo som chcel: plnohodnotný kino zážitok hodný [nie najlacnejšieho] vstupného. Počiatočný zmätok v spleti postáv kto je kto veľmi rýchlo zatienili kamerové nálety na grandiózne himalájske scenérie, zdatné budovanie atmosféry, tep zvyšujúca akcia [neznalosť skutočných udalostí je tu rozhodne prospešná] a ku koncu sa dostavil aj nečakaný emocionálny masaker. Otázky typu prečo a čo by sa stalo keby odrazu zmetie ako lavína mrazivo ultimátny argument vyslovený jednou z postáv filmu: The last word will always belong to the mountain..

Veeelmi tazke hodnotenie. Ten spravny creepiness factor tu rozhodne neabsentuje a zopar scen sa fakt zaryje az pod kozu ale ako celok pre mna skor sklamanie ako nadsenie. Analyza ludskej rasy cez mimozemsku optiku je genialny motiv ktory Glazer spracoval posobivo a sugestivne ale na moj vkus az prilis abstraktne. Pri citani knihy som ani raz nemal pocit ze sa nudim, pri sledovani filmu som sa s pribudajucim casom neubranil pocitu monotonnosti. Preto ma trochu mrzi ze sa tvorcovia nedrzali kniznej predlohy ktora tiez nie je nabita zbesilou akciou ale myslim ze obsahuje dostatok potencialu na to aby sa podla nej natocil film [minimalne] rovnako znepokojivy ale ovela zaujimavejsi ako tento. Na zaver pochvala za paradnu kameru a magneticku Scarlett v hlavnej ulohe.

Agora pre mňa predstavuje vzácny filmový zážitok pretože ma nadchla rovnakou mierou po formálnej [hudba+kulisy starovekej Alexandrie=wow] ako aj obsahovej stránke [čo sa mi už dobre dlho pri žiadnom filme nestalo] a vyslovene ohúrila v detailoch [snímanie z vesmíru, Hypatiin posledný pohľad na elipsovitý otvor v streche]. Amenábar [spolu s výdatným prispením oduševnene hrajúcej Rachel Weisz] vzdal zaslúženú poctu slobodnému duchu a pokrokovým myšlienkam jednej neobyčajnej ženy a stvoril majstrovské dielo veľkej hodnoty ktoré je kontroverzné [ja osobne film nevnímam ako nenávistne antikresťanský ale chápem ak tak na niekoho pôsobí], dôležité, nadčasové [náboženský fanatizmus plodiaci večný kolobeh násilia], tragicky doliehajúce..

Magická kamera, nádherný hudobný motív Franza Schuberta a above all mrazivo krásna Catherine Deneuve verzus strapatá Sarandon, rušivý mejkapový exces meniaci hlavu Davida Bowieho na černobylský karfiol a smiešnotrápny spomalený záver nemajúci konca..Veľmi rozporuplný zážitok..Hlad na jednej strane disponuje podmanivou atmosférou, ale príbeh je podaný dosť nešťastným spôsobom a výsledkom je chaos a pocit premrhaného potenciálu.

Najmrazivejší thriller aký som videl za minimálne posledný rok..Výborný námet a výborné spracovanie

Adaptácia slávneho francúzskeho románu je mimoriadne efektívna aj v prostredí Šanghaja tridsiatych rokov dvadsiateho storočia..Snaha o vizuálny "glamour" je evidentná z každého záberu a musím priznať že tomuto príbehu z vyššej spoločnosti veľmi pristane[s výnimkou jednej podľa môjho názoru trochu prehnanej balkónovej scény ktorá na mňa zapôsobila ako gýčová reklama na nejaký francúzsky parfém]..Rovnako i zakomponovanie niektorých charakteristických prvkov čínskej kultúry ako aj dobových skutočností [v okrajovej miere práve tak aby mohli jemne prehĺbiť charaktery postáv ale zbytočne neodpútavali pozornosť od hlavnej osi príbehu] považujem za dobrý nápad, ktorý známemu deju dodáva stupeň originality..Herecké obsadenie troch ústredných postáv snáď ani nemohlo byť lepšie, pričom mi nedá nevyzdvihnúť Ziyi Zhang, ktorej herectvo je v každom momente tak presné, až si človek[ja] uvedomí, že čínska posadnutosť perfekcionizmom sa uplatňuje skutočne v každej oblasti, hereckej profesii nevynímajúc..Po všetkých týchto chválach to ale zaklincujem vyhlásením, že number one nebezpečnými známosťami pre mňa i naďalej zostáva Frearsova verzia z roku 1988.

Silno charizmatickí a odzbrojujúco roztomilí členovia psieho hereckého ansámblu sú tu jednoznačnými hviezdami a spoľahlivo ťahajú tento veľmi zručne zrežírovaný a sympatický príbeh o silnom pute medzi človekom a zvieraťom.

Vcelku baviaci dobrodružný film s úchvatnou kamerou, skvelou hudbou a nejedným instantným žánrovým klišé..Snaha sa cení a ja v tomto prípade oceňujem štvorhviezdicovým hodnotením, za okrem vyšsie spomenutého [mínus tie klišé a veľké plus V-Y-N-I-K-A-J-Ú-C-O natočené scény birdman competition] najjmä za poctivý prístup k téme keďže tvorcovia si evidentne dali námahu, dôkladne naštudovali fakty i mýty o histórii Rapa Nui a výsledkom je tak podľa môjho názoru relatívne vydarený pokus o komplexné a autentické priblíženie jednej fascinujúcej etapy dejín najizolovanejšieho ostrova našej planéty..Napriek relatívnej spokojnosti s touto Reynoldsovou verziou mi ale nedá nevyjadriť názor, že pád stromov, kamenných obrov a následne i celej ostrovnej civilizácie je tučný šťavnatý námet, ktorý by si zaslúžil kvalitnejšie filmové spracovanie, niečo temnejšie, tragickejšie, drsnejšie, monumentálnejšie, proste niečo čo by ma nielen zaujalo, slušne pobavilo na jeden večer ale vyrazilo by mi dych a navždy sa vrylo do pamäti..Nezostáva než dúfať, že toto moje filmové želanie bude jedného dňa splnené.

Pre mňa určite pozitívne prekvapenie..Prostý príbeh generačného konfliktu zasadený do prostredia [mne osobne dosť povedomého]slovenského zapadákova ma zaujal najmä kryštalicky realistickým zobrazením života protagonistov, ktorí vďaka [na pomery slovenských filmov] netradične neafektovaným výkonom hereckého obsadenia [z ktorého asi 90% som videl prvýkrat v živote, čo samozrejme vhodne znásobilo efekt naturalizmu] pôsobia naozaj uveriteľne [a nie vždy sympaticky]..Kto znáša filmy typu Štěstí či Divoké včely podľa mňa ocení aj Dom.

Rozhodne jeden z najhorších filmov aké ma v mojom nemladom živote postihli, takže prečo tomu vlastne tak škandalózne štedro udeľujem dve hviezdy? Asi to bude tým, že môj bezhraničný úžas nad absurdnosťou scenára [ktorý začal hneď pár minút po úvodných titulkoch keď má divák akože uveriť tomu že hlavná deva v podaní Bo Derek je stále panna] ma udržal pri filme až do konca [naozaj, takáto explózia wtf dialógov a scén sa len tak niekde nevidí!!], pobavil ma tam kde ma pobaviť zrejme nemal, ale priznávam že ku koncu už aj tie [po x-tý krát obnažené] vnady inak veľkej sexice Bo začali nudiť.