JohnnyD

Horor to nie je ani zďaleka. Veľmi nudná voľná adaptácia Stevensonovej novely, ktorej chýba akákoľvek hororová atmosféra. Hyde vyzerá ako oholený Jekyll. Nuda.

Myslím, že viacerí nepochopili, komu je tento dokument určený. Je to náhľadom na desivú dobu mečiarizmu pre generáciu dnešných tínedžerov od dievčaťa, ktoré vyrastalo v deväťdesiatych rokoch. Od tej, ktorá si to pamätá skreslene a letmo tým, ktorí si to nepamätajú vôbec. A v tomto je dokument skvelý. Nvotová výborne prezentuje hlavné momenty v živote Mečiara a chytro do toho strihá aktuálne zábery samotného "Lenona", ktorý sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti a užíva si v Elektre svoje bohatstvo. A dnes tu máme jeho pokračovateľov.

Napriek úvodnej vysvetľovačke kto je kto, je tento opus o najmocnejšom človeku povojnového Talianska pre netalianského diváka (a to nejaké znalosti o talianskej politike mám) takmer neuchopiteľný. Sorrentino tu síce buduje svoj typický štýl dlhých záberov bez strihu (párty a gratulácie sú asi najlepšou scénou) a videoklipovej štylizácie, kedy kombinuje kontrastujúcu popovú a rockovú hudbu s "nudným" prostredím politiky, výsledok je ale menej opulentný a vizuálne pôsobivý ako jeho neskoršie filmy. Na druhe strane oproti tematicky podobnému Silviovi je Božský násobne menej patetický a do seba zahľadený.

Grrrl power! Birds of Prey má fantastické akčné scény (lepšie ako v John Wick 3), famózny casting (Ewan McGregor si Black Mask pekelne užíva), prekvapivo koherentný noirovský príbeh, osviežujúci feministický pohľad na ženské (anti)hrdinky a najmä nádherný vizuál (už len ten klub je skvostný). Škoda je len, že Cathy Yan nejde na plný plyn a najmä prvá tretina je rozťahaná a zbytočne venuje veľa času vypĺňaniu diery medzi Suicide Squad a Birds of Prey. Osekať o 15 minút a zrýchliť tempo a je to dokonalé.

Za mňa super crossover, do dokonalosti tomu chýba len, keby to išlo viac na detského diváka a žánrovo na paródiu (ako napríklad crossover so Scooby Doo), kde by sa mohli tvorcovia viac vyblázniť.

Mám radšej tieto sólovky ako Justice League mlátičky, majú totižto násobne lepšiu atmosféru. Poteší, že Batman je tu po dlhom čase zase raz detektívom, záverečné odhalenie je ale triviálne a celý príbeh je v podstate len o tom, ako epizodicky do neho zapracovať všetkých kultových zločincov a zakončiť to "šokujúcim" zvratom. Toto je jeden z nosných batmanovských románov ostatnej doby?

Oceňujem regulérnu Wonder Woman sólovku s väčšinou jej hlavných záporákov, skvelé zasadenie do gréckej mytológie, ale čo sa týka príbehu je to strašný (predvídateľný) priemer a ten úvod so Stevom a originom Wonder Woman je po animovanej sólovke, hranom filme a nespočetnej účasti v animákoch úplne ale úplne zbytočný.

Zápletka o spojení síl Justice League z 21. a 31. storočia je fajn, ale inak to ide na klasického autopilota s množstvom nudnej akcie. Sam Liu by si mohol dať oddych.

Takto sa udržiava klasika pri živote. Nejde len o román ale aj o žáner dobovej kostýmovky. Greta Gerwig nekonzervuje štýl, ale náležite ho modernizuje (fantastické rozhodnutie vyrozprávať príbeh nelineárne) a to bez toho aby žáner stratil svoj šarm. K tomu pravdaže patrí famózny casting (Saoirse Ronan je najzaujímavejšia herečka generácie) a skvelá hudba Alexandra Desplata. Síce nie som cieľovka a občas sa film trochu tiahol, tlieskam odvahe ísť do toho a nenechať sa strhnúť tendenčnou modernizáciou.

Kto by to povedal, že najlepší feel good roka bude coming of age o Hitlerjugend? Jojo Rabbit je podobný rokenrol, ako bol svojho času Wolf of Wall Street. Technicky to dokonalé nie je, ale cítiť v tom strašne veľa energie, zápalu a punkovej odviazanosti. Má to srdiečko, kopec humoru, ale najmä skvelú myšlienku a bohovských hercov (Rebel Wilson!). Taká Scarlett Johansson je tu azda ešte lepšia ako v Marriage Story. Taika dáva!