Recenzie (3 647)
Pochované hriechy (2009)
Tommy Lee Jones je vynikajúci, ale v tej roztrieštenej chaotickej réžii toho veľa nezmôže. Film pôsobí, akoby Tavernier ani nečítal scenár, alebo akoby každú scénu točil niekto iný. Škoda, námet a lokácia vyzerali byť zaujímavé...
Nehanební bastardi (2009)
Kým v predošlých filmoch Tarantino poumelčoval brak, teraz to urobil presne naopak. Inglourious Basterds je úžasná inšpiratívna popartován koláž, ktorá dokáže umelecky nadchnúť, brutálne pobaviť a dramaticky dojať. A dokáže presvedčiť, že americký akcent môže dostatočne konkurovať britskému.
Kvílení vlkodlaků III (1987)
Vlkodlaci? Pche, nič také, bieli austrálski aborigéni meniaci sa na kengurodlakov, či tasmánskych tigrodlakov! A okrem toho ešte hodina a pol amatérskej nudy. Ďakujem, neprosím...
Piráti na vlnách (2009)
The Boat that Rocked je presne ako rocknroll. Zábavný, svižný, ale naivne detinský, keď sa snaží byť vážny a romantický. Film k vode posielajú hlavne scény, kde niekto niekoho podvádza (napr. každá scéna s inak rozkošnou Marianne), ktoré sú hlúpe a emočne chladné. Richard Curtis sklamal, kto by čakal, že zlyhá práve na romantickej línii. A až tak fatálne. Škoda, napríklad taký Rhys Ifans posunul hranice termínu "boh" znova o kúsok ďalej.
Pro jedno kousnutí (1985)
Prekvapivo skvelá oddychová 80s jednohubka s mladým Jimom Carreym (jeho prvá hlavná rola) a sexy Lauren Hutton.
Školák vlkodlak (1985)
Michael J. Fox, osemdesiate roky a vlkodlaci, ideálna kombinácia, ktorá akosi vyfučala do prázdna. Nudný scenár, žiaden humor, nulová hororová atmosféra, čudné pozadie vlkodlakov a smiešne masky... niekedy ani Michael J. Fox a synťáky nezachránia film.
Súkromná škola (1983)
Hlúpa a naivná komédia, ktorá ťaží hlavne z atmosféry osemdesiatych rokov, skvelého soundtracku a z hojného zastúpenia zvieracej ríše od bobrov až po kozy.
Babiččin dům (1988)
Skvelý námet o deťoch odhaľujúcich temné zákutia vidieckeho domu starých rodičov je zničený tuctovým scenárom a amatérskou réžiou. Nemá to veľmi ani atmosféru, lebo väčšina filmu sa odohráva cez deň a pointa a vyvrcholenie vyšumia do povetria.
Jožo Pročko pokúša (2000) (relácia)
Projekty "čo ľudia urobia za peniaze" majú úspech, len keď "to" zaváňa extrémom. Problém je v tom, že sa to môže ľahko vymknúť do nechutnosti alebo amorálnosti. Ale to je úplne jedno, lebo JPP nikdy nemalo túto ambíciu. Bola to len vykalkulovaná výplň medzi reklamami.
Nikdy nehovor nikdy (2006) (relácia)
... a tak Jožko Pročko odišiel do JOJky a utrhol sa z reťaze. Dostal väčší priestor a už nikto nekrotil jeho sklon ku gýču. Zmizli diváci v štúdiu, pribudli trápne Pročkove výstupy, často "groteskne" zrýchlené, doplnené o detinské zvuky. A z toho hlavného, na čom stála relácia, zo skrytej kamery sa stala trápne egocentrická Pročková prehliadka bez humoru a s pachuťou trpkého úsmevu.