farky

Jeden z najlepších slovenských filmov. Ponurá temná atmosféra vytvorená skvelými interiérmi a stále niekde vzadu dobiedzajúcimi zvukmi. Psychologický thriller s prvkami hororu vás párkrát nadvihne z kresla. Odporúčam si tento film pozrieť v kine. Vypichnem výborne vybrané miesto natáčania - ponuré pusté chodby kúpeľov trochu v kontraste s prvorepublikovým zariadením apartmánu a socialistickým lookom spoločenských priestorov. Dej nie je zasadený do konkrétneho časového obdobia, pretože to nie je podstatné. Skvelo vybraní herci - majstri svojho umenia nenechávajú priestor na žiadny trápny monent. Vyzdvihol by som výborne zahranú postavu riaditeľky v podaní Évy Bandor. Smršť je naozaj výnimočný počin Petra Bebjaka u ktorého si už zvykáme na latku nastavenú poriadne vysoko. Film, ktorý by určite obstál v svetovej konkurencii. Postupné naberanie obrátok k záveru so šialeným tempom mi ešte dlho ostalo v hlave a ja som rozmýšľal ako to vlastne bolo. A to mám na takýchto filmoch najradšej, keď pri záverečných titulkoch ostanem prikovaný v kresle a ešte dlho potom o ňom rozmýšľam.

Vizuálne výborne zvládnutá temná až mystická atmosféra dediny v bohom zabudnutej doline so všeobjímajúcou prírodou. Svoju krutosť tu viac ako prírodné živly dokazujú ľudia. Ak sa tu narodíte ženou, nedajbože v "neúplnej" rodine, alebo vám matka spácha samovraždu, neubránite sa pohŕdaniu, odcudzeniu a nenávisti. Poľahky potom môžete za všetky posraté životy ostatných dedinčanov. Rovnako to platí ak ste inak orientovaní, alebo jednoducho akokoľvek vytŕčate z davu. Krutosť voči slabším aj svojim najbližším je žiaľ nepochopiteľne zakorenená v našich rurálnych dejinách. Náboženský fanatizmus k tomu určite neprispieva. Sledujeme premenu úžasnej Judit Bárdos v roli Juliši ako mladej veselej nekonvenčnej dievčiny na ženu s prázdnym pohľadom bez nádeje. Čiernobiele spracovanie vynikajúco dotvára celkovú atmosféru blížiaceho sa zákonitého konca a mimovoľne sa mi vynára spomienka na kultové spracovanie ďalšej lyrizovanej prózy spred polstoročia Drak sa vracia.

Nepamätám sa, kedy som sa v kine tak nasmial. A nepamätám sa ani na výbuchy smiechu plného kina. A už vôbec sa nepamätám, že by po filme diváci tlieskali. Ten potlesk bol spontánny a zaslúžený. Ten film bol totiž slovenská komédia! Slovenská komédia - termín, pri ktorom sa pousmejeme. Ale skôr trpko a ironicky. Na tejto slovenskej komédii sa však zabavíte a nasmejete. A nakoniec, nemôžem inak - Zdeněk Godla je talent od Boha. Kurva piča!

Po dvoch dieloch poriadna nakladačka! Výbuchy smiechu po každej hláške. A že ich tam bolo, neveril som niekedy vlastným ušiam. Páni Prušinovský, Kolečko priniesli Most! na Slovensko. Pán Hřebejk, smekám. Aj keď nefandím komerčným televíziám, tejto tlieskam, že dokázala priniesť túto nekorektnú trpkosmiešnu komédiu na naše zadubené Slovensko, ktorá cez humor ostrý ako britva nastavuje zrkadlo nám všetkým. A na záver snáď len toľko, že uraziť môže len malomeštiackych chudákov.

Veľmi rozpačitý film. Stále som čakal názor z druhej strany. Nakoniec celý film vyznel tak, že tie hnusné vlky patria maximálne tak do zoo a do televízie a treba ich všetky vystrieľať. Úplne ma odrovnalo, keď toho hňupa s ovcami nechali doznieť na záver ako hlavný odkaz filmu.

Zaujímavý námet, ktorý by mohol sľubovať milú ľahkú francúzsku komédiu. No v skutočnosti je to neskutočná nuda s pár vtipnými momentami medzi množstvom trápnych scén. Absurdnosťou môže Taburin konkurovať dokonca aj Pene dní. Veľké sklamanie.

Sugestívna čiernobiela depka o chobotnici totalitnej moci a jej praktík ktorú však vždy tvoria jednotlivci. Niektorí majú slabý charakter, na iných majú niečo oni a ak ani jedno ani druhé, dopomôže hrubá sila. Ako by sme sa v tej situácii zachovali my? Úžasná vizuálne silná, umelecky spracovaná snímka diváka svojimi čiernobielymi obrazmi vtiahne do seba a podporená taživou zvukovou kulisou nepustí až do konca. Dej v náznakoch a nedopovedaných obrazoch núti si film pozrieť ešte raz.

“Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili." George Santayana. Film,  ktorý by mal vidieť každý z nás. Film, ktorý by mal byť v učebných osnovách. Intímny príbeh dvoch obyčajných mužov, ktorým sa podarilo niečo nepredstaviteľné. Utiecť z Osvienčimu. To nie je Colette (aj keď proti Colette nič nemám). To je reálny príbeh, ktorý sa stal. A reálne je aj natočený. Nič tam nie je navyše, nič umelo prifarbené pre väčší divácky uspech. Krutá desivá holá realita. Človek má pocit akoby bol jedným z nich. V nemom úžase civí na obrazy na plátne v obrannom postoji s prekríženými rukami na prsiach. Úžasne presvedčivá sugestívna kamera Martina Žiarana celý zážitok len umocňuje. Záverečné titulky s úryvkami výplodov novodobých obdivovateľov diktátorov, fašistov a nacionalistov pripomína uvedený citát aká tenká je čiara medzi dneškom a minulosťou.

Totálna pecka, svetové dielo. Skľučujúca ťaživá atmosféra ako v Lynchových filmoch. Postavy toho nahovoria asi toľko a vo filmoch Akiho Karismäkiho. Obrazové vykreslenie baladického príbehu na pozadí skvelej hudby, ktorá dotvára dej či už až apokalyptickými sekvenciami doplnené zhlukmi nejasných hlasov, bučiacich kráv a zoniacich zvoncov, alebo ohlušujúcim tichom. K tomu odzbrojujúca kamera zaberajúca detaily postáv a víriaceho sa pozadia drsnej, ale krásnej prírody. Proste šmakocinka.

Účastníci večere majú byť priatelia, no ich konverzácia tak nevyzerá. Ironické poznámky, neúprimnosť postáv, ostré výmeny názorov. To mi nepríde ako večera s priateľmi. Herci prehrávajú a celé mi to prišlo také násilné a neuveriteľné. Pár scén je zábavných, ale po polovici som to mal chuť vypnúť. Urobil by som ale chybu, pretože geniálne urobený záver aspoň trochu napravuje celkový dojem.