IceQueen

Zo začiatku som mala trochu problém sa v tom zbesilom kotkodákaní a mätúcich vzťahoch vyznať. Špeciálne, keď sa paralelne odohrávali dva dialógy, kedy bolo treba pohotovo a duchaplne odhadovať, ktorý titulok patrí ku ktorej postave. Najviac ma zaujala linka s tetou Ivete, ktorá vyústila do naozaj intenzívneho finále. Cláudia išla po stopách telenovely, tam som až taká nadšená nebola. Trochu som s hodnotením váhala, niektoré pasáže boli vyložene zdĺhavé a zbytočné. Pozerám, že direktorov cut má 185 minút, to už by bolo nad moje sily.

S Bradleym by som sa nebála absolvovať ani nočnú prehliadku Ciudad Juárez oblečená len v stodolárovkách a s ruksakom plným drog na chrbte.

Vopred upozorňujem, že môj komentár obsahuje spoiler a sprosté slovo, za ktoré sa s červeňou v tvári ospravedlňujem... Čurák!

Po troch upachtených epizódach pravdepodobne definitívne odkladám ad acta. Možno je to unáhlený čin a prídem tak o obohacujúci zážitok svojho života, ale tri testovacie diely so secondhandovým obsahom a obsadením rozhodli za mňa. A navyše, z každého príbehu nebezpečne huláka hrozba morálneho ponaučenia na spojenoštátovský spôsob, čo na moju nežnú dušičku pôsobí ako repelent.

POMO ma svojim komentárom rozpálil tak, že som k televíznemu prijímaču usadala s rozšírenými zreničkami a motýlikmi v brušku. Žiaľ, po prvej epizóde mám pocitovo bližšie skôr k verbalovi. Na druhej strane, musím sa priznať, že mi šéfove sugestívne slová neodbytne víria v hlave, takže asi dám Refnovi ešte šancu uspokojiť ma v ďalšom kole. Možno sa nám spolu podarí objaviť ideálne tempo. Ako mi raz jeden gentleman povedal "neponáhľajme sa, máme celú noc". Alebo to bolo "Nezastavujeme, máme zpoždění!"?

No neviem, ale podobne by som sa asi cítila, keby ma atraktívny chlap pozval na drink, len ho zaplatil, odišiel a nechal ma aj s mojim pitím osamote. Samozrejme, že by som to vypila, žiadne slušné dievča neodmietne alkohol, no zároveň by som aj naivne dúfala, že sa vráti (ten chlap, nie drink). Proste a jednoducho, lákali a nedodali v plnom rozsahu.

Keby tam ten chlapčiak občas na niekoho nevybafol zo zálohy, asi by som pospala.

Keby som sa s natiahnutou Jenny dostala do záberu, vyzerala by som ako Bolek Polívka v mladších letách. Tiež spôsob, ako si zabezpečiť štíhle a dlhé nohy (tvár, okolité predmety, tanečníkov...)

V Argentíne sa inšpirovali motivačným heslom všetkých lúzrov, ktoré hrdo hlása, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta a tak sa vys...prdli na pointu. Ja som divák prízemný, preto nie je v mojich silách takú scenáristickú lenivosť patrične doceniť. Nebyť názvu predlohy v titulkoch, asi by nám naozaj neostalo nič iné, len slepo hádať.

Čo vám budem hovoriť, neprecitla som.