Recenzie (2 770)
Ilsa, sibiřská tygřice (1977)
Filmársky profesionálnejšie než prvý diel série (Ilsa, She Wolf of the SS) a taktiež s lepším scenárom. Ten obsahuje zhruba v polovici filmu jeden nečakaný zvrat a premiestnenie celého deja do nového prostredia a tiež prekvapivo dobrý, otvorený záver. Ale hodnotiac Ilsa, the Tigress of Siberia nezávisle na sérii, ako samostatný film, je to zase len ďalšia hovadina. Veľmi krvavá hovadina s množstvom nahoty.
La casa sperduta nel parco (1980)
Ach bože, zlatý Alfred Hitchcock. Ako thriller je to absolútne nemožné, nudné, so zlými hercami, nenápaditým a kŕčovitým scenárom a s nulovým vizuálnym štýlom (ach bože, zlatý Dario Argento). Ale to sa od talianskeho brak-makera Ruggera Deodata dalo čakať. Čo ma však prekvapilo, film je skutočne iba thrillerom a je v ňom minimum krvy a žiadne znásilnenie. Miesto nepríjemného pocitu, ktorý mi navodil Deodatov Cannibal Holocaust, som sa pri ňom akurát nehorázne nudil. Britva úchyláka síce preskúma všetky krivky kompletného dámskeho osadenstva, ale nikdy k ničomu nedôjde. A tá "prekvapivá" záverečná pointa... ach bože!
Matrix (1999)
Efektný štýlový akčňák, ktorý diváka odzbrojí famóznym vizuálnym kabátom a skrze skvelý nápad s paraleným svetom v ňom evokuje pocit, že je aj niečím viac, než iba fektným, štýlovým akčňákom.
Hlbiny mora 3D (1994)
Zopár pekných a zopár tuctových podmorských záberov. Ospravedlňuje snad niekoho použitie 3D technológie za natočenie dokumentu o ničom?
Šerifovia (1998)
Solídny thriller, ktorého hlavným handicapom je absencia tak výrazného hlavného hrdinu, akým bol Harrison Ford v jeho predchodcovi The Fugitive. Ale je tu až tak potrebný, keď sa do sítosti namlsáme prďáckych agentov z teamu Tommyho Lee Jonesa? Žiadna hitparáda, ale nenudil som sa ani sekundu.
On, ona a ja (1994)
Kultivovaná, sexuálne voľnomyšlienkárska komédia o vzťahoch a nevzťahoch mladých. Spolu so Singles špička v žánri.
6 dní, 7 nocí (1998)
Nezáväzné dobrodružné pobavenie, od ktorého pri pohľade na mená tvorcov v titulkoch očakávate viacej, než čo ponúkne. Nie je vyslovene blbé a má aj svetlé momenty. Akurát je nenápadité a nevyužíva naplno hviezdny potenciál hereckého obsadenia.
Stroj času (1993)
Inteligentný a pútavý psychologický horor o malom antickom prístroji, ktorý vysáva krv, a jeho obeti, starom dedkovi, ktorý sa postupne poddáva jeho vábivej skaze. Guillermo del Toro to mal v ruke už v začiatkoch kariéry.
Stigmy (1999)
Efektný videoklip so satanskou tematikou a rytmickým soundtrackom. Ale nadšenie z obrazu a zvuku opadá v momente rozsvietena v kino sále. A potenciál oslovenia diváka čímkoľvek iným, filmovým, zostáva na bode mrazu.