POMO

Na tuctový komerčný produkt veľmi slušne prepracované, strhujúce od prvej do poslednej minúty. Vo výsledku v divákovi nič hlboké nezanechá, dokonca ani potrebu opakovaného zhliadnutia, no na tých 90 minút ho vcucne a nepustí. A záver snáď može rozčúliť iba niekoho, kto nikdy nevidel americký mainstreamový akčňák.

Sympatická blbůstka, ktorá síce nevystrelí zo sedačky X-menovskou či Spider-manovskou dynamikou a veľkoleposťou, ale príjemne pobaví exhibíciou Roberta Downeyho (celý film stojí na ňom) a vôbec prekvapí zaujímavým hereckým obsadením. Jeff Bridges ako holohlavý zloduch a Gwen Paltrow ako asistentka superhrdinu, to sa len tak nevidí. Ináč je ale Iron Man otravne nezávadný, rodinný, až detský. Chcelo by to viacej cynizmu a dospeláckeho nadhľadu.

Cestu k hlavnej postave si hľadáme postupne, odkrývaním jeho niekdajšieho fungovania v nefunkčnej rodine. Spočiatku preto može byť vzťah k nej chladný, hlavne pre prehnane radikálne outsiderské názory a neochotu súhlasiť s čímkoľvek z konzumnej reality. Tento chlad k Chrisovi som ale ako divák postupne prekonal… a na konci mi stekali slzy po tvári. Múdry, psychologicky prepracovaný a čo do existenčných otázok hrdo angažovaný film. A navyše krásny. Sean Penn je Osobnosť. Jeho pocitové zobrazenie Los Angeles považujem za druhú najlepšiu scénu filmu (tou prvou je úchvatne zostrihaný záver).

Dobre obsadený a vizuálne nádherne nakrútený epos, v prekrásnych kazachstánsko-čínskych exteriéroch. Bohužiaľ ale podľa scenára, ktorý je iba o kúsok zmysluplnejší, konzistentnejší a strhujúcejší než bol ten k Emmerichovmu 10,000 BC. Ach...

Jumper pre seniorov.

Béčkový zlepenec sto krát videného, bez jediného nápadu, s neprehľadnými akčnými scénami a plochými postavami. Na čím väčšom priestore sa Neil Marshall pohybuje - či už ako scenárista alebo ako režisér - tým väčší je z toho prúser. Doomsday je jeho najrozsiahlejší film.

Paul Thomas Anderson s kameramanom Robertom Elswitom sú filmoví vedci, Daniel Day-Lewis je pán nadherec a ich There Will Be Blood sa veľmi pravdepodobne stane Občanom Kaneom tohoto storočia. Cynický, originálny, epický obraz kapitalistickej Ameriky. Masterpiece.

Posledný vlak som videl v marci 2008 v raritnom prastarom kine (vesnička Nučice při Prahe, v kine boli suché záchody - latriny!), čo filmu nesmierne pridalo na atmosfére a mne na pozitívnom dojme z neho. Oceniť je treba zámer tvorcov ukázať intenzitu predpeklia, kým ostatní filmári ukazujú len samotné peklo. Posledný vlak, celý sa odohrávajúci vo vlaku smerujúcom do Osviečimy, končí príchodom do pekla, pričom divák je už tu tak zhrozený, že nepotrebujete ani nechce ísť ďalej. Spočiatku film pôsobí ako režijný debut naivného režiséra divadelných komédií, postupne ale prejde do depresívnej drámy, ťažiacej z dusnej atmosféry a osvedčenej nálepky „takto to skutočne bolo“. Škoda len, že sa filmu nedarí viacej ťažiť z jednotlivých postáv.

Naivná CGI rozprávka, ktorá s výnimkou úvodného lovu na mamutov nemá absolútne čo ponúknuť a nie je zábavná dokonca ani predpokladanou emmerichovskou blbosťou. Dávno som nemal pocit tak zbytočne strávených dvoch hodín v kine. Prázdnota na tretiu – od uší až po členky – od scenáru až po hercov. Des.

Lacné DVD béčko od Weinsteinovcov. Typ filmu, ktorý sám seba pochováva už príšernou hudbou z úvodných titulkov a lá PC hry z 90. rokov, a svoju lacinosť potvrdzuje smiešnym kamerovým efektom „z pohľadu leva“. Prekvapivo tu ale občas nejaká tá lakačka funguje a dve scény dokonca vyzerajú, že ich niekto režíroval. Čo tu ale robí Bridget Moynahan?