Alfonz Bednár

Snímek odehrávající se v padesátých letech, ale ohlížející se i za vzdálenější minulostí, vznikl na motivy novely Alfonze Bednára „Rozestavěný dům“, která měla poprvé vyjít v roce 1956, ale neprošla přes tehdejší cenzuru. Ke čtenářům se poprvé dostala až v šedesátých letech. Scenáristé zachovali postavy a základní osu příběhu, zároveň ovšem příběh upravili tak, jak by jej autor předlohy hypoteticky mohl napsat ve svobodnějších podmínkách. (Letní filmová škola)

Vizualizácia diela je vzhľadom na Bednárov scenár protirečivá. Vo filmovom spracovaní fresky v dóme pretína necitlivo nainštalované elekrické vedenie, vrátane krabice so spínačom organa, čo má signalizovať barbarstvo voči interiéru sakrálneho priestoru. Bednár, naopak, poukazuje na nedôstojné zaobchádzanie s relikviami vo vnútri chrámu skrz hŕbu drevených vyrezávaných sôch, nahádzaných v debne, pričom svätí majú poodlamované nosy a prsty. Nejde o možnú hodnovernosť miesta a aktu poodlamovaných kostí svätých, ale o Uhrov odlišný postoj vnímania posvätného. Bednár vo svojom scenári popisuje interiér kláštorného kostola ako tuctový, Uher ho však vo filme predstavuje ako pôsobivý priestor stredovekej architektúry. (Biopler)

Postava gvardiána v Bednárovom diele je novodobý farizej, smilniaci kňaz a prívrženec nacizmu. Je to na míle vzdialené postave z filmu, avšak Bednárom vykreslená podoba filmovej postavy by vo svojej dobe len ťažko prešla odporúčajúcim schválením. (Biopler)

Uher aj Bednár nečakane vniesli do slovenského filmu liturgiu, biblický jazyk, obrovský, no zároveň intímny priestor kláštora, čo na dlhé desaťročia špecifikovalo toto dielo ako ojedinelý jav v slovenskej kinematografii. (Biopler)

Scenár vykazuje isté analógie s Bednárovým knižným debutom "Sklený vrch". Bednárova autorská odvaha poskytnúť v polovici 50. rokov dielo pripomínajúce, že nielen utópia, ale aj krehké vnútro človeka, ľudské prežívanie sú dôležité, bola v rámci vtedajšej tendenčnosti odmietaná. Postava Nely čiastočne zdieľa osud Emy Klaasovej-Solanovej zo "Skleného vrchu". Srdce oboch žien patrí inému mužovi akému zákonite patria, alebo majú patriť, v prípade "Skleného vrchu" mŕtvemu, v prípade "Organa" nedobytnému rehoľníkovi. Smrť nachádzajú v mladom veku, vykreslenú ako náhodu, avšak je vyústením zrážky dvoch hodnôt. Otcovia oboch postáv sú zhodne malomestskí fašisti v časoch Slovenského štátu. (Biopler)

V Bednárovej filmovej poviedke Felix po úteku z kláštora odchádza spolu so skrývanou židovskou dievčinou Klárou do hôr k partizánom, čo bola v roku 1963 zámienka ako ospravedlniť jeho azyl v kláštore či účasť na pobožnostiach. V ďalšej verzii scenára Felix v civilných šatách takisto uteká z mestečka smerom do hôr, teda iba v náznaku, pričom v publikovanom scenári sa už nevyskytuje ani tento náznak. Odchod k partizánom predstavoval akoby vstupenku, aby sa téma náboženstva, viery a cirkvi dostala od filmovej poviedky do štádia realizácie, aby film prešiel aj cez posudkovú komisiu. (Biopler)

V scenári možno nájsť autobiografické prvky. Bednár počas Slovenského štátu učil, rovnako ako Nelin otec, v Bardejove. V tomto meste Bednár spoznal židovskú rodinu a ich mladú a peknú Edelu, ktorá bola neskôr zabitá. Ukrývaná a nešťastnou náhodou zastrelená Edela mu poslúžila pre vykreslenie postáv Nely aj Kláry. (Biopler)

Filmy
2014	Krok do tmy - kniha
1979	Ráno pod mesiacom (TV film) - kniha
1964	Kolíska (TV film) - kniha

Zaujímavosti (7)