Alfonz Bednár

Prozaik, scenárista a prekladateľ. Absolvoval Filozofickú fakultu v Prahe a v Bratislave (1934-40). Pôsobil ako stredoškolský profesor, pracoval na Povereníctve informácií, bol lektorom a redaktorom vydavateľstiev Pravda a Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 bol dramaturgom a scenáristom Československého filmu v Bratislave.

Do literatúry vstúpil v roku 1945 ako prekladateľ anglo-americkej prózy. Výrazný čitateľský úspech mal jeho román Sklený vrch (1954), v ktorom sa predstavil ako zrelý epický prozaik. Literárna kritika ho zaradila do tzv. povstaleckej prózy aj napriek tomu, že bol osobitým autorom, ktorý sa vo svojich dielach zameral na hrdinu s individuálnym a navyše tragickým osudom.

V druhej polovici 60. rokov sa začal orientovať na súčasnosť a zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry. Románový cyklus Za hrsť drobných je kritikou ľudí modernej doby, ktorým chýbajú citové rodinné väzby. Súčasťou Bednárovho prozaického diela sú aj jeho filmové scenáre Slnko v sieti (1962) a Organ (1964), ktoré sa stali základom novej vlny moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov.

Spolu s ďalšími scenármi Tri dcéry (1967), Génius (1969), Veľká noc a veľký deň (1974), Penelopa (1977) a Kamarátky (1979) dostali filmovú podobu v spolupráci s režisérom Štefanom Uhrom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ako úspešný scenárista sa Bednár uplatnil aj v televízii. V roku 1979 sa realizovala jeho televízna hra Ráno pod mesiacom (r. M. Luther) a v roku 1980 štvordielny televízny film Moje kone vrané (r. Š. Uher).

SFÚ