Anatolij Solonicyn

Anatolij Alexejevič Solonicyn sa narodil 30.8.1934 v meste Bogorodsk v Nižnenovgorodskej oblasti do rodiny s nemeckými koreňmi. Jeho otec bol novinár. Od deviatej triedy žili v meste Frunze (terajší Biškek). Vyštudoval stavebnú priemyselnú školu a pracoval ako zámočník. Trikrát neuspel pri prijímacích skúškach na Ruskú akadémiu divadelného umenia v Moskve, a preto vyštudoval herectvo v Sverdlovskom dramatickom divadle.

Po roku 1960, kedy získal absolutórium vystupoval v divadlách vo Sverdlovsku, Minsku, Novosibirsku a v Talline. V roku 1976 sa stal členom súboru moskovského divadla Lemkomu, kam ho pozval režisér Tarkovskij a stvárnil tu napríklad postavu Hamleta. Prvú spoluprácu s režisérom Andrejom Tarkovským, však zahájil o desať rokov skôr. Keď v roku 1966 náhodou natrafil na publikovaný scenár k filmu Andrej Rublev, Solonicyn sa pevne rozhodol, že sa bude usilovať o získanie hlavnej roly, aj napriek tomu, že sa v tej dobe jeho reputácia opierala len o jednu rolu v krátkometrážnom filme režiséra Gleba Panfilova. Odchádza do Mosfilmu k filmovému štábu Adnreja Tarkovského v dobe, keď je už o obsadení hlavnej roly fakticky rozhodnuté. Napriek všetkým predpokladom však Tarkovskij začne nad Solonicynovým obsadením uvažovať, čo mnohí považujú za veľký risk. Tarkovskij na skúške trvá a aby podporil svoje rozhodnutie pošle fotografie všetkých dvadsiatich kandidátov na hlavnú rolu historikom, ktorí sa zaoberajú stredovekými maliarmi ikon, s otázkou – kto z nich by sa mohol najviac podobať skutočnému Andrejovi Rublovi? Všetci historici zhodne vyberú Solonicynovu fotografiu. Následne dostal Solonicyn možnosť hrať v jednej epizóde a pokiaľ by sa osvedčil, dostane hlavnú rolu. Jednalo sa o epizódu, kedy Andrej Rublev zruší svoj sľub mlčanlivosti a po dlhej dobe opäť prehovorí. Tarkovskij preto navrhol Solonicynovi, aby dva mesiace vôbec nehovoril. Solonicyn tak opúšťa mestské prostredie a pripravuje sa na rolu. Mlčí dva mesiace a postí sa štrnásť dní. Skúška dopadne k spokojnosti všetkých a Solonicyn dostáva hlavnú rolu.

Od tej chvíle sa žiadny Tarkovského projekt bez Solonicynovej účasti nemohol zaobísť a medzi oboma umelcami sa vytvára výnimočný vzťah. Stvárnil role v Tarkovského filmoch Solaris a Stalker a pokiaľ nebola pre Solonicyna žiadna vhodná rola, ako napríklad vo filme Zrkadlo, napísal špeciálne preňho aspoň vedľajšiu rolu. Tarkovskij so Solonicynom počítal tiež pri stvárnení hlavných postáv vo filmoch Nostalgia a Obeť, ale Solonicyn vážne ochorel na rakovinu pľúc ešte pred začiatkom natáčania snímky Nostalgia. Solonicyn pôsobil aj v niekoľkých ďalších projektoch, ako napríklad Ohňom sa neprebrodíš, Svoj medzi cudzími alebo Vzostup.

Bol trikrát ženatý, z druhého manželstva mal dcéru Larisu a z tretieho syna. V priebehu svojej bohatej hereckej kariéry získal niekoľko významných ocenení. Medzi inými napríklad Strieborného medveďa Berlinale za rolu vo filme Dvadsaťšesť dní zo života Dostojevského. Zomrel na rakovinu pľúc 11. júna 1982 v Moskve.

Marcel "Kristusazapad" Šedo