Nelson Mandela

Rolihlahla Dalibhunga Mandela sa narodil 18. júla 1918 v africkej dedine Mvezo ako syn náčelníka kmeňa Thembu. V miestnej škole, ktorú založili misionári mu jeho učiteľ dáva meno Nelson.

Po základnej škole Mandela odchádza na Wesleyanskú strednú školu, kde prvý raz prejaví záujem o právo. Na Fort Hare University, kde chce získať titul bakalára spoznáva Olivera Tamba, s ktorým sa spriatelí a neskôr sa spoločne zapájajú do bojkotu, za čo sú v roku 1940 obaja vylúčení. Mandela dokončí právnické štúdium diaľkovo.

„Vždy sa to zdá nemožným... až kým to neurobíš.“

V roku 1942 sa Nelson Mandela stáva členom Afrického národného kongresu, no o dva roky neskôr s priateľmi Tambom a Sisulom zakladá Ligu mladých. Tým začína jeho boj proti apartheidu, rasovej segregácii. Spočiatku bol presvedčený o nenásilnom riešení situácie, po víťazstve Národnej strany v roku 1948 a najmä po tom, ako bol v roku 1960 v Sharpeville zastrelený neozbrojený demonštrant, prijíma Mandela myšlienky ozbrojeného odporu. Roky 1955 až 1961 si odsedel vo väzení, obvinenia z vlastizrady ho však nakoniec zbavili.

„Nikde na svete nie je cesta za slobodou jednoduchá. Väčšina z nás bude musieť kráčať údolím tieňov smrti dovtedy, kým nedosiahneme vrchol svojich túžob.“

Rok 1961 je pamätný, Mandela sa stáva veliteľom ozbrojeného krídla Afrického národného kongresu pod názvom Umkhonto we Sizwe. V roku 1962 je zatknutý a odsúdený na päť rokov za nepovolenú cestu do zahraničia a podnecovanie k štrajku, o rok neskôr boli zatknutí aj ďalší jeho spolupracovníci a v júni 1964 je Mandela a sedem ďalších ľudí odsúdených pri Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie prevratu. Až do roku 1982 je zavretý vo väznici Robben Island, odkiaľ je neskôr premiestnený do Polmoor. V roku 1985 mu je navrhnuté podmienečné prepustenie za zrieknutie sa ozbrojených bojov. Mandela to odmieta. V roku 1988 získava Sacharovovu cenu slobodného myslenia. Na slobodu sa však dostane až vo februári 1990, načo je okamžite zrušený zákaz činnosti ANK. V roku 1993 s prezidentom Frederikom de Klerkom zdieľa Nobelovu cenu za mier.

„Ľudia možno povedia, že 27 rokov strávených vo väzení bol premrhaný život. Najväčším zadosťučinením politika je však to, ak vaše myšlienky a idey, pre ktoré ste obetovali svoj život, naďalej prežívajú – ak budú nakoniec žať úspech a pozitívne ohlasy, budú znamením toho, že vaša snaha nebola márna.“

V máji roku 1994 sa stáva prvým čiernym prezidentom JAR, aktívne sa podieľa na prechode krajiny k demokratickým princípom, pričom v máji 1995 prijíma novú ústavu, ktorá zakazuje diskrimináciu menšín, a to i belochov, práve tých, ktorí Mandelovi najviac ublížili.

„Nikto sa nerodí s tým, že nenávidí iného človeka pre farbu jeho pleti, jeho pôvod alebo jeho náboženstvo. Ľudia sa nenávidieť musia naučiť. A ak sa vedia naučiť nenávidieť, musí byť možné naučiť ich milovať, lebo láska je ľudskému srdcu prirodzenejšia ako jej opak.“

V roku 1999 končí jeho prezidentské obdobie, no Mandela ani vo vysokom veku neprestáva bojovať za ľudské práva, za čo mu paradoxne G. W. Bush, ktorého neskôr ostro kritizoval kvôli invázii do Iraku, udelí prezidentskú medailu.

5. decembra 2013 Nelson Mandela umiera v dôsledku dlhodobých zdravotných ťažkostí, najmä pľúcnej infekcie. Bol trikrát ženatý, mal päť detí a nespočetne veľa obdivovateľov.

Podľa uznesenia OSN z roku 2009 je 18. júl Medzinárodným dňom Nelsona Mandelu.

BlackTom