Tetsuo

Cukamotov zárez do kultovej sféry. Tetsuo je zmesou všetkého neprístrojného. Voyerizmus, sexuálna perverznosť, deformácia, nechutenstvo, snuff, zabíjanie, Kaiju žáner a iné. Tetsuo je manifestom divnosti a nového postmoderného prístupu. Na starých základoch Japonských tradičných umeleckých filmov, vytvára nekompromisnú, ultradistopickú a strihovo šialenú jazdu, kde absentuje príbeh, vzťahy a myšlienka, ale je to natoľko iné a nechutné, že sa na to dá pozerať len s úplnou fascináciou, alebo znechutením. Kedže mám rád divnosť som celkom potešení, ale paradoxne aj napriek krátkej dĺžke je film natoľko šialený, že sa na malú chvíľu stráca vo vlnách svojej vlastnej geniality. V zásade ale obrovská spokojnosť. A s tým využítím pixilácie mi to strašne pripomína mix ranného Lyncha a Švankmajera. (04.12.2015)

Cyberpunkový kumšt nových vekov v zásade predstavuje príbeh fetišistu, ktorému abnormálnosť „kľúčového pokroku“ za napĺňaním cieľov technologizácie a industriálneho vývoja extrahuje v konečnom dôsledku s jeho princípmi slobody v neslobodu. Tá sa v ňom prejavuje akýmsi hormónovým účinkom, ktorý deštrukčne zatarasuje jeho potreby slepých pudov a nekoordinovanosti, škriepi jeho senzitívne nedostatky a prehnanú reakčnú citlivosť, ktorá ho konieckoncov zabíja a pre-orientováva v krátkozrakú robotickosť. Tú, s ktorou sa vedome či nevedome vizuálne identifikuje a je i jeho oporným bodom. Ocitá sa v medzipriestore spoločenského odcudzenia a vlastného fetišizmu, ale film práve skrz akéhosi snového psychoanalytického surrealizmu dotýkajúceho sa jeho živelných experimentov a zmyslovej deštrukcie participuje v tomto nervydrásajúcom boji duálne. O život a zachovaní si príčetného vedomia, poprípade dôstojných foriem existencie. Ide o mimoriadne pôsobivý experiment, ak by i samotná gradácia dokázala priniesť (podľa môjho názoru širšie pole "dystopickej transcendentálnosti") resp. vyobraziť dáky prelomový moment, ktorým by sa dej dal v opačnom garde interpretovať ako prerod jedinca zničeného v uvedomelého a široko rozhľadeného. Takýmto spôsobom a vo víre čiernobielej strihovej skladby sa orientujeme skôr už v onom svete lineárne a ťažšie sa nám číta rámec samotnej ideológie a druhov motivácií, ktorými sa popasováva. (17.03.2016)

Švankmajer na silně nelaskavý způsob. Ten příběh na cca 2 věty jsem sice pochopil, ale nepochopil jsem, proč ho točit, proč ho točit tak dlouhý, proč ho pustit do světa ani proč na něj vlastně koukat.... Na můj vkus moc a moc l'art pour l'art, který mi nepřinesl nic krom potvrzení, že mají někteří lidé divný vkus a možná to i snad považují za umění a ne manýru. (15.03.2007)

Tak asi takhle si představuju peklo... Tetsuo vypadá jako něco mezi šíleným hudebním klipem k nějakýmu industriálu, nefalšovaným hororem (scéna v metru, kdy úředníka začne pronásledovat chodbama žena s podivným pařátem je zatraceně děsivá) a zhuleným snem surrealistického umělce. Mimořádně působivý a rozhodně nezapomenutelný zážitek. (29.04.2008)

Jeden z těch vyvolených, které buď nenávidíte, nebo si jej zamilujete. Já jsem na vážkách. Industrializace a studená, sychravá stylizace je fajn, horší je to s příběhem. Ten sestříhaný sprint mezi kovovými překážkami chvílemi nutil film vypnout a hodit do šrotu, nicméně jsou zde momenty, které berou dech a vyvolávají buď pocit zvracení nebo naprosté ticho úžasu. Celková myšlenka je fascinující, ale ve zbytečně dlouhé stopáži mne neměla šanci nějak zasáhnout. (05.11.2010)