Mäsiar

Nie, nemyslím si, že by Le Boucher mal patriť medzi najlepšie diela Claudea Chabrola, a to snáď i napriek tomu, že sa tak väčšinou i náležito tváril. • Totižto, najprv by som pochválil technickú stránku tohto titulu, to jest predovšetkým montáž a imidž, a až následne potom možno dokonca i tú scenáristickú, i keď povedzme, že s určitými výhradami... • Mademoiselle Hélène, vykonávala dve funkcie naraz, a to jednak ako riaditeľka školy, a zároveň i ako učiteľka v tejto škole vo vskutku dosť malej obci s názvom Trémolat (nachádzajúcej sa v departemente Dordogne, v regióne Akvitánsko). Na tom by v podstate ani nebolo nič extra zaujímavého, nebyť zrovna prichádzajúcich, „trestných činov” v podobách chladnokrvných vrážd, vyskytujúcich sa neďaleko tejto vzdelávacej inštitúcie, tým pádom nastáva akési »nebezpečné spestrenie« , doposiaľ naprosto všedných dní, inými slovami podčiarknuté, že sa skrátka jej doterajší život vďaka týmto udalostiam kompletne obrátil naruby, nakoľko sa možný páchateľ pohybuje v jej oblasti, je vari možné, že ho napokon i stretáva...? • Ďalej sa už ani neoplatí viacej dodávať, keďže to nielenže nepovažujem v tejto veci za obzvlášť potrebné, ale najmä by som divákovi pokazil potenciálny zážitok, ak avšak vôbec pristúpi na takýto sled rôznych, krkolomných situácií, ktoré sa mu budú postupne rozplietať prostredníctvom originálneho scenára, ktorý sa snaží byť asi až príliš (ne)originálnym, lebo je v ňom zrejme možnosť (s)poznať najväčšie inšpiratívne vplyvy zo strany tohto režiséra, ale tento pocit zvyčajne prevládal naprieč celou „Novou vlnou”, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou riadila prostým heslom: „Z každého rožku trošku”. • Až sa mi normálne miestami zdá, že sa svojimi „veľkými vzormi”, nechali až celkom ovládnuť a pohltiť. Na jednej strane mi to síce imponuje, že doslova hltali Hitchcocka, Hawksa či Langa, no toto nasávanie bolo trochu prehnané! • V poriadku, ešte sa na pár viet vrátim k tomuto Mäsiarovi. Priznám sa, že som mal sprvoti i nemalé očakávania, čo sa na mňa vlastne vyrúti, aké to bude prepracované, herecky strhujúce, aby som proste na počin myslel aj dlho po skončení. Neverná manželka (Stéphane Audranová) vystriedala nielen koľkosi pestrofarebných outfitov, ale súčasne tiež pozamykala i niekoľko miestností, či vyfajčila množstvo cigaretových krabičiek (reklama na cigarety?), alebo skontrolovala viacero žiackych zošitov, no okrem toho som už asi nepostrehol nič pozoruhodného, čo by ma oslovilo, ak teda aspoň nepočítam i priamu účasť Popaula v podaní Jeana Yanneho, ktorý predsa toto dianie čímsi špecifickým okorenil. • Malo to ešte sugestívnu atmosféru, a na tom by mohol budúci divák i stavať. (03.08.2023)

Mladá ředitelka základní školy se na svatbě seznámí s vysloužilým vojákem a řezníkem Popaulem. Zhruba ve stejnou dobu začne provinčním francouzským městečkem, ve kterém oba žijí, otřásat série záhadných vražd. Ačkoli film má žánrově lavírovat mezi thrillerem a hororem, stěží se nám dostane aspoň jednoho z nich. Příběh se odvíjí ve velmi pomalém tempu a přestože nenudí, nenabízí žádanou dávku napětí - toho se nám sice dostane v samotném závěru, ale to už je trochu pozdě. Některé scény zavánějí křečovitým symbolismem (např. nález druhé zavražděné), ale naproti tomu příběh samotný je velmi jednoduchý a s takřka nulovou zápletkou. Divákovi není nic skryto a o pachateli může pochybovat jen málokdo. Film není špatný, ale po předchozím Bestie musí zemřít je to přece jen znatelný sešup. Chabrol tímhle snímkem jenom naznačil, co v něm je. (13.11.2008)

Dilema. Predstavte si, že istá osoba opačného pohlavia v okolí Vám prináša osoh. Povedzme v podobe vyberaných a čerstvých lahôdok, takých, na aké v bežnej obchodnej sieti nenarazíte. Správa sa milo a slušne. Nezištne pomôže s opravou domácnosti. Nenalieha, neobťažuje nad mieru normálneho priateľského kontaktu. Pochopí i to, že do vzťahu s ňou sa Vám nechce, ale kamarátstvo medzi vami je fajn. Zrazu sa dozviete, že užitočný kamarát je zrejme viacnásobným vrahom. Čo potom? V tom je dilema, ktorú Claude Chabrol skvele vystihol vo vzťahovej dráme dvoch osamelých bytostí, ktoré sa nechceli vzdať vzájomne užitočného vzťahu ani po zistení skutkového stavu. Zvláštna, poloospanlivá atmosféra francúzskeho vidieka, náznaky znekľudnenia a rozpor medzi vedomím potreby ohlásiť páchateľa zločinu a potrebou chutnej krmy z jeho rúk. Z rúk toho, kto sa nadôvažok stará o zušľachtenie príbytku. Uprednostnenie osobného prospechu umocňuje skutočnosť, že víťazí u učiteľky. Osoby, ktorá by z povahy svojho povolania mala ostatným vvštepovať základy správneho a slušného správania. (17.06.2013)

Já bejt malý dítě a začít mi na výletě do svačiny kapat ze skály krev, tak mě asi normálně jebne, ovšem francouzští piškoti ze 70. let byli asi zocelenější. Jako kriminálka slabší, jako psychologické drama s lehce průhlednou kriminální zápletkou (a bez pointy) obstojné, pár výborných záběrů i několik atmosférou našlapaných scén, pro mě především obohacení v poznávání tvorby Claude Chabrola. Byť jsem asi nepochopil ty vzdělávací exkurzy o Balzacovi a člověku kromaňonském, které mi zřejmě měly podprahově něco sdělit, což neproběhlo. Ovšem! Na liduprázdné maloměstské ulici ráno po flámu to Stéphane Audran v šachovnicovém kostýmu a cigárem v ruce neskutečně slušelo! Po jejím boku nudný Jean Yanne s rádobypózou pošuka. (12.08.2012)

ČESKÁ (obnovená) TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČT 2 = 16.1.2015, réžia českého znenia (ČST Brno 1973) = JAN FUKSA - Včera film ČT opäť uviedla aj pre tzv. menej intelektuálnych divákov, ktorí si konečne mohli vychutnať jedného z mála Chabrolov - podotýkam kvalitného - s pôvodným brnenským excelentným dabingom! (17.1.2015) (17.01.2015)