Otevřená srdce

Nevera, láska, strach, hnev, bezmoc a nádej.Nie je ľahké popísať, aký vo vás tento realistický a ničím neprikrášlený príbeh vyvolá dojem, ani aký dojem vo vás zanechá.Rozhodne vám, ale môžem zaručiť, že bude veľmi silný.Nikdy som si nemyslela, že je život jednoduchý, ani, že je spravodlivý.Väčšinou trpia tí, ktorí si to zaslúžili najmenej.Odísť, alebo zostať, keď sa rozhodujete medzi hlasom srdca a záväzkami k rodine? Neľahká voľba. (30.06.2013)

Sťaby o život herci po celý čas hrajú, dôvod silný však oni k tomu majú. Predvídateľnosť deja je však priehľadne až čistá, na osamelú snúbenicu sa kto iný, než tato od rodiny, chystá. Príval cudzích vášní a milenkino finančné krytie, vo zvyšku rodiny zúfalé vyvolajú vytie. Na šaty dcére lekár neverný korunu neposkytol ani, no postele a pohovky nakupuje bezostyšne mladučkej to pani. Po prvotnom vyvŕšení horúcich vášní novučkého páru, do stajne vychladnutia začne odpratávať slečna mileneckú káru. Nakrútené celé v dogma štýle, prináša film do hĺbok precítené vzťahové chvíle. S redukciou barličiek ilúzie filmovej, si tak divák môže pripadať ako v realite (sťažka napísať sa dá, že:) bohovej. Pričasto v realite, i vo filmoch iných tvorcov, príbehy obdobné sa pečú ako denný chleba. Vyvstáva tak otázka: koľko ešte ako cez kopírák filmov nám ešte o nevere treba? (05.09.2020)

Syrově drsný pohled do nejintimnějších vztahů, kdy jedna vnější tragédie rozpoutá řadu dalších, ale tentokrát vnitřních. Trhají se stará pouta a navazují nová s osudovostí antické tragédie, protože i když to všem zúčastněným přináší hlavně bolest, není úniku. Žádná z postav není zlá, dokonce jsou všechny sympatické, přesto rozpoutají vztahovou bouři, která zničí dosud šťastně fungující svazky. ___ Nelíbivý koncept Dogma (žádné okázalé svícení, make - up, vycizelovoaná kamera) dokumentárně zaznamenává příběh, jakých se dějí tisíce a přesto je každý z nich jedinečný a neskutečně zraňující. /26. 11. 12./ (26.11.2012)

Dáni mi zas dali zabrať. Zvláštne ako súčasne milujem, no zároveň aj neznášam, keď so mnou film dokáže robiť, čo sa mu zachce. Zametať s mojimi pocitmi, zmiasť ma, zneistiť alebo rovno rozbiť na pár kúskov. Keď to bolí aj reálne, nie len vo filme. Snažila som sa pochopiť konanie všetkých postáv, no aj tak som sa neubránila tomu, že som po celý čas k nejakej z nich pociťovala hnev. Najprv to bola Marie, pretože zrazila Joachima a v jednej prekliatej sekunde mu tým zmenila celý život. Nemohla proste práve šoférovať po inej ceste?... prečo sa Joachim tak uzavrel a snažil sa dostať Cecilie čo najďalej od seba? Nemal o ňu aspoň skúsiť bojovať? A potom prišiel rad na Cecilie, keď celá zmetená v novej životnej situácii, na ktorú nebola pripravená a pravdepodobne ešte ani vyzretá, začala hľadať pochopenie u vydatého Nielsena. A nakoniec som zúrila aj na neho, pretože jej nie len podľahol, on sa dokonca zamiloval. Dočerta s tými pocitmi, ktoré nás stále ovládajú. Dočerta s láskou a nešťastnými náhodami, ktoré sa nikdy nepýtajú, kedy je vhodné prísť. Možno nazvať lásku niečím pozitívnym, keď dokáže narobiť toľko zla? Je láska čistá alebo skôr sebecká? (16.01.2016)

Excelentní! Tak v tomhle filmu je to životní průser par excellence!!! Sledovat to je hrozná podívaná! Během pár minut vás tenhle film protahá trnovou korunou xkrát tam a zpět. Ta bolest z toho filmu vás nepustí pěknejch pár dní! Herecký výkony jsou na hranici možností!!! Vidět tenhle film v kině tak povstání a zatleskám!!! (07.03.2013)