Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Slavná filmová adaptace Dreiserovy Americké tragédie.
Příběh George, mladíka z chudých poměrů, který dostane práci v továrně bohatého strýce, a když se naskytne šance společenského vzestupu, obětuje lásku tovární dělnice ve prospěch vztahu k bohaté dívce. (oficiálny text distribútora)

Recenzie (80)

gogo76 

všetky recenzie používateľa

Plánoval to, klamal, no neurobil to. Je vinný? Kvalitné obsadenie a solídne vyzerajúci príbeh ma presvedčil. Rok výroby nie je podstatný, čo sa potvrdilo. Sympatický M. Clift výborne bodoval vo filme Odtiaľ až na večnosť a tu svoje kvality opäť potvrdil. Zhodou okolností sa zaľúbi do dvoch žien. Jedna z nich je chudobná, druhá má peniaze, slávu a aby toho nebolo málo tak i tvár krásnej E. Taylor. Nedá sa dlho viesť dvojitý život, obidvom klamať, preto sa v jeho hlave zrodí nápad chudobnejšej príťaže, navyše tehotnej, nadobro zbaviť...Vrcholom filmu je nočná scéna na člne, ktorá má fakt hustú atmosféru. Bol som napnutý ako struna. Súdny proces i verdikt film výborne ukončujú. V roku výroby to muselo mať zaručene úspech. 80%. ()

Madsbender 

všetky recenzie používateľa

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. ()

Reklama

LadyPupu 

všetky recenzie používateľa

"Ty si začínáš s děvčaty? S děvčaty si nic nezačínej, buď hodný!" Kdyby Clift poslechl svoji matku, mohl mít klid... Aneb kdo s čím zachází, tím taky schází. Realisticky zachycený příběh možná až chorobně ctižádostivého chlapíka, jehož konání je ovlivněno společností a touhou po splnění amerického snu, který má určitou dobu téměř na dosah... Ke zdejší adoraci se nepřidám, protože i přes nezpochybnitelné kvality snímku, mě drtila jeho délka. ()

corpsy 

všetky recenzie používateľa

Ako film, to možno brať všetkými desiatimi. Kompozícia záberov a scén ( kamera, strih a zvuk ) je brilantne dovedená k maximálnej spokojnosti diváka. Ako príbeh, to možno brať z rôznych strán, pravdepodobne sa tu dočkáme rozdelenia diváctva do niekoľko skupín, či už ide o pohlavie, spoločenské postavenie, myšlienkové pochody. Tak či onak, preceňovanie je na mieste. ()

andrii 

všetky recenzie používateľa

Třpyt lásky klene se nad hlavami. Navléknuté perly mizí, popadaly na dno zátočiny. Šatem svátečním unášen je do dálavy. Pod hladinu stažen cizí melodií. Dvě dámy, dvojí tvář zalíbení. Ta první, obyčejná, naivní, prostá. Ta druhá, "nutná," dobrý původ má a společenské postavení. Vyležený důlek v roztříštěnosti. Mihotavý, temný čin, růžová tragédie. Montgomery Clift a Liz Taylor zblízka vysílají jiskřivé pohledy, vyšší stupeň lásky, prvotřídní noblesní vášeň, vůni útěků do zasněných doteků... Svědomitou romantikou srdce odemyká. Svou duši hříchem podemílá. První lásku v sobě uzamyká. Milovník, viník v myšlenkách. Milostný trojúhelník hořekuje. Náhlé stíny toho léta. Smrt si pro ni do jezera přišla. Vyvrácená cesta. Toužil mít víc, své místo nahoře, let do nebe, přízeň dívky překrásné. Zalit trvale neprůhledným klenotem. Usednout k tomu stolu bylo ošidné. Zůstalo po něm prázdné místo, tísnivé, nemilostivé, tesknivé... Na shledanou v lepším světě. V srdci však, svou šeptavě omamnou nejvyšší nabídkou, hojivou kapkou princovského šarmu, okouzlovat bude nadále. ()

Galéria (70)

Zaujímavosti (6)

  • Premiéra filmu se konala v Graumanově Čínském divadle v Hollywoodu 14. srpna 1951 a reakce kritiky i diváků byla jednoznačná – skvělý film. [Zdroj: Jiří Žák – kniha Elizabeth Taylorová – Nebezpečný život] (Pavlínka9)
  • Snímek byl natočen na motivy stejnojmenného románu Theodora Dreisera, kerý byl inspirovaný skutečnou událostí. [Zdroj: Cinema] (Terva)
  • Režisér George Stevens nutil Elizabeth Taylor opakovaně skákat do ledového jezera, přestože její matka protestovala, neboť Elizabeth měla zrovna menses. Sara Taylor jako starostlivá matka se údajně bála, možná trochu přemrštěně, že její dcera po té scéně nebude moct mít děti. Nechala proto do dceřiných smluv připsat, že nemusí první dva dny menstruace pracovat, a klauzule zůstala ve smlouvách ještě dvacet let. Této klauzule Elizabeth Taylor také později využívala v natáčení velkofilmu Kleopatra (1963). [Zdroj: J. Randy Taraborrelli – kniha Elizabeth] (Pavlínka9)

Reklama

Reklama