Malá rybka

Waw! Úprimne, po skončení filmu som zostal sedieť s otvorenými ústami, bez slov a s hlavou plnou myšlienok. Čo ak by amnézia bolo úplne bežné globálne ochorenie, ktoré by postihovalo ľudí bez ohľadu na vek či viazanosť na traumatickú udalosť? Vyzeralo by to asi takto... Čistá bezmocnosť, beznádej a zúfalstvo. Potenciál námetu obrovský, a našťastie ho tvorcovia filmu uchopili týmto štýlom, ktorý sa mne osobne nadmieru pozdával. Pôsobilo to takým prirodzeným dojmom, žiadne tlačenie na pílu, dodržaná logika, bez väčších zaváhaní pri dejovej línii. K tomu vyvážené dialógy, kvalitná hra s kontrastom spomienky vs. predstava, výborná kamera aj vizuál, a napokon je z toho vynikajúci film, ktorému dám s pokojným svedomím 5* (a to u mňa nebýva až tak často). Jeden z TOP filmov roku 2020! (18.02.2021)

V závere silnejší film, ktorý mne pripomenul dva iné snímky. Spomínané Vzpomínky na lásku, ale tie boli oveľa emotívnejšie. A potom Dokonalý zmysel, kde tiež šlo v podstate o civilizačnú chorobu v spojení s romanticko-tragickým príbehom. Oba spomínané filmu sú špičkové a výrazne lepšie ako Little Fish. Možno mi chýbalo viac dojemnosti, možno viac agresívnej tlačenky na city, ktorá v takýchto filmoch nezaškodí. Film prinesie len depresívne pocity, ale žiadne slzy. Chválim však Oliviu Cook, ktorá ma po "Katie se loučí" opäť presvedčila o kvalitných hereckých schopnostiach. (16.02.2021)

Pamätám si svojho času, keď vyšiel tématicky spriaznený Perfect Sense a bol som nadšený. Lenže od tej doby ubehlo viac než 10 rokov a dnes už všadeprítomný voiceover, do smutnej hudby, neletí. Zvlášť potom, jak sme na vlastnej koži prežili pandémiu. Ale dobrý film. Dokonca som dokázal sledovať Oliviu Cooke a nemyslieť na Alicent (a všetky tie memečka à la “Keby sexuálna frustrácia mala tvár”, lol). Nie som cynik, len už skrátka existuje Moment to remember a tak vôbec. (15.10.2022)

Malá rybka ve mně svým obsahem, respektive zápletkou, evokovala vzpomínku na jiný film s podobnou tématikou, tedy záhadné globální epidemie, Perfect Sense, jenže to byla úplně jiná liga. Sice se též jednalo o malý, komorní snímek, též postavený především na postavách, dramatických dialozích a především emocích, jenže Olivia Cooke a Jack O´Connell ani zdaleka nejsou tak výrazní a přesvědčivý jako Eva Green a Ewan McGregor, dialogy v Little Fish nejsou ani zdaleka tak naléhavé a zajímavé jako v Dokonalém smyslu a především emoce nejsou v Malé rybce na rozdíl od britského filmu z roku 2011 ani zdaleka tak působivé a silné. Z toho tudíž vyplývá, že Malá rybka je tedy sice možná na první pohled zajímavá a nevšední podívaná, jenže prakticky ve většině ohledech selhala. Jak jsem totiž zmiňoval, herecky to není žádná výhra, kdy především Olivia Cooke je sakra nesympatické, až iritující děvče, zápletka pak nemá prakticky vůbec žádný spád, navíc disponuje hromadou vážně hluchých míst, fungujících dramatických okamžiků je tu naopak na podobný film minimum, a v neposlední řadě, též na rozdíl od Perfect Sense, nepřináší ani žádné poselství, či zamyšlení se nad celým tím obsahem. No a samozřejmě ty emoce, to je prostě zásadní problém, bez nich takovýto film nemůže prostě absolutně jakkoliv fungovat a v Malé rybce opravdu působí velice chladně a odtažitě. Takže zkrátka, nekoukatelná Little Fish tedy rozhodně není, a věřím, že někoho může i klidně oslovit, jelikož nějaké své kvality prostě má, ale na mě to nezapůsobilo ani zdaleka tak, jak mohlo, respektive mělo, takže já jsem se tím spíš prokousal, než abych si to v jakémkoliv ohledu užil. (12.06.2022)

Komentár obsahuje určité spoilery. Najlepšie je vedieť pred filmom čo najmenej... Veľmi príjemné prekvapenie, ktoré si získava diváka postupne, jednotlivými scénami hlavných protagonistov, kde sa príbeh primárne sústreďuje na hlavnú sympatickú dvojicu, čo je určite veľké plus filmu. Scény spoznávania a prvých stretnutí sú nechronologicky pretkané so súčasnou nazávideniahodnou situáciou, kde ľudia postupne strácajú detaily jednotlivých spomienok, neskôr celé dôležité okamihy, až si nakoniec nepamätajú vôbec nič z ich doterajšieho života. Stratíte ľudí okolo seba, svoju lásku a tým vlastne seba samého. K danému človeku už necítite vôbec nič, nakoľko vám to vymaže vašu históriu lásky, chvíle a momenty prežité spolu, to, čo tvorí jadro vzťahu, teda spomienky. Celé to vystihne jedna z viet, v ktorej Emma povie, že vzťahy akoby nešli dopredu, ale dozadu, čo v závere pripomenie aj nadväznosť na začiatok na podobne ladenom mieste prvých a zároveň posledných vzájomných okamihov spoločného života s Judeom. Nakoniec vám ostane len tá malá vytetovaná rybka na nohe. Láska je (ne)zabudnuteľná. Niečo podobné by snáď nechcel zažiť nikto. Ani z jednej strany. 75% (15.02.2021)