Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Z filmového hlediska je duchovním otcem Obnaženého města producent Mark Hellinger, představitel „drsné" novinářské školy gangsterských 20. a 30. let se smyslem pro plnokrevnou povídkářskou fikci, budovanou na dokumentární autentičnosti. Od roku 1932 se jeho jméno začíná objevovat u filmu, zejména v souvislosti s produkcí titulů jako Walshova Bouřlivá dvacátá léta (The Roaring Twenties, 1939) či Vysoko v horách (High Sierra, 1941), Siodmakovi The Killers (Zabijáci, 1946) či Dassinova Brute Force (Hrubá síla, 1947). Už jen z tohoto výčtu je patrný Hellingerův přínos vývoji gangsterky směrem k filmu noir, zároveň je ale zřejmé, že kořeny černého filmu sahají hlouběji než jen do 40. let minulého století.
Z hlediska vizuální formy a koncepce pak autorství připadá snad nejvýznamnějšímu fotografovi New Yorku Arthurovi Felligovi, známějšímu pod přezdívkou Weegee, jehož černobílá, realisticky režná fotožurnalistická svědectví z míst nehod, požárů či zločinu jsou dodnes šokující...
Titul Obnažené město vychází z Weegeeho publikace a krátkého dokumentu, na něž Hellinger odkoupil práva (Felligův film se posléze jmenoval Weegee's New York). Na základě scénáře Malvina Walda a Alberta Maltze režisér Jules Dassin s kameramanem Williamem Danielsem rozehrávají vcelku obvyklé schéma kriminální zápletky (dvojice detektivů vyšetřuje vraždu bezvýznamné modelky). Jejich cílem je však především zachytit atmosféru a puls, stejně jako chlad i žár velkoměsta. Scény z ulic, barů, policejních stanic, činžáků či luxusních čtvrtí jsou proto vykresleny v semidokumentárním stylu. Často za použití skryté kamery se natáčelo především v exteriérech a autentických interiérech, přítomnost profesionálních hollywoodských herců byla omezena na minimum a mnozí aktéři jsou neherci. Exponovány byly desítky tisíc metrů materiálu.
Vedle o něco pozdějšího britského Night and the City (Noc a město, 1950) je Obnažené město Dassinovým největším přínosem černému stylu. (Letní filmová škola)

(viac)

Zaujímavosti (13)

  • Rovnako ako dej filmu, aj jeho natáčanie prebiehalo na viacerých miestach New Yorku počas leta 1947 (84 dní), a to vrátane bezprecedentného celkového natáčania mimo štúdiových interiérov a exteriérov. Film sa zapísal do histórie za využitie vyše stovky exteriérových lokácií (James Sanders v dokumente uvádza 107). Scéna z konštrukcie budovy bola napr. natočená priamo počas konštrukcie budovy štúdia Universal Pictures, ktoré tento film financovalo. (Real Tom Hardy)
  • Väčšina scén z ulíc New Yorku bola natáčaná bez toho, aby o tom pouliční vedeli. Kameraman William H. Daniels a jeho asistent Roy Tripp snímali ulice skrytou kamerou z korby dodávky. Niekedy bola skrytá kamera aj vo falošnom novinovom stánku, ktorá snímala hercov počas scén. Režisér Jules Dassin taktiež niekedy aj najal žonglérov, ale aj muža, ktorý sa vyšplhal hore na lampu, na ktorej mával americkou zástavou a kričal patriotický prejav, aby upútali pozornosť davu počas natáčania scén pre film z hercami. (Real Tom Hardy)
  • Producent filmu Mark Hellinger bol prítomný na všetkých lokáciách počas natáčania, kde dbal na všetky detaily a všetko mal pod dozorom. Mnohí tvrdia, že film je jeho dopisom lásky pre mesto New York. (Real Tom Hardy)
  • Unikátny vizuálny štýl filmu bol inšpirovaný legendárnym newyorským fotografom menom Arthur 'Weegee' Fellig, ktorému v roku 1945 vyšla kniha s názvom "Naked City." Weegee bol taktiež do tohto filmu najatý ako konzultant a taktiež pre film nafotil aj tzv. "stills." Vo filme mal tiež krátke cameo, takteiž ako fotograf. (Real Tom Hardy)
  • Scenárista James Sanders (autor knihy "Celluloid Skyline: New York and the Movies") v jednom dokumente uviedol, že je ohromený tým, ako tento film dokázal zobraziť a zachovať autentický portrét New Yorku na sklonku 40. rokov minulého storočia. (Real Tom Hardy)
  • Producent filmu Mark Hellinger zomrel krátko pred vydaním filmu. Exekutíva v Universal Pictures plánovala vydanie filmu zrušiť, nakoľko vôbec netušila, ako film propagovať a bála sa, že pôjde o kasový prepadák. Hellingerova rodina ale na vydanie naliehala, nakoľko v jeho kontrakte bola klauzula, že film musí vyjsť za akýchkoľvek okolností. Z filmu sa, na prekvapenie štúdia, stal hit a vyslúžil si taktiež dva Oscary. Jedno z divadiel na Broadwayi (West 51st Street) bolo dokonca po Hellingerovi aj premenované. (Real Tom Hardy)
  • Mladý Stanley Kubrick bol občas na pľaci, kde fotil pre magazín Look. Keď o dekádu neskôr natočil svoj vlastný film, Zabíjanie (1956), v obsadení bol ako aj tu Ted de Corsia a na pľac bol pozvaný taktiež fotograf Arthur 'Weegee' Fellig, ktorého kniha "Naked City" inšpirovala tento film. Weegee figuroval aj na jeho ďalšom filme Dr. Divnoláska (1964), kde pracoval ako poradca pre špeciálne efekty a jeho hlas bol tiež zdrojom pre vytvorenie ikonickej postavy tohto filmu, ktorú stvárnil Peter Sellers. (Real Tom Hardy)
  • Scéna, v ktorej sa dve slečny bavia pred výkladom obchodu s drahými šatami o tom, ako by chceli byť vo Waldorf Astoria počas toho, ako Frankie spieva, je odkazom na Franka Sinatru, ktorý v tých časoch hojne vystupoval v klube Starlight Roof na vyšších poschodiach tohto slávneho hotela. (Real Tom Hardy)
  • Toto je jeden z prvých filmov, ktorý vo svojich záverečných titulkoch vypísal mená štábu, nie len hercov. (Real Tom Hardy)
  • V roku 2007 bol film zaradený na uchovanie v americkom Národnom filmovom registri Knihovňou kongresu pre jeho kultúrnu, historickú alebo estetickú dôležitosť. (Real Tom Hardy)
  • Tento film inšpiroval aj jeden z prípadov zo známej videohry "L.A. Noire" z roku 2011 od Rockstar Games, rovnomenne nazvaného. (Real Tom Hardy)

Reklama

Reklama