Exodus

O této době, myslím, moc filmů není a je to škoda, zvlášť když to bylo Československo, kdo rozhodujícím způsobem přispěl ke konečnému vítězství Židů. Škoda, že tento film až moc často hraje na strunu sentimentu, chvílemi je až kýčovitý (scéna pohřbu), dramatické momenty moc dramatické nejsou, a když už to vypadá na drama, jako by si s tím nevěděli rady a nechali to jen tak vyšumět. Nebylo to vyloženě špatné, ale rozhodně by se z takového námětu dalo dostat víc. (08.10.2007)

Na Exodus som narazila úplnou náhodou, pri prekladaní programov. Musím povedať, že ma zaujal a preto som pri ňom zostala. Ako však postupne ubiehali minúty, dobrý prevý dojem sa začal vytrácať a záver som dopozerala už len zo zotrvačnosti. Rozsahom spracovania problematiky, by som film prirovnala k britskej sérii The Promise. Tu však akákoľvek podobnosť končí, nielen preto, že Promise je pohľadom z tej opačnej strany, ale aj hlavne z pohľadu pútavosti príbehu. Z historického hľadiska ani v jednom prípade nesúdim a myslím, že je vlastne len vecou osobného názoru a preferencií na čej strane bola "pravda" ak vôbec nejaká jednoznačná pravda niekedy existovala či existuje. Jedno však viem určite, britský filmový"nevlastný súrodenec" vyhráva jednoznačne na všetkých frontoch. (27.03.2017)

Více než tříhodinové drama (podle románu L.Urise napsal scénář vynikající D.Trumbo) se vrací dějově do roku 1947, kdy bylo v OSN odhlasováno rozdělení Palestiny, a mohl tak vzniknout novodobý izraelský stát. Ať už film znechutí antisemitu, nebo nadchne sionistu, zůstává především silným příběhem o lidech, kteří po hrůzách holokaustu získali svobodu a vlast. A ústřední hudební téma Ernsta Golda pozná každý, kdo se někdy jen otřel o filmovou muziku. (01.02.2007)

Premingerov pohľad na obdobie okolo vzniku štátu Izrael ma lákal predovšetkým kvôli môjmu najobľúbenejšiemu hercovi a tiež pre krásnu melódiu, o ktorej som dúfam, že bude znieť filmom. To som si však ešte nevšimol, že filmom, ktorý má 210 minút. Taký film sa prakticky nedá nakrútiť bez toho, aby v ňom nevznikli bubliny nudy. Tie som pociťoval najmä preto, že história, a históriu vzniku Izraela nevynímajúc, ma zaujíma iba okrajovo. Ani Paul Newman sa neblysol nejakým výnimočným hereckým koncertom a tak pri opakovanom sledovaní som bol vďačný za rýchloposun. (02.11.2020)

Preminger sťa žid sa odhodlal k mimoriadne závažnej téme, bohužiaľ, s jasne vyprofilovanými stanoviskami a dejovými líniami. Čo by dali Palestínčania desiatky rokov zato, aby žili slobodne vo vlastnej krajine a bez teroru. Keby im pustím tento film, väčšina by pohŕdala a ja by som sa im vôbec nečudoval. Film je situovaný k určitej premise, nejakému zámeru, ku ktorému sa celý štáb postupne dopracuje, lenže spôsobmi, akým sa k tomu pomaličky dostáva sú pustou prvoplánovosťou. Miesto skutočného zákulisia nám tu ponúkajú akademické zákulisie s pozlátenými názormi a selektívnym humanizmom, ktoré mi v mnohých prípadoch lezie krkom. Vôbec sa nedostaneme k agresívnej sionistickej otázke a k podlým plánom elít pri vzniku tohto židovského štátu. Tam už je ale evidentne akési status quo... Aspoň že sa často a v dlhých záberoch vedú dialógy, nevyznie to až tak gýčovo. Aj výprava je super. (06.09.2015)