Priatelia

„Hmmmmmmm. Polievka. Rezancová. Dofrasa!“ Vysoká škola sitkomovosti. Keď Priatelia štartovali v 90. rokoch na Markíze, chodil som (občas) na základku a šestica newyorských tridsiatnikov bavila skôr moju staršiu sestru, než mňa. Ja som frčal na Alfovi, Odpadlíkovi a Kroku za krokom. Až s pribúdajúcimi rokmi som im prišiel na chuť. Odvtedy sú so mnou. Kultové postavy, nezabudnuteľné hlášky, skvelé dialógy. Ku koncu to jemne slablo, ale čo by iné sitkomy dali za taký dôstojný a kvalitný koniec. Beriem každopádne, že Bruce Willis bol prekvapivo nudný a ku koncu to tvorcovia začali kombinovať ozaj divoko (Joey a Rachel, to ako vážne?), našťastie z tejto slepej uličky vyšli rovnako rýchlo, ako do nej vošli. A občas to bolo mierne WTF, najmä vinou Perryho odvykačky, kedy to zjavne tak úplne stopercentne nezvládal. Pôsobivé ale je, že kolegovia ho nikdy nehodili cez palubu, stáli pri ňom a pomohli mu preniesť sa cez ťažké obdobie. Vážim si, že s tým tvorcovia nakoniec dokázali prestať v pravý čas, čo robí z Priateľov jeden z mála plnohodnotne, dôstojne a dojemne ukončených televíznych projektov. O tom, že toto bol viac, než len biznis, svedčí nielen to, ako sa tvorcovia postavili k Perrymu, ale aj to, že všetci šiesti dostávali rovnaké honoráre a nedopustili, aby niekto z nich dostával menej alebo viac. Výrazné podporné roly vytvoril Giovanni Ribisi (Phoebin popletený brat), Danny DeVito (striptér), Jean-Claude Van Damme (dojemne zavedúci Rossovu opicu Marcela do jagavého sveta kinematografie) a Brad Pitt (Rachelin nenávidený ex-spolužiak, čo je vtipné  najmä z dôvodu, že v tom období Pitt a Aniston tvorili pár) a fakt fest brutálny je tu Jon Lovitz. Naopak, to, čo predviedli Billy Crystal a Robin Williams, bolo neuveriteľne trápne; vyzeralo to, ako keby režisér do poslednej chvíle nevedel, či prídu a keď to v poslednej chvíli predsa len stihli, nechal ich improvizovať. Inak bomba; fanúšikom stačí povedať zopár slov a sú doma (žraločie porno, kvapky do očí, hádzanie loptičky, robenie falošných fotiek zo svadby, vynáška gauča, Chandlerov úsmev pri fotení, nahá Rachel, Joeyho pátranie po sexy obyvateľke náprotivňajšieho činžiaku, medúza, silvestrovské televízne tancovanie, plieskanie Chandlera šéfom po zadku). Zaujímavé je, že obrovské množstvo patrí prekvapivo (?) Rossovi (kožené nohavice, dvojník, spoločné driemkanie, mrazivé balenie baby čo doniesla pizzu, samoopaľovací nástrek), u ktorého sa svojho času ťažilo z toho, že býval oproti dievčatám, takže vzniklo viacero nezabudnuteľných "oknových" nápadov (pozeranie TV, žralok, stráženie syna, ktorý však nie je doma, ale Monica sa to nesmie dozvedieť). Phoebe sa naopak prekvapivo špecializovala na športové výkony (beh v parku, bicyklovanie). Všetci sú skvelí, ale ja by som najviac ocenil asi paradoxne (?) práve spomínaného Rossa, ktorý je, keď sa to tak vezme, de facto arogantný kretén, ale David Schwimmer ho zahral ako sympaťáka (gajdy alebo spoločné scény s Joeym, kde tvorcovia ťažia z brutálnych inteligenčných rozdielov, pekné na Rossovi ale je, že sa nad jednoduchšieho kamaráta česť výnimkám nikdy nevyvyšuje!). Skvelé je, že sa scenáristi sem-tam nevyhli ani citlivým témam, ako je adopcia, neplodnosť alebo postupné usadzovanie sa a s tým súvisiace riziko straty priateľov, ktorí proste už do našich "nových" životov nepatria. Slovenský dabing kultový (tento sitkom bol svojho času u nás dokonca taký populárny, že šestica dabérov reálne uvažovala o nacvičení divadelnej hry Priatelia, napokon z toho nič nebolo), no prekladateľovi nikdy neodpustím, ako z Phoebe Buffay urobil fakt netuším prečo Phoebe "Bufetovú". (22.12.2004) (menej) (viac)