Tabu

Abych se přiznal, od Fridricha Murnau jsem viděl daleko lepší filmy. Tabu není špatným snímkem, ale dané téma se mu podle mého názoru nepodařilo více rozvinout, protože jistě skýtá mnohé zajímavé možnosti. Takto to spíše vypadá jen na dramaticky zpracovanou etnografickou sondu do života primitivních kmenů. Více tak potěší jen Smetanova Vltava a sem tam pěkné ňadro. (11.04.2008)

Už samotná príprava scenára musela byť pre tvorcov zábava. Obhliadka terénu, spoznávanie zvykov domorodcov Tichého oceána. Natáčanie v nádherných exotických lokalitách muselo byť balzamom na dušu. Murnau ale po prvej zhruba polhodine, ktorá nás oboznamuje s tradíciami domorodcov a pôsobí tak dokumentárnym dojmom, prechádza plynule do melodrámy, ktorá sa vystupňuje až na jeden z najkrajších a zároveň najsmutnejších príbehov lásky v dejinách kinematografie. Pokiaľ ste už od neho niečo videli, neprekvapia vás medzititulky vo forme listov, respektíve ich absencia, šikovne nahradená podávaním informácií prostredníctvom čitateľa a pisateľa. Jedinou vecou, ktorá ma trochu mrzí je fakt, že film nemohol byť natočený farebne, poprípade nebol dodatočne kolorovaný. Pri spoznávaní rannej histórie kinematografie narazí človek na diela, pri ktorých mu prídu na rozum slávne filmy, ktoré z ich prvkov vychádzajú. V tomto prípade napríklad Čeluste alebo Bounty. (16.02.2013)

Tak to je hodne zajimava sonda do zivota domorodcu na ostrove Bora-Bora. Film jsem vice vnimal jako dokumentarni a lyricky, na rozdil od jinych filmu tohoto nemeckeho rezisera. A slyset Smetanovu Vltavu, kdesi v Tichomori, to jsem taky necekal:-). Urcite se nejedna o nejlepsi film Murnaua, je vsak velice originalni. (03.01.2012)

Milostný film, v ktorom hrajú prevažne domorodci a ktorý je klasickým príkladom tragickej lásky v kinematografii. Etapy šťastia striedajú etapy súženia, iskerka nádeje, aby na koniec prišiel tragický koniec. Začiatok 30. rokov by si pýtal zvuk, tento film je však ešte stále nemý, zato mu nechýba riadna dávka drámatických udalostí, na tridsiate roky a Hollywood netypických. Popri nich sa však nevyhne mnohým hluchším miestam - tance a domorodé rituály - vďačné skôr pre dokumentárny film, nie hraný. Na záver postreh - "herec" v hlavnej úlohe dosť pripomínal futbalistu Neymara. (17.10.2018)

Po projekci na LFŠ s živým-mrtvým doprovodem od uspávačů hadů jménem Ångström jsem si to musel dát doma ještě jednou s původní muzikou, s kterou film notně ožil, ale hrome, stejně bych od posledního Murnaua čekal víc než (jak jinak) formálně suverénní jednoduché melodramátko ozvláštněné exotickými kulisami (vzhledem k značnému tahu na komerční bránu a vrchovaté míře manipulace bych se zdráhal použít pojem „etnografie“, i když tanečky hezký). (24.09.2018)