Nech je svetlo

Veľmi dobrý slovenský film, ktorý dusnom v druhej polovici dáva zabrať protagonistom i divákovi. Páči sa mi ako Marko Škop nám vôbec neukazuje spoločenstvo Obrana, ktoré stojí za príčinou samovraždy jednej z postáv. Je to veľmi dobrý ťah, necháva na divákovi si domyslieť z rozprávaní ako to tam môže vyzerať. Tým, že je implicitný, vytvára postupné budovanie tajomna a tým pádom atmosféry a spôsob akým to poňal sa mi páči. Rejža dáva fokus na rodinu a vzťahy uprostred nej, taktiež v dedine (otec/svokor, kňaz, polícia). Ich stredobodom i stredobodom filmu je famózny Onďo, ktorý potvrdzuje druhým filmom, že mu spolupráca so Škopom veľmi svedčí. Je veľmi presvedčivý a je to jeden z tých výkonov kedy si poviete, že tento herec ťahá celý film. Jasné, že to tak musí byť, veď tento film je koniec koncov o otcovstve. O poznaní toho, že keď otec nie je doma, keď musí živiť rodinu prácou mimo svoj domov, tak nemá ani poňatia akú tmu prežívajú jeho deti a nestačí keď medzi turnusmi prinesie kúsok svetla. A ako človek ľudsky zlyháva, aj v tej dvojtýždňovej výchove medzi turnusmi, nie je to skrátka žiadny superman. Vo filme začuť ozveny Slovenského štátu, ako sme sa v tomto štátnom zriadení mali dobre, z úst starého Pauloviča, ktorému náramne sadla rola zatrpknutého muža, ktorý ženu nikdy nerešpektoval ("Žena je dobrý sluha, ale zlý pán."). Snímka dôsledne spochybňuje kultúru výchovy k násiliu pod rúškom krásnych, morálnych fráz z Biblie. Neváha si rýpnuť aj do parlamentu, mafiánskeho štátu, ktorých nefunkčnosť vytvára podhubie pre polovojenské zoskupenia, ktoré sú magnetom už pre mládež. Lebo keď nie si v partii, tak si niktoš na dedine. Problémom zostáva záver, som rád, že nie je zbúchaný za 5 minút, ale on vôbec nedáva nádej. Až takú ponurosť som nečakal. Film nám akoby ukázal ako to je v jednej oravskej dedine a nič sa s tým nedá robiť... ale ono dá sa. Sčasti mi vadia aj klišé scény, napr. keď to ide dolu vodou, tak žena rozbije vitrínku so zbraňami a začne zúfať, pritom dovtedy vôbec nepôsobila takým dojmom. Občas zafrflala, no vtipne, že jej sa muž menej venuje ako svojim zbraniam. No a osobitnou kapitolou je mumlanie postáv, doprčic, veď to je vec, na ktorú si zvukári musia dať pozor. (01.07.2022)

Slovenský film o otci, který roky pracuje v Německu a když se vrátí do rodné vesnice, zjistí, že jeho syn je členem nějaké nacionalistické skupiny, která má na svědomí smrt místního chlapce - na jednu stranu hrozně profi film, námět, kamera, atmosféra , několik mrazivých scén, skvělé herecké výkony v čele s Milanem Ondríkem , ale na druhou stranu je ten film hrozně jednoduchoučkej a jako filmový zážitek trochu chudý. (09.10.2020)

Silné a důležité slovenské drama o hnědnutí části společnosti, které má bohužel obecně platný kontext a rozumíme mu i v Česku... Specifická je ve slovenském prostředí kontroverzní role katolické církve, která zastřešuje vznik paramilitantních jednotek ohlasy a vyvoláváním ducha Hlinkova Slovenského štátu, a snímek tak připomíná antiklerikální počiny polské kinematografie (Klér, Corpus Christi atd.). Komorní charakter, jednota místa (filmový prostor je ohraničen jedním sídlem) a důraz na motivaci dětských hrdinů k páchání/vzdorování zlu dělá z Budiž světlo slovenskou Bílou stuhu... (08.03.2021)

Velmi zajímavý portrét jedné "obyčejné" rodiny žijící na slovenském venkově. Milana Ondríka už jsem si všimla v Hřebejkově "Veteránovi" a jak vidím, právem patří u našich sousedů mezi největší herecké hvězdy. Čtvrtou hvězdičku jsem si bohužel na poslední chvíli rozmyslela kvůli samotnému závěru, který si po pomalejším rozjezdu rozhodně zasloužil více prostoru (a tedy delší stopáž). (11.10.2020)

Síce jeden z najlepších tunajších filmov posledných rokov, v porovnaní s konkurenciou, ale úprimne, Eva Nová je trochu vyššie. Dôvod vidím v tom, že išlo o čistú psychologickú drámu, keďže Nech je svetlo naháňa veľa zajacov naraz a snaží sa byť okrem dôveryhodnej psychologickej drámy aj vyjadrením ku všetkým možným problémom súčasnej slovenskej, ale aj európskej spoločnosti. No a v konečnom dôsledku sa film pomaly rozbieha a príliš rýchlo končí. Akoby šlo len o druhé dejstvo trojaktovej štruktúry, kde expozícia a vyvrcholenie ostali na strihačskom stole. Čo nie je vôbec zlý nápad, ale asi by ho bolo treba ešte lepšie dopracovať. (26.09.2019)