Nebeské dni

Veľmi zvláštne a ťažko opísateľné. Dej plynie pomaly a ospalo až na koniec, ktorý je akčnejší, ale podaný zase tak špecificky s odstupom, aký som ešte u iného snímku nevidela. Rozprávačkou je malé dievča, ktoré sa vyjadruje dosť jednoducho, avšak z niektorých jej viet je až hmatateľne cítiť dospelosť.Hudba je skvostná! Proste nádherná.Taktiež doba bola vykreslená presvedčivo, spolu s ťažkými ľudskými údelmi. Jediné, čo mi vadilo a prečo nehodnotím plným počtom, boli niektoré scény naťahované až k nevydržaniu, čo filmu uberalo na naliehavosti, pútavosti a otupovalo emócie. V podstate sa ma citovo skoro nedotkol, práve preto neobvyklé podanie, ale ešte dlho som nad ním premýšľala. (17.09.2013)

Každý z filmů Terrence Malicka, který jsem zhlédla, na mě zapůsobil zcela odlišně. Pro mě je to zkrátka rozporuplný režisér:) Od Nebeských dnů jsem očekávala možné silné milostné drama, především jakýsi milostný trojúhelník. Nádherná příroda a krásné záběry na pozadí milostné romance. Zatím to více připomínalo spíše obyčejný, nikterak dojemný, ani hloubkově zpracovaný a rozvinutý příběh na vzdáleném pozadí krásné přírody se záběry, mnohdy připomínajícími tvorbu Discovery:) Totiž ona zmiňovaná kamera na mě zde zapůsobila mnohem více, než samotný příběh. Myslím, že kdyby byl snímek kamerově zpracován zcela nenápadně a "klasicky," nejspíš by se nejednalo o tolik diskutované dílo. Vztahové propletence jsou ztvárněny slabě. Samozřejmě, Richard Gere je fešák a Brooke Adams půvabná. To ale nestačí. Jakoby Malick přesně nevěděl, jestli chce velkou část stopáže věnovat "nebeským" záběrům, zapadajícímu slunci, ve větru se ohýbajícím klasů na poli, či milostnému dramatu. Ony záběry jsou velmi působivé a oku i duši lahodící, ale také je to pro mě asi to nejlepší, čím tento snímek vyniká. (10.01.2012)

4,5*/5..To či je v tomto filme "najkrásnejšia kamera v dejinách filmu" je relatívne a subjektívne, ale ja sa nehádam. Vizuál je naozaj neskutočný, toľko citu, vnímavosti sa len tak nevidí. Obrazy sami o sebe dokážu vyvolať emócie, prakticky každý z nich by mohol fungovať aj samostatne ako zarámovaný obrázok. Malickove príbehy sú takmer vždy plné alegórie a klasický "polopaticktický dej" tu nemá miesto. Vzťahový trojuholník bol zobrazený "Malickovsky" poeticky a mal v príbehu svoje miesto, hoci sa môže stať, že v porovnaní s výrazným vizuálom hrá len druhé husle. Ďalší magický zážitok, hodný mena svojho autora. Len by ma veľmi zaujímalo, prečo sa po tomto filme Malick na dlhé roky odmlčal... (27.04.2012)

Člověk je z poloviny anděl a z poloviny ďábel... Filmový kouzelník Malick natočil působivé drama o lásce, těžké práci, životu, a vše doplnil tolika filosofickými úvahami, že člověku plesá srdce nad tím, jak jej zase jednou Hollywood donutil přemýšlet. Nic, na co bysme od tohoto výjimečného pána nebyli zvyklí - a je to dobře. (14.08.2011)

Ľahko vidieť, ťažko hodnotiť... Bezdejovosť zvádza k obdivovaniu pozoruhodných obrazov a pokojných scenérií, ktoré sa stávajú ťažiskom pre napasovanie príbehu amerických nomádov do časových, avšak v zásade vzhľadom na univerzálnosť metafory a ústrednej myšlienky nepodstatných reálií. Pre Malicka sú prérie, pláne, lesy a údolia svätyňou, do ktorej sa utiekajú jeho postavy v akte rebélii voči spoločnosti pred dôsledkami svojho konania a pokúšajú sa o harmonické súžitie s prostredím. Príbuznosť s debutovým Badlands je nepopierateľná ako v posvätnej úcte, ktorú Malick prechováva k prírode, tak v skutočnosti, že sa v zásade jedná rovnako o mierne poeticky ladenú road movie, v ktorej sa podobný hrdinovia snažia podobným spôsobom nájsť šťastie, od ktorého ich oddaľujú podobné prekážky a útrapy. A predsa sú Days of Heaven paradoxne priamym protipólom prvého Malickovho filmu. Tam, kde nás na počiatku Badlands rozprávač zoznamuje s postavami, ktorým je predurčené vydať sa na spoločný útek, tam sa s Billym, Lindou a Abby spoznávame už na cestách, ktoré sa započnú tragédiou. Ďalší významný rozdiel si môžeme všimnúť medzi ústrednými romantickými mužskými antihrdinami. Skúsený, ale idealistický Kit (model malickovského "rebela bez príčiny") sa necháva riadiť osudom a násilie berie ako krajnú nevyhnutnosť, ktorej sa snaží vyhýbať, ale na druhú stranu ju neváha v pravej chvíli použiť a ako príjemný mladík, ktorý si z ničoho nerobí veľkú hlavu a má veľké sny, akým sa z času na čas oddáva každý si dokáže získať divácke sympatie. Na druhú stranu tvrdý, neúprosný Billy (bezvýznamné, nahraditeľné koliesko v stroji) má sklony k násiliu a miestami nezvláda situáciu, v ktorej dáva voľný priechod agresii a je to človek s plánom, ktorý postupne nadobúda jasnejšie kontúry. V Badlands sme svedkami nádhernej cesty za slobodou, ktorá ani v závere nepristupuje na pravidlá klasickej hry Hollywoodu, ale necháva sa unášať na vlnách pozitívneho posolstva, je ukončená a nevyznieva do prázdna. Days of Heaven je film, ktorý nezačína, ani nekončí, v jeho centre je milostný trojuholník postavený na lži a pretvárke ako priama opozícia voči čistote prírody. Je to ten typ filmu, hovoriaci o citoch, ktoré diváka nezasiahnu, o dejoch, ktoré si plynú vo svojej nepopierateľnej všednosti, o kontrapunkte s jasným vyústením. Ani čarokrásne melódie Ennia Morriconeho nezakryjú fakt, že postráda okamih, ktorý by šiel naproti divákovi, podal mu ruku a previedol ho všetkou tou nádherou tak, aby to dokázal vidieť z jeho perspektívy. Navyše Richard Gere mi tu rozhodne NEBOL sympatický a Brooke Adams nepovažujem za práve najkrajšiu, takže si moju pozornosť uzurpoval Sam Shepard. Opäť film, ktorý ide úplne mimo mňa. Dejovejší Badlands so zaujímavejším vyústením pre mňa zostáva zďaleka neprekonaný. 55% (05.07.2014)